Mesto Trnava

Georadar pomáha znovu objavovať zaniknuté časti historického centra Trnavy

Zaniknuté časti dávnej Trnavy, ktoré v minulosti zmizli pod novšou zástavbou, sa vynárajú z vizuálneho zabudnutia. Mestská samospráva zabezpečila v uplynulých týždňoch geofyzikálne zameranie najdôležitejších lokalít v historickom jadre mesta.

V prvej etape sa uskutočnili prieskumy zaniknutého hradobného systému v areáli amfiteátra, zaniknutej hradobnej veže v areáli Stefe na Františkánskej ulici, v lokalite za Bazilikou sv. Mikuláša, kde je už pôdorys zaniknutého Kostola sv. Michala prezentovaný v dlažbe a mesto má okrem románskeho karnera poznatky aj o ďalších sakrálnych stavbách, a tiež v lokalite kalvárie, kde sa podľa dobových nákresov nachádzal lazaret.
„Na základe týchto výskumov mesto pristúpilo k druhej etape s cieľom zadefinovať stopy zaniknutého mestského opevnenia a veže na Dolných Baštách, kde sa podarilo identifikovať celý severný barbakan na vyústení Štefánikovej ulice vrátane hornej brány, a doplnili sme aj pôdorys dolnej veže opevnenia pred objektom súdu. Po odporúčaní prof. Jozefa Šimončiča sme sa zoznámili s nákresmi historika Hadriána Radvániho z roku 1938 v jeho pozostalosti archivovanej v Spolku sv. Vojtecha, ktoré zachytávajú nálezy pri výstavbe Bernolákovej brány a na ich základe sme objednali aj geofyzikálny výskum na Námestí kráľovnej Konštancie, kde boli tiež zadefinované podzemné objekty,“ povedal poradca primátora pre správu Mestskej pamiatkovej rezervácie Trnava Ing. arch. Milan Horák.
Podľa jeho slov geofyzikálny výskum v tomto rozsahu nerealizovalo žiadne iné mesto na Slovensku a Trnava sa môže hrdiť prvenstvom. Výsledky výskumu majú pre mesto veľký prínos aj v tom, že významne zefektívňujú následné archeologické a stavebno-historické výskumy, na základe ktorých bude možné komentovať, o aké stavby ide. Zúži sa rozsah výkopových prác, namiesto celoplošného a finančne náročného odkopávania sa budú odkrývať len geofyzikálnym výskumom definované miesta. Výberové konanie na archeologický výskum jednotlivých lokalít mesto vypíše ešte v tomto roku. „Súbežne budeme pripravovať viacero súťaží, aby sme získali dostatočné archeologické kapacity. Zároveň chceme byť všestranne nápomocní pri zabezpečovaní pomocnej techniky a pracovníkov, aby sme zvýšili efektivitu prác na samotnom archeologickom výskume. Musíme si však stanoviť priority, a to nielen z hľadiska kapacít archeologických inštitúcií, ale aj preto, lebo každá lokalita má iné požiadavky na realizáciu. Tam, kde bude potrebná regulácia alebo zásahy do riešenia dopravy ako napríklad pri objekte súdu, to môžu občania vnímať oveľa citlivejšie než na kalvárii alebo v amfiteátri. Napriek tomu očakávame veľké porozumenie zo strany občanov, lebo sa chystáme týmito krokmi priniesť obrovskú pridanú hodnotu v oblasti archeológie na území najstaršieho kráľovského mesta. Naša vízia je, aby sme vítali návštevníkov mesta pri každom vstupe do historického jadra archeologickou lokalitou, čo sa nám na základe našich scenárov zatiaľ darí. Z tohto hľadiska by bolo predsa len úplne najvhodnejšie začať s prácami na dosť zložitej časti pred súdom a vstupom do pešej zóny,“ vysvetlil Milan Horák.

Objekt nájdený georadarom na Námestí Konštancie (cca 8 x 3 m)



Detail z veduty Trnavy zo začiatku 40. rokov 18. storočia s vyobrazením Dolnej brány a predbránia spojeného s  barbakanom.

Podarilo sa identifikovať celý severný barbakan na vyústení Štefánikovej ulice vrátane hornej brány opevnenia.

Úplne prvý projekt lokalizácie podzemných priestorov georadarom na Slovensku sa tiež uskutočnil v Trnave. Bolo to pred desiatimi rokmi v máji 2006 v Bazilike sv. Mikuláša a jej okolí. Rovnako ako v súčasnosti, aj vtedy bol realizátorom prác Miroslav Terray zo spoločnosti Terra a investorom bolo Mesto Trnava. Cieľom výskumu bolo lokalizovanie podzemných krýpt a zisťovanie ich zavlhnutia.

Foto: E. Ursinyová

29.6.2016 13:26

Komentárov: 0

 
Komentáre
Ak chcete pridať vlastný komentár prihláste sa alebo zaregistrujte