Mesto Trnava

Prevencia

Ak by sme mali odpovedať na otázku: „Prečo alebo kvôli čomu začať s prevenciou?“, asi sme chvíľu rozmýšľal, ako to povedať čo najvýstižnejšie, rozmýšľali  sme, ktoré argumenty použiť, aby sme presvedčil aj toho najväčšieho skeptika. Snažili sme sa sformulovať nejaké zložito vyzerajúce vedecké definície? Podložili by sme ich nejakými múdro vyzerajúcimi policajnými či inými štatistikami alebo grafmi z výsledkov prierezových či  sociálnych výskumov?
Ale potom sme si povedali, načo to komplikovať?! Niekto múdry raz povedal: „...v jednoduchosti je krása!“ Skúsime teda odpovedať napríklad ústami obyčajného požiarnika protiotázkou: „Čo je lepšie? Požiar hasiť alebo požiaru predísť?“  Myslíme, že na odpoveď, na správnu odpoveď, by sme určite dlho čakať nemuseli. Alebo by sme skúsili odpovedať znovu protiotázkou, ako nejaký pomyselný hovorca všetkých policajtov: „Čo je lepšie? Trestnú činnosť riešiť alebo jej predchádzať?“
Sme si istý, že každý z nás by vedel vymyslieť ešte mnoho sociálnych rolí alebo povolaní, z pozície ktorých by sme odpovedali rovnako alebo aspoň veľmi podobne. Napokon, aj tie staré známe slovenské príslovia: Ohýbaj ma mamko, pokým som ja Janko alebo Starého psa novým kúskom nenaučíš! hovoria v podstate to isté, len tak trochu poeticky.
No a nám, preventistom nezostáva nič iné, len tú starootcovskú poetiku tak akosi zreálniť, aby sme nakoniec naozaj neplakali nad rozliatym mliekom.
Predstavte si bežný deň vo svojom meste: Skupinky detí sa bezstarostne hrajú na detských ihriskách a parkoch bez toho, aby sa rodičia obávali drogových dílerov, ženy sa večer prechádzajú bez strachu z prepadu alebo znásilnenia, mládež ide do školy bez strachu zo šikanovania, gangov alebo lúpeží, ich starí rodičia na sídlisku žijú bez obáv z prepadu, nedajú sa nachytať rôznymi podvodníkmi, policajtovi, ktorý ide okolo školy, mávajú z okien deti a zdravia ho, členovia rodín riešia svoje spory slovami a nie päsťami alebo zbraňami, občania si navzájom pomáhajú pri strážení detí alebo majetku ...
Zdá sa Vám to celé ako utópia? Ako sci-fi? Alebo je to prinajmenej značne naivné? Možno máte pravdu. Ale keď budete sami a v kľude , opýtajte sa v duchu sami seba:  „ ... naozaj sa nič z toho nedá dosiahnuť? Aspoň niečo z toho?“

Je samozrejmé, že nikto sám svet nespasí a keby sa o to aj pokúsil, potreboval by na to asi päť životov. Ale my nie sme predsa sami. Nás, preventistov, je viac a každý vyniká v niečom inom a keď budeme o sebe vedieť a dáme to dohromady ...  Nie, ubezpečujem vás, nezačína ďalšia časť sci-fi románu, to je už realita. Realita, ktorá sa tomu „sci-fi“ môže postupnými spoločnými krokmi naozaj priblížiť.

A o nič viac v podstate ani nejde. Aby sme zostali v policajnom žargóne, povieme, že s prevenciou sme dostali do rúk zbraň proti zlu. Je to silná zbraň. A stále nabitá. Záleží len na nás, čo o nej vieme, ako jej budeme rozumieť a ako sa naučíme s tou zbraňou narábať tak, aby nám všetkým pomohla a nestrelila nám rovno do tváre.

Na záver spomenieme ,že Mestská polícia v Trnave robí v prevencii a má hmatateľné výsledky. V preventívnych  aktivítách, v ktorých pracujeme už viac rokov s deťmi, so študentmi, so seniormi, sme poznamenali, že: „...samozrejme nechceme tvrdiť, že sme zachránili každého občana, s ktorým sme hovorili! Určite však môžeme tvrdiť, že ak sme svojou prácou zachránili hoci iba jeden život, iba jednu existenciu, iba jedno dieťa, vieme, že naša práca mala zmysel. A keby chcel niekto oponovať, či je výsledok viacročnej práce iba jedno zachránené dieťa adekvátny, odpovieme každému: „Milý priateľ. Ak sa Vám zdá iba jedno zachránené dieťa málo, tak si predstavte, že to iba jedno zachránené dieťa bude práve to Vaše ...“
Myslíme si, že o niečo podobné ide v prevencii nám všetkým...

 
Chcete vedieť, čo je nové?