Mesto Trnava realizuje obnovu Námestia SNP ako najvýznamnejšieho priestoru architektonickej moderny vo väzbe na historické centrum. Predpokladom úspešnej obnovy tohto priestoru bolo vykonanie potrebných výskumov a prieskumov a návrh obnovy námestia ako urbanistického celku, vrátane mostovej konštrukcie pod námestím. Výskumy a projektová dokumentácia obnovy námestia boli spracovávané v priebehu rokov 2016 – 2017. Základným predpokladom kvalitnej obnovy bolo poznanie historického vývoja územia, stavebných konštrukcií a pamiatkových hodnôt.
Na začiatku prác neboli známe žiadne poznatky o dobe výstavby mostovej konštrukcie pod Námestím SNP, ani o etapizácii vývoja mostových konštrukcií nad tokom. Na základe výskumu v Štátnom archíve v Trnave, Archíve Pamiatkového úradu v Bratislave, spolupráce s Krajským pamiatkovým úradom (Ing. M. Kazimír, Mgr. M. Zelina, Mgr. Z. Rábiková), s pomocou dobových fotografií poskytnutých PaedDr. S. Jurčovou (Západoslovenské múzeum v Trnave) a novým výskumom spoločnosti Cemos, s. r. o. (Ing. F. Brliť, Ing. Ľudovít Farkaš) sa postupne rozšírili poznatky o historickom vývoji územia a mostovej konštrukcie.
Historický a urbanistický vývoj územia Námestia SNP
Potok Trnávka a jeho niva predstavovali základný urbanistický prvok vývoja mesta Trnavy. Vzhľadom na vytvorenie mestského opevnenia bolo potrebné regulovať aj tok potoka, ktorý zároveň plnil funkciu zásobovania vodných priekop fortifikačného systému. Pôvodné koryto potoka Trnávky prechádzalo historickým centrom mesta a jeho reguláciou bol položený základ vysušeniu a neskoršiemu osídleniu močaristých plôch pozdĺž pôvodných ramien potoka v strednej časti intravilánu mesta.
Priebeh toku potoka Trnávka v južnej časti mesta na 2. vojenskom mapovaní. (https://mapire.eu/hu/map/europe-19century-secondsurvey)
Hradbový systém s vodnými priekopami a Dolnou bránou preto predstavuje významný urbanistický faktor, ktorý zmenil polohu primárneho toku Trnávky a zadefinoval urbanizmus súčasného Námestia SNP[1].
Výrez z veduty Trnavy od juhozápadu pravdepodobne okolo roku 1785, podľa: Radváni Hadrián: Stará Trnava v obrazoch, Spolok svätého Vojtecha, 2002, s. 39.
Upravená poloha toku Trnávky v južnej časti kopíruje mestské opevnenie, následne približne v osi stredu mesta sa prudko stáča na juh a vlieva sa do pôvodného koryta. Plocha, ktorá vznikla v priestore pred západnou časťou južného úseku opevnenia v priamej väzbe na Dolnú bránu a barbakan, bola urbanizovaná postupne od 19. stor. a slúžila na konanie trhu s dobytkom a príležitostných spoločenských atrakcií[2].
Zameranie mestského majera zachytáva územie Námestia SNP a dva mosty cez Trnávku. (https://maps.hungaricana.hu/en/MOLTerkeptar/3301/view/?bbox=-2377%2C-5566%2C9352%2C113)
História vývoja mostových konštrukcií Námestia SNP
Na osi Hlavnej ulice sa nachádzala Dolná brána[3]. Pôdorysný rozsah predpolia novovekého barbakanu Dolnej brány zadefinoval polohu mosta cez Trnávku. Vytvorenie mosta z trvalého a pevného materiálu v polohe vyústenia cesty smerom na Bratislavu má pravdepodobne súvis so stratou fortifikačnej funkcie mestského opevnenia v 18. stor. Na starších vyobrazeniach mesta, ktoré vznikli v priebehu 17. stor. a začiatkom 18. stor., je most v tejto časti zobrazený ako jednoduchá konštrukcia, pravdepodobne vytvorená z dreva.
Barokový most
Na vedute Trnavy za hradbami od juhozápadu, ktorá bola vytvorená okolo roku 1785, je zobrazený už barokový most so stredným pilierom a s dvojicou sôch. Podrobnejšie túto mostovú konštrukciu zachytáva zameranie mestského majera z roku 1843. V murovaných nikách zábradlia barokového mosta boli osadené sochy sv. Jozefa a Panny Márie na kamenných podstavcoch. Sochy neznámeho autora dal zhotoviť z darov veriacich farár Michal Okolicsányi v r. 1704[4].
Dobová pohľadnica zobrazujúca barokový most zo sochami a novostavbu objektu na nároží Ulice A. Žarnova (predpoklad okolo roku 1910 – 1911?)
Presná poloha je zameraná aj na katastrálnej mape z roku 1895. Most bol naposledy zobrazený na dobovej pohľadnici, ktorá už zachytáva aj novostavbu na nároží dnešnej ulice A. Žarnova a Námestia SNP – „Glaserov“ dom. Asanácia mosta sa dá datovať pravdepodobne do obdobia výstavby nového prekrytia Trnávky pod Námestím SNP okolo rokov 1910 – 1911? (predpoklad na základe dobových súvislostí). Dobová pohľadnica ešte zachytáva barokový most so sochami, ale aj dokončovacie práce na objekte na nároží Ul. A. Žarnova a Námestia SNP (Dom na Námestí SNP č. 3).
Drevený most v polohe v polohe Rázusovej ulice
V predĺžení dnešnej Hlavnej ulice v kontakte s juhozápadným nárožím barbakanu sa nachádzala drevená lávka. V zmysle farebného značenia katastrálnej mapy bola vytvorená z dreva. Jej šírka umožňovala prechod pre chodcov. Ľahká mostová konštrukcia v tejto polohe je zaznamenaná aj na starších vyobrazeniach mesta zo 17. a 18 storočia.
Katastrálna mapa juhozápadnej časti mesta z roku 1895, na mape je zobrazený okrem barokového mostu (v strede) aj drevený most (označený šipkou vpravo) poloha secesného mosta (označený šipkou vľavo)
„Nový“ most
Mesto Trnava v roku 1905 pristúpilo k parcelácii územia dnešného Námestia SNP. V Štátnom archíve v Trnave sa zachoval plán parcelácie starého konského trhu. Vzniknutá situácia bola reakciou na potrebu vytvorenia nových pozemkov v kontakte s historickým centrom. Základný vplyv na vytvorenie Námestia SNP bol zámer Mesta Trnavy, ktoré sa rozhodlo na začiatku 20. stor. riešiť svoj ďalší rozvoj zástavbou na území pôvodného dobytčieho trhu, ktoré bolo rozparcelované a rozpredané budúcim investorom.
Starý konský a dobytčí trh (Regiló és marha vasártér) v Trnave plán parcelácie – Trnava 14. 2. 1905 m – 1:500 (čiastočný výrez) staré názvy: Uj utcza – Nová ulica, Pozsonyi utcza – Bratislavská ulica, Gázgyár utcza – Plynárenská ulica, Vasuti ut. – Zelenečská ulica, Trnávka – starý a nový most (Štátny okresný archív v Trnave).
Na základe tejto skutočnosti vznikol predpoklad na vytvorenie južného predmestia, ktoré bude tvoriť výstavnú časť architektúry začiatku 20. storočia v Trnave. Na výreze z plánu parcelácie je okrem pôvodného mosta „Réri hid“ zakreslená aj poloha nového mostu „Új hid“, ktorý sa mal nachádzať vedľa drevenej lávky. Nie je známa skutočnosť, či predmetný most bol aj vybudovaný, ale v štátnom archíve sa nachádza projekt tohto mostu z roku 1902 od Trnavskej stavebnej firmy Peter Szukop. Ak sa potvrdí jeho existencia, tak bola ohraničená rokmi 1902 – 1911.
Projekt zaklenutia starého potoka (oproti Polnitzkému) priečny rez, Peter Szukop 13. január 1902 35 x 47 (Štátny okresný archív v Trnave).
Projekt prechodného mostu v Trnave – rez priečny, pozdĺžny, pohľad pôdorys 30. 7. 1916 – Pittel és Brausewetter 39x 56,5 (Štátny okresný archív v Trnave)
„Secesný“ most
V priestore hradbovej priekopy v smere predĺženia juhozápadného nárožia mestského opevnenia sa nachádzala prepojovacia drevená lávka (západne), ktorá je zaznamenaná na katastrálnom mapovaní z roku 1895. Na tomto mieste vznikla potreba vybudovania pevnej konštrukcie mostu. V Štátnom archíve v Trnave sa zachoval projekt „Prechodného“ mostu cez Trnávku. Projekt vypracoval Ing. Schwarz, ktorý bol následne po prvej sv. vojne aj riaditeľom pobočky stavebnej spoločnosti Pittel a Brausewetter v Trnave (informácia od PhDr. J. Šulcovej). Tento most bol nakoniec aj vybudovaný, ale počas realizácie bol čiastočne projekt pozmenený (zmena riešenia bočného zábradlia) čo dokumentuje aj fotografický materiál z polovice 60. rokov 20. stor.
Fotografia Viktora Michalca (poskytnutá PaedDr. S. Jurčovou), v pravej časti sa nachádza most cez Trnávku.
Tento most sa v súčasnosti nachádza pod terénom. Pri prekrytí potoka Trnávky v tejto časti – koncom 60. rokov – bolo odstránené zábradlie, ale konštrukcia mostu bola ponechaná, čo bolo potvrdené vizuálnou obhliadkou pri preverovaní stavu tejto časti mostovej konštrukcie.
Prekrytie Trnávky na mieste Námestia SNP – km 11,728 – 11,846
Na začiatku projektových prác na obnove Námestia SNP neboli žiadne známe podklady, informácie ani zameranie mosta. Na základe dovtedajšieho poznania sa nedalo ani určiť obdobie vzniku tejto mostnej konštrukcie. Prvé informácie boli známe až na základe dobových pohľadníc a fotodokumentácie poskytnutej PaedDr. S. Jurčovou. Nebola známa ani skutočnosť, v akých etapách bolo prekrytie Námestia SNP budované, ani konštrukčné a stavebné riešenie premostenia. Nebola známa informácia, akým spôsobom bol do novej konštrukcie zapracovaný pôvodný barokový most, alebo či bol asanovaný.
Prvá obhliadka sa uskutočnila spoločne s pracovníkmi spol. Cemos s. r. o. (Ing. F. Brliť, Ing. Ľudovít Farkaš). Na základe obhliadky bolo konštatované, že konštrukcia mosta – prekrytia pod Námestím SNP je z jednej stavebnej etapy a viacerých dilatačných celkov. Dilatačné celky sú riešené podľa zaťaženia a druhu využívania mostovej konštrukcie. Konštrukcia je železobetónová, rebrová. Z hľadiska historického vývoja nebolo možné na základe obhliadky presne datovať obdobie vzniku tejto konštrukcie. Datovanie je otázne najmä z dôvodu, že sa zachovala fotografia dnešného Námestia SNP z obdobia tesne po I. svetovej vojne, na ktorej je námestie zachytené už prekryté a s parkom.
Fotografia námestia (zdroj: p. Martinovič, poskytla S. Jurčová), námestie je už prekryté, čerstvo vysadená zeleň, na súde je ešte nápis v maďarskom jazyku, na budove vľavo je nápis Hotel, pri ohrade Emmerovej záhrady je veľký nápis Fotografia, vedľa ešte stojí Honvédsky pomník, predpoklad vzniku fotografie 1918 – 1919.
Pretože nebola známa fotografia alebo informácia o prestavbe námestia v 2. pol. 20. storočia, bol reálny predpoklad, že prekrytie vzniklo v období pred rokom 1919. Pôvodná dokumentácia z obdobia výstavby prekrytia sa v skúmanom archíve nenašla.
Napriek tomu sa našla počas štúdia projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie a vodoprávne povolenie úprav potoka Trnávky v trati km. 11.728 – 13.695 (úprava toku pozdĺž Parku A. Bernoláka) v technickej správe veľmi dôležitá informácia. „Od km 11.728 – 11.846 prevedené bolo v rokoch 1911 – 1913 premostenie potoka o svetlosti dna 8 m medzi pilierami“.
Technická správa overená vo vodoprávnom konaní z 30. 7. 1937, str. 2. (Štátny okresný archív v Trnave).
Poznanie o čase vzniku tohto diela bolo ohromujúce. Na území Trnavy vzniklo začiatkom 20. storočia unikátne dielo mostovej konštrukcie zo železobetónu. Kvalita prác a použitého materiálu poukazuje na dielo renomovanej stavebnej spoločnosti, ktorá musela už v tej dobe mať skúsenosti so stavbami podobného charakteru. Vzhľadom na rozsah a urbanistické riešenie, architektonické riešenia západného a východného portálu, si toto dielo zaslúži primeranú starostlivosť a ochranu.
Bohužiaľ, v súčasnosti nie je známe, kde sa nachádza, alebo či sa zachovala pôvodná projektová dokumentácia, ktorá by mohla priniesť informácie o konkrétnej spoločnosti, ktorá toto dielo vybudovala. Možní autori a zhotovitelia sú napr.: firma Schlich-Nichelson, z ktorej dielne je známe podobné riešenie zábradlia ako na torze mosta v Šulekove, alebo firma Pittel a Brausewetter, ktorá vytvorila most z roku 1916 a neskôr mala v Trnave aj svoju pobočku. Otázka autorstva tohto diela bude predmetom ďalšieho výskumu archívnych materiálov.
Ďalším materiálom, ktorý podporil informáciu o čase vzniku mostovej konštrukcie, bol kladačský plán dlažby. Z datovania tohto plánu je zrejmé, že už koncom roku 1912 bola dlažba kladená nad novovybudovanou konštrukciou prekrytia námestia (priestor pred Evanjelickým kostolom). Autor projektu premostenia námestia zabudoval do riešenia západného portálu aj sochy sv. Jozefa a Panny Márie, ktoré boli reinštalované z pôvodného barokového mosta. Sochy boli na tomto mieste až do prvej pol. 80. rokov 20. storočia, keď boli odstránené z ideologických dôvodov. Následne boli „uskladnené“ vo františkánskom kláštore. V súčasnosti sú originály sôch v objekte Krajského pamiatkového úradu v Trnave na Cukrovej ulici. Projekt obnovy námestia uvažuje o umiestnení kópie sôch v kontexte Námestia SNP.
Plán dláždenia (úsek čiastkový) poloha na Ulici A. Žarnova – pri dnešnom Okresnom dome, pôdorys m 1: 100, Trnava, 9. 11. 1912 Horváth József, 34 x 66, orientačné body – Promenáda setatér, Glaser, Braun (Štátny okresný archív v Trnave).
Fotografie sochy Panny Márie a sochy sv. Jozefa, foto Dr. O. Faust (zdroj: archív ZSM)
Úpravy Námestia SNP nad premostením
V rokoch 1914 – 1916, v priamej väzbe na vytvorenie premostenia, boli dobudované objekty Hospodárskej banky (dnes Knižnica Juraja Fándlyho) a ostatných secesných objektov. Na premostení bol 19. 10. 1924 odhalený čerstvo osadený Pamätník generálovi M. R. Štefánikovi od akad. sochára Jána Koniarka. Výstavbu inicioval miestny odbor Matice Slovenskej v Trnave. Členovia výboru požiadali architekta Josefa Mareka, ktorý v tom čase pracoval na dokončovaní Evanjelického kostola, aby spracoval návrh umiestnenia pamätníka. Architekt J. Marek uvedený návrh koncepcie usporiadania priestoru spracoval a zároveň navrhol aj vybudovanie betónového múrika okolo celého parčíka. So zabezpečením financovania tejto úpravy mala Matica Slovenská problémy (zlý odhad ceny) a z toho dôvodu sa k predmetnej úprave zachovala v Štátnom archíve v Trnave rozsiahla korešpondencia medzi stavebnými spoločnosťami, Maticou Slovenskou a Mestom Trnavou.
Návrh architekta J. Mareka na úpravu parku a umiestnenie pamätníka generála M. R. Štefánika (Štátny okresný archív v Trnave).
Po vybudovaní úprav námestia a osadení sochy bola v priebehu II. sv. vojny nad prekrytím toku Trnávky v strede kompozície vybudovaná fontána. Fontána mala strednú kovovú vaničkus gejzírom a nočné osvetlenie.
Pohľadnica námestia s Pamätníkom M. R. Štefánika a fontánou 1948 – 1950? (poskytnutá PaedDr. S. Jurčovou).
Na konci II. sv. vojny boli v parku vybudované betónové zábrany – betónové bloky, ktoré mali zabrániť postupu Sovietskej armády. Zábrany boli po vojne zakopané do zeme v priestore, kde boli vybudované[5].
Fotografia Pamätníka Víťazstvo, autori: Ing. arch. E. Vician a akad. sochár L. Snopek, foto: Jursa 05/1959, inv. č. neg. 8228/2 (Archív Pamiatkového úradu SR).
Po februári 1948 sa osoba generála M. R. Štefánika stala neprijateľnou pre komunistickú moc a došlo k odstráneniu pamätníkov Štefánika v celej krajine, a teda i v Trnave. V roku 1949 bola vypísaná prvá súťaž na vytvorenie pamätníka Červenej armády[6]. Návrhy väčšinou rešpektovali pôvodnú kompozíciu parku a námestia, pamätník navrhovatelia umiestňovali tam, kde pôvodne stála socha M. R. Štefánika. V roku 1955 sa uskutočnila nová súťaž na Úpravu Námestia SNP a umiestnenie pomníka ČA. Víťazom súťaže sa stal Ing. arch. E. Vician[7]. Návrh riešil aj Budovu domu osvety – telocvične a krytého bazénu. Pôvodné riešenie bolo počas realizácie korigované, súsošie vytvoril akad. sochár L. Snopek. Pamätník Víťazstvo bol v roku 1959 umiestnený v priestore Námestia SNP v kontakte s konštrukciou premostenia, pôvodná kompozícia riešenia parku bola zmenená.
Fotografia „interiéru“ súčasného stavu premostenia Námestia SNP
© Ing. arch. Pavel Ďurko, Ing. arch. Luboš Vagala, Ing. Jozef Ďurko
Kontrola a doplnenie niektorých údajov: PaedDr. S. Jurčová
[1] Staník Ivan: Pôvodný zámer výstavby stredovekého opevnenia Trnavy a jeho realizácia. In: Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja 12, 2009, s. 23-46.
[2] https://simonnejurcova.blog.sme.sk/c/405631/trnava-na-dolnom-predmesti.html
[3] Matejka Miroslav a Hrnčiarik Erik: Dolná brána mestského opevnenia Trnavy. In: Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja 21, 2018, s. 19-26.
[4] Radváni Hadrián: Posvätné pamiatky Trnavy. 1970, s. 48 (nevydaná publikácia).
[5] Ústna informácia od doc. Ing. F. Svatého.
[6] Roháč Jakub: Trnavské pamiatky na archívnych plánoch III. časť. In: Novinky z radnice marec 2018, s. 25 - 28.
[7] Zápisnica zo zasadania poroty pre posúdenie súťažných návrhov na úpravu priestranstva námestia Slovenského národného povstania v Trnave zo dňa 21. októbra 1955, (Archív Pamiatkového úradu SR).