Mesto Trnava

Príroda plná vlahy, života a svieži lesný vzduch v katastri Trnavy? Mesto chce takto obnoviť prírodu v Medziháji

Predstavu šumiaceho lesa, kvitnúcej lúky, jazierka a mokradí plných života či slobodne tečúcej riečky, ktorá v čase dažďov dokáže zadržať životodarnú vlahu vo svojej nive, si dnes asi nikto s okolím Trnavy nespája. Konštatovanie, že naše mesto je síce bohaté na historické pamiatky, ale veľmi chudobné na prírodné zázemie, Trnave časom prischlo ako smola. To sa však má čoskoro zmeniť. Na približne sto desiatich hektároch erodovanej poľnohospodárskej pôdy v Medziháji chce mestská samospráva vysadiť tisícky stromov, obnoviť malý vodný cyklus a vytvoriť nový priestor na rekreáciu Trnavčanov.

Naše mesto sa vracia k tradíciám aj k prírode. Znižovanie úrodnosti pôdy a jej schopnosti zadržiavať vodu, kontaminácia pesticídmi, zníženie biodiverzity, sucho a horúčavy, to všetko sú závažné dôsledky intenzívneho poľnohospodárstva, odprírodnenia krajiny a narušenia prirodzeného vodného cyklu. Okolie Trnavy však nebolo odjakživa také. V Medziháji kedysi rástol tristohektárový dubovo-cerový les, ktorý si Trnavčania mimoriadne cenili. Vnímanie hodnôt sa však časom menilo a les bol pred vyše sto rokmi vyrúbaný. Ostal z neho len malý zvyšok, ale aj ten je dnes podľa miestneho územného systému ekologickej stability významným biocentrom. V rámci rozsiahleho projektu Revitalizácia dolného povodia a hydrického biokoridoru Parná – revitalizácia vodného toku a okolia a vybudovanie multifunkčnej zóny Trnava – Medziháj má byť aspoň časť pôvodného lesa obnovená. A nielen to.
„S myšlienkou opätovného sprírodnenia Medzihája sa mesto zaoberá už niekoľko rokov. Naším zámerom je znovu oživiť toto územie, ktoré je dnes najmä intenzívne využívanou poľnohospodárskou pôdou, náchylnou na rôzne formy erózie a degradácie. Významným prvkom je potok Parná, ktorý tadiaľto preteká, v minulosti však bol jeho tok zregulovaný a z prirodzených meandrov presmerovaný do umelo vytvoreného koryta. Dnes vidíme, že to z hľadiska ekológie nebol dobrý krok, pretože odstránením meandrov sa tok zrýchlil, voda sa rýchlejšie stráca z krajiny a zároveň jeho priama línia napomáha erózii, ktorá už dnes na niektorých miestach zapríčinila zahĺbenie potoka až dva metre pod úrovňou okolitého terénu,“ hovorí vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií mestského úradu Tomáš Guniš.
Prvé obrysy tohto zámeru sa začali črtať v roku 2013, keď sa mesto zapojilo do projektu CircUse – Circular flow land use management (Manažment opätovného funkčného využitia územia), v rámci ktorého ateliér Ekopolis spracoval prvú overovaciu štúdiu územia. „Myšlienku sme ďalej rozvinuli v roku 2016, keď nám špecializovaný ateliér Šindlar z Hradca Králové spracoval návrh revitalizácie dolného povodia a hydrického biokoridoru Parná so zameraním najmä na vodohospodárske riešenie – identifikovali prirodzenú údolnicu a podľa nej navrhli a prepočítali vhodné meandre toku. Toto meandrovanie by sa malo objaviť v dvoch lokalitách – na Medziháji a na Kočišskom. Technicky by malo byť realizované tak, že časť vody, ktorú nám odsúhlasí Slovenský vodohospodársky podnik, bude odvedená do nového meandra a časť vody pôjde doterajším regulovaným korytom. Narážame tu však trochu na konflikt s prevádzkovateľom rybníkov v Kamennom mlyne, ktoré majú netesné hrádze a preto musia dopĺňať vodu z Parnej vo väčšom objeme, ako sa predpokladalo – nový meander sa teda musí deliť o vodu s existujúcim korytom aj s rybníkmi. Aktuálne sme v štádiu verejného obstarávania projekčných prác na krajinárske riešenie tohto zámeru. K vodohospodárskemu návrhu by malo pribudnúť dotvorenie lesa, mokradí, prípadne lúčnych plôch. Vo finále by tam mal vzniknúť pomerne veľký les, vodné plochy, potôčik a viaceré formy biotopov,“ dopĺňa Tomáš Guniš.
„Ak sa nám podarí vytvoriť tento prírodný komplex biotopov, mesto Trnava získa doposiaľ najrozsiahlejšiu plochu na perspektívne rekreačné využitie, ktorá odľahčí už dnes preťažený rekreačný areál v Kamennom mlyne aj Chránený areál Trnavské rybníky. Stodesaťhektárová plocha novej štruktúrovanej krajiny na severozápadnej strane mesta môže prispieť k zmierneniu sucha a horúčav aj v intraviláne, lebo dá šancu vzniknúť malému vodnému cyklu, ktorý na území napomôže obnoviť tepelný a vodný režim. Šlo by o prvé rozsiahlejšie územie tohto typu v katastri Trnavy, ktoré by malo byť postupne dopĺňané o obdobné plošné prírodné útvary aj v ďalších častiach, ak chceme citeľnejšie zmierniť následky zmeny klímy v našom meste,“ zdôrazňuje Jarmila Garaiová z referátu ekológie mestského úradu a dodáva: „Tisíce nových stromov a trvalá vegetácia namiesto súčasnej ornej pôdy v Medziháji by pomohli do roku 2030 znížiť emisie CO2 v atmosfére až o 40 percent, čo je jednou z podmienok Dohovoru primátorov a starostov (Covenant of Mayors), ku ktorému Mesto Trnava pristúpilo v roku 2017, a tiež cieľom medzinárodného projektu INTENSIFY – Zníženie emisií oxidu uhličitého prostredníctvom intenzívneho angažovania spoločnosti, do ktorého sa naše mesto zapojilo."


Keď riečka Parna potečie opäť v prirodzených meandroch a v čase prívalových dažďov sa rozleje do svojej nivy, keď tu mesto vysadí tisícky stromov, na 110 hektároch vznikne nový rozmanitý život. Nájdu tu útočisko nielen rôzne živočíchy a rastliny, ale aj ľudia, unavení hlukom mesta a následkami zmeny klímy...

 

5.11.2018 19:24

Komentárov: 0

 
Komentáre
Ak chcete pridať vlastný komentár prihláste sa alebo zaregistrujte
Chcete vedieť, čo je nové?