Mesto Trnava

Na mape Trnavy pribudol unikátny objav. Trnavčania netušia, že kráčajú po premostení, ktoré na Slovensku nemá obdobu

Na mape historickej Trnavy pribudol unikátny objav. Súčasní Trnavčania pravdepodobne ani netušia, že v blízkosti bývalej Dolnej brány pod Námestím SNP sa skrýva premostenie, ktoré je vekom, konštrukciou, rozsahom a úrovňou zachovania jedinečné v rámci celého Slovenska. Vyplynulo to z prieskumu technického stavu prekrytia Trnávky, ktorý je súčasťou príprav samosprávou avizovanej obnovy Námestia SNP. Riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v Trnave Gabriela Kvetanová uvažuje o návrhu na jeho zaradenie do zoznamu technických pamiatok.

„Nevedeli sme, ako premostenie pod námestím vyzerá. Nenašli sme v archívnych zdrojoch žiadne dobové informácie o jeho konštrukčnom ani materiálovom riešení,“ povedal spoluautor projektu obnovy Námestia SNP Pavel Ďurko. Podľa jeho slov nebolo známe ani to, kedy presne bolo premostenie zrealizované. Napokon sa podarilo natrafiť v dokumentácii vodohospodárskeho podniku na prekvapujúcu správu, že Trnávku na námestí prekrývali v rokoch 1911 – 1913 železobetónovými konštrukciami. Riešenie tohto typu na začiatku 20. storočia nemalo na Slovensku obdobu. Žiaľ, informácie o firme, ktorá jedinečné premostenie realizovala, sa nenašli, môžeme len dedukovať, že šlo o dodnes existujúci podnik Pittel+Brauswetter, ktorý sa v tom čase podpísal pod rekonštrukciu trnavskej mestskej veže a na svojom konte má aj mnohé ďalšie významné stavby ako napríklad Modrý kostolík, Redutu a Manderlák v Bratislave či prvé kryté kúpalisko na Slovensku a Kolonádny most v Piešťanoch. Ostáva nádej, že ešte nie sú všetky možnosti vyčerpané a raz sa dozvieme viac napríklad z rodinných pozostalostí zamestnancov firmy alebo aspoň z príbehov zachovaných ústnym podaním.
Ďalšou perličkou zistenou pri prieskume stavu premostenia je, že napriek absencii akejkoľvek hydroizolácie a pokročilému procesu karbonatácie, ktorá zvyčajne neodvratne vedie ku korózii, výstuž železobetónovej konštrukcie premostenia Trnávky žiadne známky korózie nejaví. Príčiny tohto zvláštneho javu sú predmetom ďalšieho výskumu.
Aj keď je premostenie Trnávky dodnes v relatívne dobrom stave, to isté neplatí o architektúre súsošia Víťazstvo od akad. soch. Ladislava Snopeka, ktoré v roku 1959 z politických dôvodov nahradilo sochu generála Milana Rastislava Štefánika (dielo zakladateľa slovenského moderného sochárstva Jána Koniarka inštalované 19. októbra 1924). Dôkazom, že šlo o nesprávne rozhodnutie, je okrem iného aj fakt, že stav pamätníka je dnes po statickej stránke havarijný. Na príčine je umiestnenie súsošia sčasti na premostení Trnávky a s hlavnou časťou na jej bývalom brehu, kde sa nedá počítať s potrebnou únosnosťou podložia. Práve tam vzniká problém prepadávania, v súčasnosti už viditeľný aj voľným okom.
Najvhodnejším riešením záchrany súsošia je jeho premiestnenie na iné dostatočne dôstojné miesto. Na tento účel bola navrhnutá Študentská ulica, ktorá je dielom ďalšieho významného architekta Iva Beneša. O využití tohto miesta na umiestnenie iného sochárskeho diela uvažoval v minulosti aj samotný autor pamätníka Ladislav Snopek. Súčasne s premiestnením pamätníka sa majú uskutočniť aj úpravy okolitého priestoru, ktoré podľa doterajších úvah samosprávy naštartujú obnovu celej ulice vrátane výsadby v zmysle pôvodnej Benešovej koncepcie.
Socha Štefánika, ktorá bola už štyrikrát premiestnená, by sa potom konečne mohla vrátiť na svoje pôvodné miesto a projekt obnovy by mohol námestiu v plnej miere prinavrátiť jeho pôvodný vzhľad v štýle ranej moderny. Na svoje miesto by sa mali vrátiť aj kópie sôch Panny Márie a sv. Jozefa, ktoré zdobili voľakedajší barokový most cez Trnávku. Pripomínať ju bude mostné zábradlie (rovnaké ako pri Knižnici Juraja Fándlyho) a líniová fontána v plnej šírke bývalého toku riečky.
O postupe projektu obnovy Námestia SNP budeme priebežne informovať. Ako prvá by sa mohla uskutočniť sanácia premostenia, ktorá nezasiahne do bežného života v tejto lokalite.

Foto vpravo: Pomník M. R. Štefánika, farebná dobová pohľadnica 1924 – 30, zdroj: Jozef Benko


Barokový most cez Trnávku ešte pred jej prekrytím na dobovej pohľadnici okolo roku 1900 – 1910 (zdroj: Jozef Benko) vsadený do reálneho prostredia v roku 2017


V rámci príprav odhalenia sochy Milana Rastislava Štefánika vznikol v júli 1924 aj situačný náčrt umiestnenia pomníka v mestskom parku od významného architekta Jozefa Mareka, autora návrhu Evanjelického kostola v Trnave. Vzácny pauzák, ktorý sa stal podkladom aj pre tvorcov projektu obnovy Námestia SNP, objavil Ing. arch. Pavel Ďurko pri hľadaní archívnych informácií o pôvodnom vzhľade námestia a parčíka.


Pracovná verzia vizualizácie budúceho vzhľadu námestia z rozpracovaného návrhu obnovy Námestia SNP v Trnave (Ateliér DV). Cieľom je nielen prinavrátiť priestoru jeho pôvodný vzhľad v štýle ranej moderny, ale aj vytvoriť plynulé prepojenie s už zrekonštruovanou časťou parku a Hlavnou ulicou tak, aby vznikla príjemná pešia zóna so zeleňou od železničnej stanice až do centra mesta na Trojičné námestie.

Lokalita

GPS:
N 48.372965629147394 / E 17.587347331213323

16.3.2017 10:51

Komentárov: 0

 
Komentáre
Ak chcete pridať vlastný komentár prihláste sa alebo zaregistrujte
Chcete vedieť, čo je nové?