Pesticídy majú v Trnave červenú. Najväčšie plochy zelene v meste budú ošetrované ekologicky

Trnava bude pravdepodobne prvým mestom na Slovensku bez pesticídov. Zmluvu s občianskym združením Zóny bez pesticídov podpísal primátor Trnavy Peter Bročka vo štvrtok 11. októbra a následne osadili spoločne s predsedom tohto združenia Ivanom Iľkom prvý jedinečný piktogram označujúci zónu bez pesticídov v Sade Antona Bernoláka. Trnava, ktorá aj doteraz používala pesticídy len vo výnimočných prípadoch, ich úplne vylúči v siedmich oblastiach mesta s najväčšími plochami zelene.

Občianske združenie Zóny bez pesticídov založil študent biológie a chémie na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity Bc. Ivan Iľko s podporou vedúceho katedry biológie TU prof. Alfréda Trnku a prorektorky TU biologičky doc. Viery Peterkovej. Cieľom tohto združenia je iniciovať v mestách, školských areáloch a lesoch vznik zón obhospodarovaných bez použitia pesticídov a ponúkať iné praktické spôsoby údržby zelene v duchu trvalo udržateľného rozvoja.
Sedem zón bez pesticídov vzniká v oblastiach Trnavy s parkmi, kde sa môžu najviac prejaviť priaznivé účinky nového spôsobu údržby zelene. „Na týchto plochách sa budeme v spolupráci s odborníkmi na ekológiu starať o dreviny, trávniky a ostatné rastliny podľa ekologických zásad a používať proti škodcom rôzne prírode blízke postupy. Situáciu budeme pozorne sledovať a po preskúmaní a vyhodnotení dôsledkov zvážime rozšírenie zón bez pesticídov aj na ostatné časti mesta,“ hovorí Ing. Veronika Srdošová z referátu správy zelene odboru dopravy a komunálnych služieb mestského úradu.
Rozhodnutie Mesta Trnavy je motivované snahou zlepšovať kvalitu životného prostredia nielen pre súčasných Trnavčanov, ale aj pre ďalšie generácie. Tento cieľ sa s používaním pesticídov nedá dosiahnuť. Ich negatívne dôsledky na hmyz, opeľovačov, vtáctvo, ryby a mikroorganizmy sú alarmujúce. Pod vplyvom pesticídov klesá biodiverzita, narúša sa prospešná symbióza rastlín s mykoríznymi hubami a schopnosť symbiotických baktérií viazať dusík vo forme, ktorú rastliny dokážu využívať. Ukazuje sa, že nezanedbateľné sú aj možné účinky na ľudské zdravie.
„Všetky pesticídy sú istým spôsobom škodlivé, môžu kontaminovať pôdu, vodu alebo sa preniesť vzduchom. Napríklad glyfosát (pozn. red.: obsahuje ho najznámejší pesticíd používaný nielen v poľnohospodárstve, ale aj záhradkármi) bol vyhlásený Svetovou zdravotníckou organizáciou a jej Inštitútom pre výskum rakoviny za potenciálny karcinogén. Málo sa hovorí o tom, že sa dostáva do potravinového reťazca. Glyfosát a jeho rezíduá boli detekované dokonca v pive či v ľudskom moči,“ hovorí Ivan Iľko.
So svojimi argumentmi nie je osamotený. Už v septembri 2015 Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky adresoval Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu poľnohospodárskemu výstrahu s návrhom opatrení na ochranu verejného zdravia spočívajúcich v neaplikovaní prípravkov s glyfosátom na verejných priestranstvách ako sú parky, ihriská, rekreačné plochy, okolie školských a zdravotníckych zariadení, obytné zóny atď. Viacero dokumentov s analýzou negatívnych vplyvov pesticídov na prírodu a ľudské zdravie zverejňuje na svojej webstránke lesoochranárske združenie VLK, na poplach bijú ďalšie občianske združenia a pridáva sa aj verejnosť. Petíciu Proti pesticídom, ktorú minulý rok zorganizoval Greenpeace Slovensko, podpísalo viac ako päťdesiattisíc ľudí.
Trnavčania sa však nemusia báť, že pred podpisom zmluvy so združením Zóny bez pesticídov boli na prechádzkach mestom vystavovaní účinkom týchto chemických látok. „Mesto Trnava ich ani doteraz pri údržbe zelene bežne nepoužívalo. Každé výnimočné použitie, napríklad pri inváznych drevinách na lokálne ošetrenie reznej plochy alebo pri mimoriadnom výskyte žravého hmyzu, bolo dôkladne zvážené a prehodnotené. Ochrana pagaštanov pred ploskáčikom pagaštanovým sa však musí vykonávať aj naďalej, ale šetrnejšími spôsobmi, napríklad s použitím injektora do kmeňa dreviny alebo feromónovými lapačmi,“ zdôrazňuje Ing. Veronika Srdošová.


Zmluva je podpísaná, pesticídy majú v Trnave červenú. Vpravo zakladateľ občianskeho združenia Zóny bez pesticídov Ivan Iľko.


Prvý piktogram označujúci zóny bez pesticídov osadili v Sade Antona Bernoláka.


Všade, kde nájdete tento piktogram, sa vykonáva starostlivosť o zeleň výhradne ekologickými spôsobmi. 

Mapa zón bez pesticídov v Trnave
 

11.10.2018 14:30

Komentárov: 0

 

http://www.trnava.sk/sk/aktualita/pesticidy-maju-v-trnave-cervenu-najvacsie-plochy-zelene-v-meste-budu-osetrovane-ekologicky

Stránky podporuje redakčný systém ActiveWeb spoločnosti Lomtec.com.