Mesto Trnava

Udelené budú ocenenia mesta Trnavy

Návrhy na udelenie ocenení mesta Trnavy významným jednotlivcom i kolektívom za rok 2016 schvaľovali poslanci mestského zastupiteľstva na svojom 17. riadnom zasadnutí 28. februára. Slávnostné odovzdávanie ocenení sa uskutoční tradične v prvú marcovú nedeľu – 5. marca o 16. hodine v sále Marianum na Arcibiskupskom úrade v Trnave.

Čestné občianstvo mesta Trnavy bude udelené prof. MUDr. Štefanovi Kopeckému, PhD., za celoživotnú činnosť v oblasti medicíny a in memoriam RNDr. Richardovi Kvetňanskému, DrSc., za mimoriadny prínos v oblasti experimentálnej endokrinológie a kozmického výskumu v lekársko-biologických vedách. Čestným občanom Trnavy in memoriam bude aj Ferdinand Thalmeiner, vlastník legendárnej kaviarne, ktorá bývala jedným z centier trnavského spoločenského života.
Nositeľkou Ceny mesta Trnavy sa stane PhDr. Adriena Horváthová za celoživotný prínos v oblasti kultúry. Rovnaké ocenenie bude udelené aj jednej z najvýraznejších osobností slovenskej baletnej scény Gabriele Záhradníkovej a trénerovi Bohuslavovi Kujovičovi za bohaté aktivity v oblasti cyklistiky a výchovy cyklistickej mládeže. Cenu mesta Trnavy in memoriam dostane doc. Ing. František Horňák, PhD., za celoživotný prínos vo vzdelávacej a vedecko-výskumnej oblasti.
Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta Trnavy dostanú Alojz Partel za dlhoročnú prácu so zdravotne postihnutými občanmi a in memoriam tréner Ivan Hargaš za zásluhy a inovatívne prístupy v hádzanej. 


prof. MUDr. Štefan Kopecký, PhD.
Narodil sa 27. februára 1926, Trnave žije od roku 1935. Po ukončení lekárskej fakulty začal pracovať ako lekár v Okresom ústave národného zdravia v Trnave. Po úspešnom ukončení I. a II. atestácie v odbore patologickej anatómie pracoval ako sekundárny lekár na patológii OÚNZ Trnava. V roku 1960 sa stal primárom patológie Nemocnice s poliklinikou v Piešťanoch, súčasne pracoval ako samostatný externý pracovník vo Výskumnom ústave reumatických chorôb v Piešťanoch. V rokoch 1968 – 1977 bol vedeckým sekretárom Spolku lekárov SLS Trnava. Jeho pedagogická činnosť sa začala v roku 1951, keď začal pôsobiť na Strednej zdravotníckej škole v Trnave ako externý učiteľ somatológie a patológie. Od roku 1992 prednášal najskôr na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity anatómiu a patológiu, neskôr na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce TU. Profesor Kopecký má za sebou na domácich aj zahraničných lekárskych fórach viac ako tristo odborných prednášok hlavne z odboru patológie reumatoidných artritíd, z toho 125 klinicko-patologických konferencií Spolku lekárov SLS v Piešťanoch aj v Trnave.
Za publikačnú, prednáškovú a organizačnú prácu mu udelilo predsedníctvo Slovenskej lekárskej spoločnosti v roku 1976 striebornú a v roku 1986 zlatú Hippokratovu medailu. V roku 1992 mu za túto činnosť OÚNZ udelil medailu Jána Sambucusa. Je aj držiteľom niekoľkých ocenení Spolku lekárov v Trnave za najlepšiu prednášku a členom mnohých odborných komisií.

RNDr. Richard Kvetňanský, DrSc.
Narodil sa 21. apríla 1937 v Trnave. Ako biológ a špičkový vedecký pracovník pôsobil päťdesiat rokov v Ústave experimentálnej endokrinológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Počas rokov sa od ašpiranta cez vedeckého pracovníka a vedúceho laboratória vypracoval až do funkcie riaditeľa, ktorú zastával dve funkčné obdobia. Bol kandidátom na Nobelovu cenu. Podstatnou mierou sa podieľal na vytváraní podmienok pre špičkový experimentálny výskum v endokrinológii. Získal originálne poznatky o priebehu aktivácie adrenalínového systému a podrobne analyzoval podiel aktivácie enzýmov v nadobličke i vo vybraných mikroštruktúrach nervového tkaniva počas akútneho a chronického stresu. Doktor Kvetňanský je tiež priekopníkom kozmického výskumu v lekársko-biologických vedách na Slovensku. Realizoval množstvo medzinárodných experimentov, koordinoval z kozmického centra Bajkonur let prvého slovenského astronauta Ivana Bellu. Za svoju prácu dostal viacero ocenení – je nositeľom Zlatej čestnej plakety SAV Jána Jessenia za zásluhy v lekárskych vedách a štátneho vyznamenania Pribinov kríž II. triedy, v roku 1983 získal Pfitzerovu cenu, v roku 2008 bol označený za významnú osobnosť SAV. Richard Kvetňanský bol jedným z najcitovanejších slovenských vedeckých pracovníkov, bol zakladajúcim členom Svetovej stresovej spoločnosti a výkonným sekretárom Prvého svetového medzinárodného kongresu o strese v americkom Bethesde a bol aj vedúcim riešiteľom niekoľkých projektov. Už v roku 1971 dostal grant z USA, ktorý bol pravdepodobne prvým vedeckým grantom na Slovensku zo zahraničia.  Zomrel 18. augusta 2016.


Ferdinand Thalmeiner
Narodil sa 9. februára 1909 v Nitre. Študoval vo Viedni, ale po smrti otca sa vrátil do Trnavy, aby prevzal rodinnú kaviareň Oton, ktorú premenoval na Európu. Neskôr, po jej vyvlastnení, ju pomenovali Krym, ale pre Trnavčanov navždy zostala ako Thalmeiner, alebo dôverne U Taliho. Kaviareň mala veľmi vysokú úroveň, návštevníci hovorili, že vyššiu ako mnohé kaviarne v Bratislave. Ferdinand Thalmeiner sa priatelil s Mikulášom Schneiderom Trnavským, ktorý bol veľmi častým návštevníkom kaviarne. Patril k mecenášom kultúry. Po roku 1948 veril, že znárodňovanie sa bude týkať len veľkých podnikov. Čoskoro ho zatvorili a z cely predbežného zaistenia prepustili až keď „dobrovoľne’’ podpísal kúpno-predajnú zmluvu s RaJ-om Trnava, za ktorú neuvidel ani halier. V roku 1953 sa museli z Trnavy do dvadsiatich štyroch hodín vysťahovať do obce Kľačno na strednom Slovensku. Neskôr sa za nich zaručil nevlastný otec matky Anny, bývalý partizán, a celá rodina sa presťahovala do jednej malej izbičky na Lazaretskej ulici v Bratislave. Pán Thalmeiner sa zamestnal v Zberných surovinách a po večeroch mu celá rodina pomáhala čistiť káble. Celá rodina trpela nedostatkom finančných prostriedkov, a preto začali vzácny nábytok a porcelán predávať za zlomok ceny Slovenskému múzeu. Dnes ho návštevníci môžu vidieť na hrade Červený kameň.
Ferdinand Thalmeiner zomrel 20. 2. 1975 vo veku 66 rokov. Pochovaný je spolu s členmi svojej rodiny v rodinnej hrobke na trnavskom cintoríne na Ulici Terézie Vansovej. Minulý rok uplynulo dvadsaťpäť rokov od zániku kaviarne, ktorú každý poznal pod menom Thalmeiner. Mnohí Trnavčania dodnes s nostalgiou spomínajú na chvíle, ktoré v nej strávili pri hudbe, tanci a dobrom vínku.

PhDr. Adriena Horváthová
Narodila sa 22. októbra 1946 v Trnave. V rokoch 1959 – 1963 študovala na Gymnáziu Jána Hollého v Trnave, v rokoch 1963 – 1965 na Strednej knihovníckej škole v Bratislave odbor osveta a v rokoch 1969 –1975 na Filozofickej fakulte v Bratislave odbor filozofia –- sociológia. V rokoch 1992 – 1993 absolvovala postgraduálne štúdium na FFUK v Bratislave. Jej dlhodobým pracoviskom bolo Okresné osvetové stredisko v Trnave, kde pôsobila ako metodička pre mimoškolské vzdelávanie. Bola vedúcou oddelenia záujmovej činnosti v oblasti ochotníckeho divadla, umeleckého slova, malých javiskových foriem, zborového spevu, výtvarného umenia, fotografie a spoločenského tanca. Bola spoluorganizátorkou okresných súťaží, ako vedúca oddelenia moderovala viaceré kultúrne akcie.
V roku 1988 bola pri založení Literárneho klubu Bernolák pri Dome kultúry v Trnave. Po jeho zániku v roku 2002 pri príležitosti 210. výročia založenia Slovenského učeného tovarišstva v Trnave obnovila Literárny klub Bernolák pri Miestnom odbore Matice Slovenskej v Trnave, ktorý aktívne vyvíja činnosť dodnes. Začala pôsobiť v Miestnom odbore Matice Slovenskej a od roku 1992 je jeho predsedníčkou. Tu sa naplno rozvinula jej publikačná a kreatívna činnosť.
Za svoju činnosť dostala viacero ocenení – v roku 2006 pamätnú medailu Matice Slovenskej, v roku 2009 pamätnú medailu TTSK, v roku 2011 zlatú cenu Matice Slovenskej, 2013 pamätnú medailu TTSK k 1150.výročiu príchodu Cyrila a Metoda, v roku 2013 cenu predsedu MS k 150. výročiu založenia MS. V roku 2016 dramaturgicky a organizačne pripravila a moderovala už XII. ročník ojedinelého podujatia Nočné verše promenád. Od roku 2002 je organizátorkou celoslovenskej literárnej súťaže O cenu Slovenského učeného tovarišstva, v roku 2016 bolo už 15. výročie Literárnych kaviarní.


Bohuslav Kujovič
Narodil sa 25. apríla 1956 v Trnave, je trénerom trnavského mládežníckeho klubu CK Olympik Trnava. S cyklistikou začínal v roku 1972 v Spartaku Trnava. Po skončení svojej športovej kariéry sa od roku 1983 až do dnešných dní venuje výchove cyklistickej mládeže v Trnave. Mnohí jeho zverenci dosahujú úspechy nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jeho rukami prešli účastníci majstrovstiev sveta v cestnej cyklistike a v cyklokrose. Najväčším aktuálnym trénerským úspechom Bohuslava Kujoviča je Ľuboš Malovec, v súčasnosti jazdec profesionálneho tímu Cycling Academy (Izrael), ktorého ambasádorom je Peter Sagan. Rukopis Bohuslava Kujoviča nesú aj úspechy Ľuboša Bachratého v cyklokrose (reprezentant ČSSR v rokoch 1985 – 1989). Bohuslav Kujovič bol iniciátorom a hlavným organizátorom Majstrovstiev Európy Masters v cyklokrose, ktoré sa premiérovo konali na Slovensku v Trnave 21. 11. 2015. Dlhé roky vedie cyklistický klub Olympik, ktorý každoročne usporadúva viacero cyklistických pretekov na ceste a v cyklokrose. V minulom roku prekonal závažné ochorenie, no napriek tomu sa stále nezištne venuje výchove mladých cyklistov v našom meste. V roku 2016 oslávil svoje 60. narodeniny.

Gabriela Záhradníková
Narodila sa 30. marca 1946 v Trnave. Je jednou z najvýznamnejších osobností slovenského baletu, bola dlhoročnou primabalerínou Baletu SND. V tomto umení, ktoré spája krásu s drinou, vynikala v klasike, rovnako ako aj v romantických a moderných baletoch. Preferovala postavy s dramatickým nábojom, v ktorých mohla ukázať svoje technické majstrovstvo snúbiace sa s umeleckým prejavom. Gabriela Záhradníková mala rada postavy na špičkách, lebo, ako hovorievala, tie robia balet baletom. Jej prvou sólovou úlohou bola Aurora v Spiacej krásavici. Neskôr zažiarila vo všetkých Čajkovského baletných dielach, v Nedbalovej Zlatovláske, v Minkusovom Donovi Quijotovi. Jej baletná kariéra bola mimoriadne bohatá. V balete SND pôsobila od roku 1991 pod vedením slovenských a zahraničných osobností akými boli Jozef Zajko, Karol Tóth, Boris Slovak, Miroslav Kůra, M. Jelenian, a podobne. Umelkyňa tancovala v SND celé štvrťstoročie a dosiahla maximálnu umeleckú realizáciu. V zozname postáv má aj Odettu a Odíliu v Čajkovského Labuťom jazere, Gisellle, Zaremu v Bachčisarajskej fontáne, Mášenku v Luskáčikovi, Frýgiu v Spartakovi, Annu Kareninu v balete Ščedrina, Esmeraldu v Zvonárovi z Notre Dame, Bernardu v Barossovom Dome Bernardy Alby. Hosťovala vo Francúzsku, Taliansku, Nemecku, Bulharsku, Rusku, na Kube i v Mongolsku. Za svoje úspechy získala cenu Literárneho fondu za postavu Zaremy v Bachčisarajskej fontáne, za postavu Máše v Luskáčikovi a za postavu Frýgie v balete Spartakus. Dvakrát získala Cenu ministra kultúry za postavu Anny Kareninovej a za postavu Esmeraldy v balete Zvonár z Notre Dame. Je držiteľkou Ceny Andreja Bagara a Janka Borodáča za postavu Bernardy v balete Dom Bernardy Alby. Za celoživotné dielo jej udelili titul zaslúžilá umelkyňa. Po skončení aktívnej činnosti v Balete SND sa vrátila do Trnavy, kde dodnes pôsobí ako tanečná pedagogička na Súkromnom tanečnom konzervatóriu Dušana Nebylu.


doc. Ing. František Horňák, PhD.
V roku 1992 absolvoval štúdium na Strojníckej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave v odbore ekonomika a riadenie strojárskej výroby a následne absolvoval doktorandské štúdium vo vednom odbore inžinierstvo kvality produkcie. V roku 1994 začal pôsobiť ako vysokoškolský učiteľ na Materiálovotechnologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity. Od roku 2000 bol tajomníkom katedry manažmentu MTF STU. V roku 2004 získal vedecko-pedagogický titul docent v odbore priemyselné inžinierstvo a manažment. V rokoch 2006 až 2011 zastával funkciu prodekana MTF STU pre štúdium II. a III. stupňa. Vo vzdelávacej a vedeckovýskumnej činnosti sa venoval problematike inovačného manažmentu a manažmentu kreativity. V období rokov 2011 až 2014 zastával funkciu prorektora Slovenskej technickej univerzity v Bratislave pre vzdelávanie a medzinárodné vzťahy.
Vo svojej vzdelávacej a vedecko-výskumnej praxi sa zameriaval na rozvoj a prinášanie nových koncepcií do vyučovania, a predovšetkým do praxe. Podieľal sa na viacerých projektoch v oblasti vedenia ľudí, manažérskej komunikácie, koučingu, podnikovej kultúry, budovania a riadenia tímov, hodnotenia pracovníkov, inovačného manažmentu a kreativity, projektového manažmentu, a pod. Dlhodobo vykonával lektorskú činnosť vo viacerých poradensko-vzdelávacích inštitúciách na Slovensku. Stal sa aj členom Krajskej rady pre odborné vzdelávanie a prípravu Trnavského samosprávneho kraja. V kruhoch slovenských aj stredoeurópskych odborníkov (zvlášť rakúskych, nemeckých, ale aj českých a poľských) bol považovaný za významnú osobnosť v problematike inovačného manažmentu a hlavne kreativity, kde bol členom siete konzultantov.
Jeho osobným prínosom pre rozvoj vedy boli početné zahraničné vedecké aktivity, kde spolupracoval s viacerými poradenskými a konzultačnými spoločnosťami pre inovačný manažment a kreativitu.

Alojz Partel
Trnavu reprezentuje od roku 2005 ako predseda celoslovenského Zväzu postihnutých civilizačnými chorobami, zdravotne postihnutým ľuďom sa však venuje celý svoj profesijný život, aj po odchode do dôchodku. Práca sa mu stala celoživotným poslaním. Príkladne sa stará predovšetkým o ľudí v núdzi, ale aj o prostredie, do ktorého prichádzajú v rámci svojho spoločenstva. Stará sa o chod budovy, záhrady i jej okolia. Túto prácu vykonáva viac ako 25 rokov bez nároku na odmenu. Je členom Predsedníctva Národnej rady pre občanov zdravotne postihnutých v Slovenskej republike, členom Humanitnej rady Slovenska, Asociácie ochrany práv pacienta. Mnohí zdravotne postihnutí občania mu vďačia za pomoc, dar nádeje v začiatkoch postihnutia a rady, ako ísť v živote ďalej.


Ivan Hargaš
Aj pre mnohých Trnavčanov je zaiste prekvapením, že ako tréner dosiahol najväčšie úspechy za riekou Moravou v susednej Českej republike. Spomínať na desiatky hráčov, ktorých trénoval, by si vyžadovalo dlhý zoznam. Skúsený kormidelník svoju trénerskú kariéru ozdobil významnými úspechmi. Získal jeden federálny titul ČSSR so žiakmi Trnavy, jeden majstrovský titul SR s mužmi Topoľčian, tri majstrovské tituly v HIL s Karvinou. Jeho celoživotná láska a oddanosť k športu dokázala byť inšpiráciou pre každého, kto ho poznal. Hádzaná bola pre tohto charizmatického trénera vždy na prvom mieste. Jeho zaujatie bolo nezvyčajné. O hádzanej sa dokázal baviť 24 hodín denne. Obetoval jej celý život, v tom bol svojím spôsobom zložitý. Nikdy nedokázal vypnúť. Dokázal však predbehnúť dobu, keď sa mu podarilo upútať hádzanárskych odborníkov z celej Európy systémom 4 – 2. Jeho zverenci z Karvinej, ktorí systém preferovali, boli v dobách svojej slávy pozvaní koučom francúzskej reprezentácie Onestom na turnaj do Francúzska (niekoľkonásobný MS a olympijsky víťaz) len preto, aby tento kouč mohol systém Ivana Hargaša študovať.

Lokalita

GPS:
N 48.3792494209371 / E 17.5889459277862

3.3.2017 11:07

Komentárov: 0

 
Komentáre
Ak chcete pridať vlastný komentár prihláste sa alebo zaregistrujte
Chcete vedieť, čo je nové?