Mesto Trnava

Prvá marcová nedeľa už tradične patrí slávnostnému udeľovaniu ocenení mesta Trnavy

Návrhy na udelenie ocenení mesta Trnavy za rok 2018 schválili poslanci mestského zastupiteľstva 12. februára 2019 na svojom 1. riadnom zasadnutí. Slávnostné odovzdávanie ocenení sa uskutoční tradične v prvú marcovú nedeľu 3. marca 2019 o 16. hodine v sále Marianum na Hollého ulici v Trnave.

Držiteľmi ocenenia Čestný občan mesta Trnavy sa stanú nositelia Ceny mesta Trnavy RNDr. Branislav Matoušek, CSc., za rozsiahlu vedeckú prácu v oblasti ornitológie a prof. MUDr. Bohumil Chmelík, PhD., za neúnavnú činnosť v rozvoji kultúry a spoločenského života v Trnave. Čestným občanom mesta Trnavy in memoriam sa stane predposledný minister kultúry Slovenskej socialistickej republiky, básnik a publicista Miroslav Válek za celoživotnú literárnu tvorbu a vzťah k rodnému mestu.
Cena mesta Trnavy bude udelená doc. PhDr. Erikovi Hrnčiarikovi za prínos k poznaniu a obohateniu dejín mesta Trnavy archeologickými výskumami a Rímskokatolíckemu cirkevnému hudobnému spolku sv. Mikuláša za prezentáciu diel Mikuláša Schneidera Trnavského.
Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta Trnavy prevezme úspešný športovec a dlhoročný wrestlingový tréner Ján Ďalák.

Branislav Matoušek

Narodil sa 21. decembra 1933 v Trnave. Po úspešnom obhájení diplomovej práce s názvom Vtáctvo trnavskej nížiny na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave získal titul promovaného biológa. Kandidátsku dizertačnú prácu s názvom Faunistický prehľad slovenského vtáctva obhájil v roku 1967. O dva roky neskôr, v roku 1969, získal na Univerzite Komenského v Bratislave aj akademický titul doktora prírodných vied. Potom pracoval ako kustód v Krajskom múzeu v Trnave, kde pod vplyvom PhDr. Ovídia Fausta rozšíril svoj dovtedajší obzor o históriu zoológie, čo poznačilo jeho ďalšiu životnú dráhu. V roku 1958 ho prijali ako kustóda do Slovenského národného múzea v Bratislave, kde mohol rozšíriť svoju aktivitu na celé Slovensko. Pracoval tam takmer 40 rokov, zastával funkciu riaditeľa Prírodovedeckého ústavu, neskôr Prírodovedného múzea a napokon aj generálneho riaditeľa Slovenského národného múzea. Centrom jeho vedeckých záujmov, výskumov a publikácií bola ornitológia so širokým záberom, o čom svedčí jeho bohatá bibliografia, dosahujúca 328 vedeckých a odborno-populárnych záznamov.
Branislav Matoušek bol zakladajúcim členom Slovenskej ornitologickej spoločnosti, stálym členom jej výboru, tajomníkom a predsedom. Redigoval ornitologický časopis Trichodroma, ktorý vychádza už 15 rokov. Pravidelne je organizátorom Feriancových dní a bola mu udelená medaila profesora Ferianca.
Profilový rozhovor s Branislavom Matouškom sme zverejnili vo februárovom vydaní Noviniek z radnice v roku 2013.  

Bohumil Chmelík

Narodil sa 12. augusta 1938 v Trnave. Výrazne prispel k formovaniu novej generácie manažérov zdravotníctva. Ako vedúci Katedry zdravotníckeho manažmentu Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave od roku 1995 vychoval stovky študentov. Odovzdal im aj svoje skúsenosti z praxe a delil sa s nimi o vedomosti získané na študijných pobytoch v Rakúsku, Taliansku, USA a Holandsku. V tejto činnosti pokračuje aj ako emeritný profesor.
Bojumil Chmelík je organizátorom a garantom konferencií Ochrana života – v roku 2018 sa konal jej sedemnásty ročník. Za tieto aktivity mu udelili Cenu Antona Neuwirtha.
Organizoval výstavy trnavských a neskôr aj bratislavských výtvarníkov, osobitne výstavu Teodora Tekela. Už od študentských rokov prispieval do časopisov, od roku 1969 publikoval v mesačníku Kultúra a život Trnavy seriál o osobnostiach trnavskej výtvarnej obce. O niekoľko desiatok rokov vznikli jeho zbierky básní V šere ticha, Sedem textov a Démon kýs. Divadelná hra Bohumila Chmelíka Záhrada spomienok Jána Koniarka bola inscenovaná aj na javisku Divadla Jána Palárika. Aktívne spolupracoval na podujatiach Mesta Trnavy a Klubu priateľov Trnavy Adventné večery a Trnavská poetika.
Po roku 1989 sa angažoval na vytváraní novej politickej kultúry. Stal sa predsedom Trnavského kultúrneho fóra, ktoré združovalo hercov, výtvarných umelcov, architektov, lekárov i pedagógov. Už začiatkom decembra 1989 boli na jeho pôde formulované požiadavky na zmeny v kultúrnom živote nášho mesta ako napríklad návrat Súsošia Svätej Trojice na námestie, obnovenie Trnavskej univerzity, pridelenie budovy pre Galériu Jána Koniarka, slobodnú regionálnu tlač, odstránenie socialistickej propagandy a sprístupnenie slobodného umenia občanom. V roku 1997 členovia TKF aj s ďalšími občanmi založili občianske združenie Trnavské fórum ’89, ktoré má v centre trvalej pozornosti zakladajúcu osobnosť slovenského výtvarného umenia – sochára Jána Koniarka.
Bohumil Chmelík bol aj koordinátorom projektu Zdravé mesto Trnava, podieľal sa na organizovaní Dní zdravia a podporoval zdravotnú osvetu prostredníctvom Noviniek z radnice.
Rozhovor s Bohumilom Chmelíkom sme zverejnili v decembri 2015 v Novinkách z radnice. 

Miroslav Válek

Narodil sa 17. júla 1927 v Trnave. Je významným trnavským rodákom, ktorý miloval Trnavu, čo sa odrážalo nielen v jeho básňach. V roku 1974 podpísal zriaďovaciu listinu Divadla pre deti a mládež, prostredníctvom ktorého sa do nášho mesta po zániku Krajového divadla Trnava v roku 1965 a takmer desaťročnej prestávke opäť vrátilo profesionálne divadlo. Ako minister kultúry mal významný podiel aj na veľkolepých oslavách 750. výročia povýšenia Trnavy na slobodné kráľovské mesto. „Šťastná konštelácia personálnej skladby ministerstva ako i osobné vzťahy rozhodli, že minister načrel hlboko do vrecka a svojej Trnave pridal nezvykle objemnú mimoriadnu finančnú dotáciu,“ povedal vtedajší vedúci odboru kultúry Ľuboš Novotný.
Medzi milovníkmi poézie sú Válkove diela doslova nedostatkovým tovarom. Životopisný film Válek prijala kladne široká verejnosť, čo sa v prejavilo aj v tom, že ako jediný pravý Trnavčan sa dostal do prvej stovky v ankete o Najväčšieho Slováka.
V roku 1949 začal pracovať ako redaktor. Prešiel redakciami časopisov Slovenský roľník, Týždeň, Družstevný obzor a vydavateľstvom Mladé letá. Od roku 1957 bol v časopise Mladá tvorba, kde neskôr, už ako člen Komunistickej strany Československa, do ktorej vstúpil v roku 1962, pôsobil ako šéfredaktor. V rokoch 1966 – 1967 bol spoluzakladateľom a prvým šéfredaktorom literárneho časopisu Romboid. Zároveň zastával funkciu tajomníka Zväzu slovenských spisovateľov, ktorý Romboid vydával. Od roku 1967 do roku 1968 pôsobil ako predseda Zväzu slovenských spisovateľov. Po vzniku federatívneho usporiadania ČSSR sa 1. januára 1969 stal ministrom kultúry Slovenskej socialistickej republika a zároveň členom Ústredného výboru a Predsedníctva ÚV Komunistickej strany Slovenska.
Miroslav Válek publikoval svoje prvotiny už v rokoch 1942 – 1948, a to prevažne v katolícky orientovaných periodikách (Plameň, Rozvoj, Rozhľady, Jas, Nová práca). Tieto básne publikoval ešte pred svojím debutom Dotyky a výber z nich vyšiel knižne až v roku 1971. Vydal tri básnické zbierky – Príťažlivosť (1961), Nepokoj (1963) a Milovanie v husej koži (1965), ktoré boli neskôr spolu s debutovou zbierkou súborne pomenované ako Štyri knihy nepokoja. Piatou básnickou skladbou bolo Slovo z roku 1976.
Miroslav Válek zomrel 27. januára 1991 v Bratislave.

Erik Hrnčiarik

Narodil sa 3. decembra 1978 v Banskej Bystrici. Ako gestor archeologických výskumov za Trnavskú univerzitu bol vedúcim výskumu viacerých lokalít na území historického jadra mesta. V areáli za Bazilikou sv. Mikuláša, kde sa mu spolu s prof. Klárou Kuzmovou podarilo objaviť najstaršiu sakrálnu stavbu v Trnave. Viedol výskumy aj v areáli bývalej Dolnej brány mestského opevnenia pri vstupe do pešej zóny, na Námestí kráľovnej Konštancie pri Kostole sv. Jakuba, aj v areáli bývalého lazaretu na  trnavskej Kalvárii.
Okrem toho sa podieľal na výskumoch vyvolaných stavbami súkromných investorov. Medzi najdôležitejšie možno zaradiť rekonštrukciu nádvoria bývalého Gymnázia Jána Hollého, kde sa mu podarilo preskúmať zvyšky meštianskeho domu z 13. storočia a zachrániť unikátnu kamennú barokovú studňu. Ďalej to boli záchranné archeologické výskumy pri stavbe automobilky Peugeot-Citroën, rekonštrukcii ortodoxnej synagógy, investičnej bytovej výstavbe Pekné pole a mnohých líniových stavbách na území celého mesta. Výsledky týchto výskumov významne prehĺbili poznanie histórie Trnavy a vytvorili podmienky na návrhy prezentácií jednotlivých lokalít, ktoré môžu nielen zvýšiť atraktivitu historickej Trnavy pre turistov, ale aj podporiť lokálpatriotizmus Trnavčanov.
Erik Hrnčiarik popri práci v teréne systematicky prehlbuje poznatky o Trnave a propaguje jej historický odkaz pre súčasníkov a nasledujúce generácie aj osvetovou činnosťou – prednáškami priamo v archeologických lokalitách počas dní otvorených dverí, na seminároch usporiadaných pamiatkovým úradom a mestom alebo prednáškami na domácich aj zahraničných univerzitách (UK Praha, UP Ostrava, Archeologický ústav Nitra).
Uznaním pedagogickej práce bolo aj menovanie Erika Hrnčiarika za dekana Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity ako jej prvého absolventa po znovuobnovení v roku 1992.

Rímskokatolícky cirkevný hudobný spolok sv. Mikuláša v Trnave

Spolok vznikol v roku 1833, neskôr, v roku 1838, prišlo ešte k jeho reorganizácii a vznikol Cirkevný hudobný spolok, ktorý viedlo mnoho významných osobností. Pokračujúci aktívny spevácky zbor a orchester boli základom na rozvinutie hudobného života v Trnave aj v časoch účinkovania najvýznamnejšieho regenschoriho spolku Mikuláša Schneidera Trnavského. Toto hudobno-spevácke teleso viedol 45 rokov, organizoval koncerty cirkevnej hudby a podstatnou mierou prispel k obnove činnosti spolku, ktorý sa skonštituoval v roku 1928. Po abdikácii M. Schneidera Trnavského sa vedenia chóru ujal Daniel Bulla, známy veľkými zásluhami o rozvoj zborovej interpretačnej činnosti na Slovensku. Teleso pretrvalo i počas totalitného režimu zásluhou Ladislava Vymazala, ktorý bol jeho dirigentom dlhé roky. Súčasným dirigentom spolku je úspešný mladý hudobník talianskeho pôvodu Daniele Ruzzier.
V súčasnosti má Rímskokatolícky cirkevný hudobný spolok sv. Mikuláša približne 50 činných členov. Jedným z jeho hlavných cieľov je propagovať sakrálnu tvorbu trnavského rodáka, dlhoročného dirigenta a predstaviteľa tohto spolku, ale aj významného predstaviteľa trnavskej a slovenskej kultúry, národného umelca Mikuláša Schneidera Trnavského. Túto výnimočnú a ojedinelú tradíciu na Slovensku  sa podarilo zachovať len vďaka úsiliu a zanieteniu desiatok členov, ktorí sa za 180 rokov v jeho radoch vystriedali.
Spolok účinkoval na mnohých miestach na Slovensku, v Rakúsku, Poľsku a Taliansku. Za svoju činnosť získal viacero ocenení.
Mesto Trnava v spolupráci s RKCHS zorganizovalo pri príležitosti osláv 780. výročia získania výsad slobodného kráľovského mesta a 60. výročia úmrtia M. Schneidera Trnavského koncert s názvom Spomienky skladateľa. RKCHS prizval k spolupráci aj divadelný súbor pri Základnej umeleckej škole Mikuláša Schneidera Trnavského, ktorý svojím vystúpením priblížil detstvo a mladosť umelca podľa knihy Slzy a úsmevy. V druhej časti koncertu odzneli v podaní RKCHS sakrálne diela maestra Trnavského. Toto hudobno-dramatické pásmo sa stretlo s veľkým ohlasom publika.
Najvýznamnejšou udalosťou, ktorej podnecovateľom a vyzývateľom bol RKCHS, bol galakoncert s názvom Maestro Schneider Trnavský 60 po... a stále medzi nami. Uskutočnil sa v Katedrále sv. Jána Krstiteľa a niesol sa aj v duchu osláv stého výročia Československej republiky a slobodného kráľovského mesta Trnavy. Spolok prišiel s myšlienkou prizvať pri tejto príležitosti aj iné spevácke zbory a významných slovenských umelcov. Spoločne s Trnavským osvetovým strediskom, rodinou Mikuláša Schneidera Trnavského a poprednými predstaviteľmi speváckych zborov sa mu podarilo tento zámer uskutočniť. Známe i neznáme diela Mikuláša Schneidera Trnavského hlboko oslovili poslucháčov a podnietili aj snahu umelcov o šírenie a propagovanie hudby nášho rodáka do povedomia celého národa.

Ján Ďalák

Narodil sa 4. decembra 1947 a celý doterajší život prežil v Trnave. Od mladosti sa aktívne zapájal do športovej činnosti v rôznych športových kluboch pôsobiacich v našom meste. Bol členom Klubu kulturistov Fortuna Trnava, za ktorý súťažil a pracoval v rôznych funkciách. V reprezentácii tohto klubu dosiahol významné úspechy aj v oblasti silového trojboja, keď v roku 1995 získal 2. a 3. miesto na majstrovstvách Slovenska.
V roku 1995 založil Ján Ďalák Armwrestlingový klub Trnava, kde bol aj reprezentačným trénerom a členom výboru až do roku 2016, keď odišiel do dôchodku. V súčasnosti je jeho čestným členom a trénerom. Pod jeho trénerským vedením klub získal celkovo 360 medailí z majstrovstiev sveta a Európy vo wrestlingu. Za klub súťažila a súťaží reprezentačná špička Slovenska vo wrestlingu, na výchove ktorej sa podieľal. Pracoval aj ako reprezentačný tréner armwrestlingu Slovenskej republiky.
Počas svojej športovej kariéry získal 2. miesto v pretláčaní rúk na Majstrovstvách Európy v Poprade a 4. miesto na Majstrovstvách sveta v Indii. K športu viedol aj svoje deti a vnúčatá. Jeho syn Marián sa presadil na svetových a európskych šampionátoch armwrestlingu, kde tiež dosiahol veľa významných ocenení.

22.2.2019 12:09

Komentárov: 0