Mesto Trnava

Mesto Trnava udelilo ocenenia významným osobnostiam

Slávnostné zasadnutie mestského zastupiteľstva spojené s odovzdávaním ocenení sa uskutočnilo tradične v prvú marcovú nedeľu 4. marca 2018 v sále Marianum na Hollého ulici v Trnave. Návrhy na udelenie ocenení mesta Trnavy významným jednotlivcom za rok 2017 schválili poslanci mestského zastupiteľstva 13. februára 2018 na svojom 25. riadnom zasadnutí.

Čestné občianstvo mesta Trnavy bolo udelené Mons. Jánovi Pavčírovi za dlhoročné služby v trnavskej arcidiecéze a in memoriam MUDr. Františkovi  Vaverčákovi za jeho dlhoročnú činnosť na gynekologicko-pôrodníckom oddelení nemocnice v Trnave.
Nositeľmi Ceny mesta Trnavy sa stali Mgr. Jozef Šelestiak za fotografickú, publicistickú a vydavateľskú činnosť, Blažej Vittek za propagáciu Trnavy prostredníctvom umeleckej a dokumentárnej fotografie a in memoriam Mgr. Mikuláš Fehér za celoživotnú prácu dramaturga, umeleckého šéfa a riaditeľa Divadla pre deti a mládež v Trnave.
Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta Trnavy dostali Mgr. Daniel Čapkovič za reprezentáciu Trnavy v oblasti hudby a operného spevu a Karol „Patino“ Dobiaš za výnimočné športové úspechy v trnavskom aj vrcholovom futbale. 

Mons. Ján Pavčír sa narodil 14. augusta 1954 v Šuriankach. Za kňaza bol vysvätený v Bratislave 12. júna 1977. Ako kaplán pôsobil v Zlatých Moravciach, Holíči a v Bratislave – Novom Meste. V roku 1982 bol menovaný za ceremoniára Arcibiskupského úradu v Trnave, v roku 1990 sa stal rektorom katedrálneho Chrámu sv. Jána Krstiteľa v Trnave. V septembri 2013 bol novým trnavským arcibiskupom Jánom Oroschom vymenovaný za generálneho vikára Trnavskej arcidiecézy. Väčšinu svojej aktívnej pastoračnej činnosti strávil v Trnave, v službe trnavských arcibiskupov a potrieb Trnavskej arcidiecézy. Ako skromný človek a verný spolupracovník vždy vytváral priestor dialógu a spolupráce cirkevnej a svetskej sféry v osobnej, ľudskej i kultúrno-spoločenskej oblasti. Ako kňaz s humanistickým presvedčením a oslovujúcim osobným svedectvom viery vždy pozitívne povzbudzoval Trnavčanov v rôznych trnavských chrámoch počas totalitného režimu. I dnes vo svojich pravidelných príhovoroch vystihuje znamenia doby, odpovedá na naliehavé otázky a problémy súčasného sveta konkrétnou pastoračnou, spoločensko-kultúrnou a duchovnou iniciatívou. Osobitne ako rektor katedrály spolupracuje na vydaní rôznych kultúrno-turistických publikácií chrámu sv. Jána Krstiteľa a v neposlednom rade napomáha pri organizovaní rôznych podujatí, ktorými mesto Trnava propaguje svoje sakrálno-historické bohatstvo.

MUDr. František Vaverčák sa narodil 3. januára 1917 v Spišskej Belej, zomrel 2. októbra 1998. Maturoval v roku 1935 v Kežmarku, študoval medicínu a bol promovaný v roku 1941 na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Asistentský plášť na súdnom lekárstve u profesora Krseka zakrátko zamenil za vojenský mundúr a neskôr za povstalecký plášť lekára partizána, aby sa vrátil domov ako účastník odboja a príslušník I. Československej brigády generála Ludvíka Svobodu v ZSSR a SNP ako šéflekár II. delostreleckého pluku Jaslovského, začo dostal viaceré vyznamenania a medaily. Po vojne nastúpil ako asistent na I. Ženskú kliniku na Zochovej ulici v Bratislave k profesorovi Štefánikovi. Tu začal svoje vzdelanie ženského lekára, intenzívne študoval, rozširoval si praktické zručnosti a prednášal pôrodným asistentkám. V roku 1954, po niekoľkomesačnom pôsobení na II. Gynekologicko-pôrodníckej klinike LF UK a FN na Šulekovej ulici v Bratislave, už po boku svojej manželky Pavly začal veľmi úspešnú, 27 rokov trvajúcu profesionálnu kariéru primára. Na Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie v Trnave nastúpil primár Vaverčák 1. 2.1954. Dovtedy oddelenie nemalo stáleho primára, vo vedení oddelenia sa vystriedali viacerí známi slovenskí gynekológovia. So svojimi spolupracovníkmi, známymi v čsl. gynekologickej obci, začal rozširovať horizonty gynekológie a pôrodníctva v Trnave zavádzaním nových liečebno-preventívnych postupov v odbore, učiť a modelovať charaktery mladších spolupracovníkov. Zasadil sa tiež o vybudovanie nového moderného gynekologicko-pôrodníckeho pavilónu v trnavskej nemocnici, otvorením ktorého sa významne zlepšili podmienky na prácu lekárov a prostredie hospitalizovaných pacientok. Primár Vaverčák bol uznávaným odborníkom. Jeho obdivuhodná pracovná aktivita, vzťah k pacientkam a spolupracovníkom boli podložené múdrosťou a talentom, rozsiahlymi vedomosťami a bohatými klinickými skúsenosťami.

Mgr. Jozef Šelestiak sa narodil 9. júna 1947 v Trnave. Už na základnej škole v Trnave navštevoval fotografický krúžok a táto záľuba sa stala nielen jeho koníčkom, ale aj celoživotnou profesiou. Po ukončení štúdia na Univerzite Komenského v Bratislave pracoval v Československom filme a Československej televízii Bratislava. Stále ho to ťahalo do rodnej Trnavy, kde pracoval ako redaktor Trnavského hlasu a časopisu Výrobné družstevníctvo. Po roku 1989 založil v Bratislave vydavateľské družstvo Elenprint, neskôr pretransformované na Tirnu so zameraním hlavne na vydávanie kníh trnavských tvorcov. Dovedna vydal 26 kníh. Okrem fotografie sa venuje aj poézii, humoru a satire. Publikoval v trnavských časopisoch Kultúra a život Trnavy, Trnavský hlas, ale aj Nové slovo mladých, Roháč, Výrobné družstevníctvo, Literárny týždenník, Kultúra. So svojím fotoaparátom nechýba na žiadnom kultúrnom alebo spoločenskom podujatí v Trnave. Samostatné výstavy fotografií mal okrem Trnavy a Slovenska aj v Česku a Bulharsku. Je autorom knihy Premeny Trnavy vo fotografii, kde čitateľ môže porovnávať starú podobu Trnavy s jej súčasným stavom. Je spoluautorom knihy Peter Radványi: Ľudia a udalosti v histórii Trnavy. V rukopise má zbierku satirickej poézie Humorná satira.

Blažej Vittek sa narodil 19. augusta 1942 v Trnave. Po skončení štúdia sa zamestnal v Okresnom stavebnom podniku v Trnave a venoval sa svojmu koníčku, fotografovaniu. Už v roku 1965 v podniku založil fotoklub Izofota. Po roku 1990 pracoval ako fotograf a grafik v Galérii Jána Koniarka v Trnave a neskôr, až do odchodu na dôchodok, aj v Západoslovenskom múzeu v Trnave. V roku 2000 sa stal podpredsedom klubu Iris, neskôr členom Zväzu výtvarných umelcov Západoslovenského kraja a aj členom Zväzu slovenských fotografov. Podstatnou mierou prispel k zmene fotoklubu Iris na občianske združenie Fotoklub Iris pri Mestskom úrade v Trnave. Okrem rodnej Trnavy vystavoval v mnohých mestách Slovenska, ale aj vo Fínsku, Bulharsku a vo Francúzsku. Viedol niekoľko fotokrúžkov mládeže, je členom súťažných porôt, autorom fotografií do viacerých katalógov autorov výtvarného umenia a rôznych iných kníh. Je autorom mnohých pohľadníc a nástenných kalendárov. Publikuje v regionálnej aj celoslovenskej tlači. V roku 2007 získal od Slovenského národného osvetového centra Poctu za dlhoročný rozvoj umeleckej fotografie v rámci kraja i na Slovensku, predseda Trnavského samosprávneho kraja mu v roku 2009 udelil Pamätnú medailu za dlhoročnú prácu v prospech rozvoja fotografickej tvorby v Trnavskom samosprávnom kraji a je nositeľom mnohých ocenení v celoštátnych fotografických súťažiach. Ako umelecký fotograf pretavil do svojho celoživotného diela lásku k rodnému mestu, k jeho historickým pamiatkam a okolitej prírode.

Mgr. Mikuláš Fehér sa narodil 12. septembra 1942 v Bratislave. Patril k výrazným postavám trnavského divadla v novodobej ére súboru, ktorý sa formoval vznikom Divadla pre deti a mládež v roku 1974. Bol režisérom, dramaturgom, umeleckým šéfom a riaditeľom tohto divadla. Aj keď pôsobil na iných divadelných scénach, tá trnavská mu bola najbližšia nielen pre generačnú blízkosť so zakladajúcimi tvorcami, ale aj preto, že sa mu stala domovom Trnava. Do Divadla pre deti a mládež nastúpil ako dramaturg, v rokoch 1984 – 1986 bol umeleckým šéfom divadla a v rokoch 1985 – 1996 jeho riaditeľom. Pod jeho vedením vznikli legendárne inscenácie a divadlo sa vypracovalo na moderné divadlo novej formy. Aj vďaka Mikulášovi Fehérovi bolo v tom čase jedno z najlepších na Slovensku. Bol odvážny a bol aj diplomat . Aj to je dôvod, prečo sa v 80. rokoch mohli v trnavskom Divadle pre deti a mládež tvoriť také inscenácie, ktoré v inotajoch išli proti režimu. A v roku 1989 patrilo medzi prvé divadlá, ktoré podporili revolúciu.
Mikuláš Fehér v rokoch 1977 – 1987 režíroval ochotnícky súbor DISK. V roku 1987 založil v Trnave študentský súbor Juventus, režíroval aj ochotnícke súbory v Radošine, Novej Bani a Detve. Venoval sa tiež pedagogickej činnosti ako lektor na ochotníckych prehliadkach. Pohostinsky režíroval aj v bábkovom divadle v Banskej Bystrici či v Maďarskom oblastnom divadle v Komárne. Patril k zakladateľom kresťanského divadla KREDIV a k hlavným spolupracovníkom festivalu biblických a duchovných hier Gorazdov Močenok.
Už počas vysokoškolských štúdií pracoval v Československej televízii v Bratislave vo vysielaní pre deti a mládež, v rokoch 1970 – 1972 pôsobil ako vedúci tvorivej skupiny pre deti, kde sa venoval rozvoju animovaného štúdia Československej televízie. Venoval sa najmä tvorbe pre deti. Je autorom hier a dramatizácií pre rozhlas. Bol dlhoročným spolupracovníkom Národného osvetového centra v Bratislave. Je autorom štúdií a spoluautorom publikácií o divadlách v Trnave a vo Zvolene.
Mikuláš Fehér bol výnimočný človek s veľkou láskou k ľuďom a k divadlu, ktorému venoval celý svoj aktívny profesionálny život. V divadelnej histórii Trnavy zanechal výraznú stopu. Zomrel 5. novembra 2017 v Trnave.

Mgr. Daniel Čapkovič, sólista opery SND, sa narodil 3. septembra 1977 v Smoleniciach. Svojimi vystúpeniami obohacuje rôzne kultúrne podujatia nielen na Slovensku, ale reprezentuje mesto Trnavu i v Čechách, Rakúsku, Nemecku, Poľsku, Maďarsku, Taliansku, Írsku, USA a v Kanade. Spolupodieľa sa na organizácii kultúrnych podujatí v Trnave, na koncertoch Operné hviezdy nášho kraja a aj jeho pričinením mesto znovu obnovilo Medzinárodnú spevácku súťaž Mikuláša Schneidera Trnavského, v ktorej pred rokmi získal najvyššie ocenenie a v súčasnosti je členom medzinárodnej poroty. Piesne Mikuláša Schneidera Trnavského uchoval aj pre ďalšie generácie nahrávkou CD s Trnavským komorným orchestrom.
Daniel Čapkovič sa nedávno s obrovským úspechom predstavil na doskách SND v náročnej role Rigoletta z rovnomennej opery G. Verdiho. Napriek svojim veľkým úspechom doma i v zahraničí zostal skromným a pokorným človekom. Dôkazom je aj jeho nezištné účinkovanie na akciách Ligy proti rakovine či každoročné účinkovanie na Trnavskej novéne. Svojím umením a nepochybne aj interpretáciou diel Mikuláša Schneidera Trnavského a Gejzu Dusíka zviditeľňuje mesto Trnavu a hudobné umenie nášho regiónu.

Karol „Patino“ Dobiaš sa narodil 18. decembra 1947 v Trnave. Patril k pilierom mužstva TJ Spartak TAZ Trnava, ktoré pod vedením Antona Malatinského preniklo medzi absolútnu špičku európskeho futbalu. Svojimi výkonmi vzorne reprezentoval Trnavu nielen doma, ale aj v zahraničí. Žije už v Prahe, ale k rodnému mestu sa hrdo hlási a často ho navštevuje. Je futbalovou osobnosťou, ktorá priťahovala pozornosť dlhými, vždy upravenými vlasmi a najmä futbalovými kvalitami. Muž s prezývkou „Patino“ vynikal bojovnosťou a stal sa moderným typom ofenzívneho obrancu. Patril k pilierom tímu Antona Malatinského v Trnave. Zaslúžil sa o všetky úspechy úspešnej éry a keď v roku 1977 prestúpil do Bohemians Praha, hovorilo sa o prestupe desaťročia. Hral na MS 1970, v roku 1976 vybojoval titul majstra Európy, kde hral na poste pravého záložníka. Vo finále proti NSR (2:2) strelil druhý gól Československa, dvakrát bol vyhlásený za najlepšieho futbalistu Československa (1970, 1971).

Foto: 4F

5.3.2018 14:02

Komentárov: 0

 
Komentáre
Ak chcete pridať vlastný komentár prihláste sa alebo zaregistrujte
Chcete vedieť, čo je nové?