Areál amfiteátra susedí s jednou z najvýznamnejších historických pamiatok v našom meste, komplexom bývalého klariského kláštora. V minulosti ho v tesnej blízkosti ohraničoval južný a východný úsek hradieb spolu s juhovýchodnou nárožnou vežou. V oblasti dnešnej Halenárskej ulice bola navyše situovaná Lovčická brána. Klarisky prišli do Trnavy okolo roku 1239.  Žili v klauzúre, viazané prísnymi regulami, ktoré určovali ich povinnosť voči Bohu i rádu.  Spočiatku mali v Trnave iba menší kostol s jednoduchou kláštornou budovou, z ktorých ale postupne vznikol rozsiahly kláštorný komplex.  Počas dlhého obdobia svojej existencie prešiel rôznym stavebným vývojom, ale bol poznačený aj nepriaznivými udalosťami, ktoré zasiahli do dejín nášho mesta. V roku 1782 vydal Jozef II. nariadenie o zrušení kláštorov žobravých a rozjímavých reholí, ktoré podľa neho nepodporovali verejnoprospešnú činnosť. Tým bol spečatený aj osud trnavských klarisiek. V septembri toho istého roku kláštor navždy opustili.  Po svojom odchode zanechali členitú stavbu s dvoma nádvoriami a záhradou. Budova bola zoštátnená a v priebehu ďalších desaťročí mala rozličné využitie. Najskôr v nej boli ubytovaní vojenskí vyslúžilci, potom slúžila ako zariadenie pre psychicky chorých vojakov, v období I. ČSR bola v objekte zase vojenská posádková nemocnica – oddelenie pre choromyseľných. V roku 1954 sa v budove zriadilo Krajské múzeum v Trnave, v súčasnosti je sídlom Západoslovenského múzea v Trnave.

Na základe historických mapovaní možno usúdiť, že v priebehu prvej polovice 19. storočia prišlo k asanácii hradobného múru južne od budovy niekdajšieho kláštora klarisiek. Trnavské mestské opevnenie už od 18. storočia postupne strácalo svoju pôvodnú obrannú funkciu, jeho údržba a oprava sa stala jednak neaktuálnou a navyše aj finančne nákladnou. Niektoré úseky preto začali byť rozoberané na stavebný materiál alebo sa k vnútornej stene hradieb pribudovávali menšie objekty.  Hradby v minulosti oddeľovali a chránili historické centrum mesta. Po zbúraní viacerých častí opevnenia sa mesto rozšírilo a mnohé priľahlé parcely našli nové, zmysluplné využitie. Po odstránení hradobného múru sa na vyčistenom pozemku pri bývalom klariskom kláštore zriadil park, ktorý pravdepodobne slúžil verejnosti.  Plán Trnavy od Štefana Nemečkaja z roku 1865 schematicky znázorňuje, že daná parcela bola ohradená múrom, ku ktorému bola zo strany dnešnej Halenárskej ulice pristavaná kaplnka. Ide o kaplnku Panny Márie, ktorá na danom mieste stojí dodnes a datuje sa do roku 1863.  Nakoľko staršie mapovania nezobrazujú ohraničenie parcely ani kaplnku, môžeme predpokladať, že obvodový tehlový múr bol postavený v rovnakom období ako kaplnka. Potvrdzujú to aj závery odborných posudkov, na základe ktorých sa zistilo, že kaplnka aj múr sú navzájom previazané z rovnakého muriva. Parkovú úpravu celej parcely a jej ohraničenie nám pekne ukazuje aj katastrálna mapa Trnavy z roku 1895. Od roku 1958 až dodnes funguje na tomto pozemku letné kino – amfiteáter.

V rokoch 2006 – 2008 bola uskutočnená rozsiahla rekonštrukcia areálu trnavského amfiteátra. Pri tej príležitosti tu bol v roku 2007 zrealizovaný aj archeologický výskum, počas ktorého archeológovia odkryli základy južného úseku niekdajšieho hradobného múru, ale objavili aj zaujímavý nález žumpy. Na základe výskumu jej sedimentu sa predpokladá, že v priebehu druhej polovice 18. a prvej polovice 19. storočia bola do žumpy účelovo odvádzaná dažďová voda zo striech budovy bývalého kláštora, pričom kanál bol napojený aj na odpadovú šachtu z kuchyne.  Neskorším vybudovaním parku sa daný pozemok skultivoval a prirodzene zapadol do konceptu rozvíjajúceho sa mesta.

Tehlový múr ohraničujúci areál letného kina sa na východnej strane napája na pozostatky bývalej juhovýchodnej nárožnej veže, v príkrom svahu rovnobežne klesá a následne pokračuje na rovine, kde v rovnakej výške ohraničuje celý areál z južnej a západnej strany, na dnešnej Halenárskej ulici. Práve v svahovitom teréne, zo strany dnešnej Hlbokej ulice, sa v tehlách múru nachádza vyrytý veľký počet rozličných nápisov. Zopár sa ich zachovalo aj nižšie na múre, tesne pod svahom a na murive bývalej juhovýchodnej nárožnej veže. Celkovo ide o viac ako 200 nápisov.  Najvyššie sú vo výške približne 1,9 m od terénu, ostatné sú rozmiestnené v nižších polohách. Predmetný východný úsek múru bol počas spomínanej rekonštrukcie areálu amfiteátra v rokoch 2006 – 2008 čiastočne upravený. Pri pozostatkoch nárožnej veže prišlo k vybudovaniu priezoru zabezpečeného mrežou, ktorý má tvoriť akýsi predeľ medzi stredovekým opevnením a novším múrom. Previedlo sa tiež nové škárovanie tehál, ako na múre, tak aj na pôvodnom murive veže. Keďže sa veža nezachovala v pôvodnej výške, počas rekonštrukcie bola z časti premurovaná s použitím starých pálených tehál do podoby tzv. architektonizovanej ruiny. Dnes je dôležitou súčasťou prezentácie mestského opevnenia. Nie je vylúčené, že pri vytvorení priezoru a premurovaní veže prišlo k zničeniu niekoľkých nápisov, nakoľko však v tomto úseku neboli prevedené iné rozsiahlejšie stavebné zásahy, prevažná väčšina nápisov ostala zachovaná a prečkala až do súčasnosti.

Z hľadiska obsahu ide hlavne o mená, respektíve priezviská, iniciálky mien, prípadne iné odkazy, ktorých význam poznal iba ich autor. V zopár prípadoch sa pri nápisoch nachádzajú vyryté aj vročenia, pričom zachované vročenia pochádzajú z druhej polovice 19. a začiatku 20. storočia. Hoci sa nápisy dodnes zachovali v hojnom počte, viac ako polovica má sťaženú čitateľnosť, písmená a čísla sú nejasné alebo vplyvom času prišlo k poškodeniu tehly. Napriek tejto skutočnosti je možné uviesť viacero príkladov kompletne alebo aspoň čiastočne čitateľných nápisov.

Na historickom múre:
Proksek ● KIƧ ● P. L. ● Fülop ● SAVRO ● KOPM(?) V ● ONDREJKOVI(?) ● ADOLF ● KUKAN ● FÜLÖ ● P E (?) ● FA H ● V. I. 1875 ● BOCI ● M ● LENO ● M J. ● B(?)DA ● 187(?) L ● MATKOVCSIK ● Hirschliim M. ● L. Pr(?)k 19(?) ● L FILKOJ ● FEDOR 1881 ● SIMONCSICS L. ● L T ● PAUKO ● M. I. ● Fa(?)d Mihal ● S E ● Pepa J 1870 ● T N ● RAT H ● Fries ● HNATEK ● P N ● V J ● K M ● M(I)HALIK J. ● (?)20 ● FRAN (?) ● B 1890 ● VITAL ● P (?) 88 ● III Kocsi K ● C I ● Kiss ● KRALL MIKLO ● P ● (?) H A (?) ● P G ● L J MAJKA ● C PALI ● FURBE(?) ● 1902 ● MIK(?)OVITZ ● VAVRIK ● NIK ● FRANC FRIC ● FA(?)Z ● 1877 ● (?) PAL ● HA ● Ligatúra písmen VAIK a AV

Na murive bývalej juhovýchodnej nárožnej veže:
N(?)th Bold ● B. V. ● (?) A 1910 ● Le(?) ● ROZNER ● U ● R P ● K. K. ● PE ● S. B. ● M. K. ● J. ● S. P. ● V. I. D. I. ● HALUS IV ● (?) P E M Sz. I ● S(?)f 19(?) ● 1911 Sz. I. ● 88 B 4/VIII ● M. M(?)KA ● Sz. (?) ● N. J. 1905 ● M I ● P V  

Najstaršie zachované a čitateľné vročenia sú z rokov 1870, 1875 a 1877. Svedčí to o tom, že fenomén vzniku predmetných nápisov musel začať už krátko po výstavbe múru. Nápisy na murive bývalej juhovýchodnej nárožnej veže pravdepodobne nie sú staršieho datovania. Dôkazom toho sú zachované vročenia až z 20. storočia. Pri skúmaní takýchto typov epigrafických pamiatok možno poväčšine vidieť akýsi reťazový efekt. Kľúčovým je jedinec alebo skupina ľudí, ktorí ako prví na danom mieste zaznamenali svoju prítomnosť, pričom sa stali zakladateľmi určitej tradície. Ostatní, ktorí prišli po nich a všimli si ich odkazy chceli byť taktiež súčasťou tejto tradície a následkom toho začali nápisy pribúdať. Podobný nález, ale v menšom rozsahu, bol v Trnave nájdený aj na severnom hradobnom múre, neďaleko severovýchodnej nárožnej veže.  

Prirodzene možno usúdiť, že strojcami nápisov boli hlavne mladí ľudia, ktorí danú oblasť už v druhej polovici 19. storočia využívali na potulky a stretnutia. Na východnej strane hradieb, za Kostolom sv. Mikuláša, sa dodnes nachádza fortňa pre peších. Od fortne smerom na juh bol svah bývalej priekopy prinajmenšom už od začiatku 20. storočia upravený s vybudovaným chodníčkom, určeným na prechádzky. Tento stav je zdokumentovaný na viacerých historických fotografiách. Miesto za múrom vtedajšieho parku, pri pozostatkoch nárožnej veže, pravdepodobne poskytovalo mládeži vhodné útočisko kde sa mohli nerušene stretávať, čiastočne ukrytí medzi zeleňou. Bez väčších problémov sa tam mohli dostať aj z dnešnej Halenárskej ulice, obídením parku. Nápisy s najväčšou pravdepodobnosťou pribúdali aj v priebehu 20. storočia, zrejme aj po vybudovaní amfiteátra. Letné kino sa od svojho vzniku tešilo veľkej obľube Trnavčanov a je tomu tak dodnes. Mnohým sa spája s príjemnými spomienkami na teplé letné večery, prvé rande, či nezabudnuteľné kultúrne zážitky pod hviezdnou oblohou. Z rozprávania starších Trnavčanov som sa dozvedel, že pri bývalej juhovýchodnej nárožnej veži, práve v úseku s nálezom najviac nápisov, mali niektorí výmyselníci vo zvyku preliezať tehlový múr a „na čierno“ sa vkrádať do amfiteátra počas premietania filmu. Konali tak, keď boli vypredané lístky alebo čisto z rebélie, zažiť pocit adrenalínu. Za múrom amfiteátra mohli skupinky mladých ľudí konverzovať, popíjať alebo pofajčievať a pri tej príležitosti vyryť svoje meno, iniciálky alebo iný odkaz do tehál.

Na základe spôsobu prevedenia a obsahu nápisov možno taktiež badať viacgeneračnú prítomnosť mladých ľudí. Viaceré odkazy sú vyryté do tehly pečlivo, priam umelecky. Ich autor si dal evidentnú námahu, aby bol jeho výtvor pekný, napr. nápis FEDOR s vročením 1881 alebo nápisy BOCI či MIK(?)OVITZ. Možno predpokladať, že tieto výtvory patria k najstarším, najlepšie ich vystihuje pomenovanie „stará škola“. Podoby krstných mien v niektorých odkazoch rovnako napovedajú tomu, že vznikli v staršom období, napr. Franc, Mihál, Miklo(š), či Pál. Niektoré nápisy sú do tehly priam vyškriabané, nedbanlivo, akoby v rýchlosti. Evidentne postrádajú rukopis starších generácií, preto mohli byť prevedené až v neskoršom období. Ich datovanie sa však nedá presne určiť. Ide napríklad o nápis SAVRO, viaceré iniciálky alebo niektoré nečitateľné nápisy. V dvoch prípadoch som na múre našiel vyryté symboly ženského prirodzenia, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou vznikli až v 20. storočí.

Predmetné epigrafické nálezy, žiaľ, poskytujú veľmi málo údajov na to, aby som mohol presne identifikovať ich pôvodcov, priestor preto ostáva iba na zopár hypotéz. Viaceré priezviská, niektoré aj s iniciálkou krstného mena, nám z časti prezrádzajú meno ich autora. K spoľahlivejšej identifikácii by ale bolo potrebné prinajmenšom vročenie, ktoré by umožňovalo upriamiť sa na prítomnosť človeka s takýmto priezviskom v Trnave v konkrétnom roku. Pri tom by sa samozrejme muselo zohľadniť viacero faktorov, predovšetkým vek osoby v danom roku. Nápisy FRANC FRIC, KRALL MIKLO a Fa(?)d Mihal sú zrejme kompletnými podpismi svojich autorov, Františka Frica, Mikuláša Králla a Michala Fa(?)da. Bližšie informácie o nich sa mi ale nepodarilo dopátrať. Nemožno s určitosťou tvrdiť, že pôvodcovia nápisov boli výhradne Trnavčania. Mohlo ísť aj o návštevníkov z iných miest a obcí, ktorí v Trnave pobudli iba určitý čas v spoločnosti Trnavčanov. Už spomínaný nápis FEDOR s vročením 1881 pravdepodobne značí priezvisko jeho autora a rok, v ktorom nápis vznikol. V trnavskej katolíckej matrike narodených sa uvádza, že v roku 1866 sa v Trnave narodil Jozef Fedor a v roku 1868 zase Gašpar Fedor. V roku 1881 boli obaja mládenci plní šibalstva. Za predpokladu, že pôvodcom predmetného nápisu bol obyvateľ Trnavy, hypoteticky ním mohol byť jeden z nich. Nápis Kiss zrejme rovnako značí priezvisko jeho pôvodcu. Ak by sme ale zobrali do úvahy fakt, že vznikol až v neskoršom období, jeho strojcom mohol byť aj fanúšik americkej hudobnej skupiny KISS, ktorá bola založená v roku 1973. V čase socializmu by išlo o skutočný prejav rebélie.

Tak ako tak, naskytá sa nám tu krásna kontinuita. Ako už bolo spomenuté, oblasť pod východným hradobným múrom pravdepodobne už v druhej polovici 19. storočia lákala mladých ľudí na potulky. Za múrom vtedajšieho parku, pri pozostatkoch bývalej juhovýchodnej nárožnej veže mali vhodné miesto na stretnutia mimo centra mesta. Mohli sa tu na chvíľu „zašiť“ a pri tej príležitosti zaznačiť svoju prítomnosť. Po vybudovaní amfiteátra sa daná oblasť stala ešte lukratívnejším miestom. Práve predmetný úsek múru využívala rebelujúca mládež na prekĺznutie do amfiteátra bez platenia. Niet pochýb, že mnohí sa tiež často zdržiavali za múrom letného kina. Možno sa nazdávať, že odkazy na historickom múre a časti bývalého opevnenia sú podpisom, svedectvom prítomnosti mladých ľudí v rôznych obdobiach trnavských dejín. Čo započali naši predkovia v druhej polovici 19. storočia, v tom zrejme pokračovali ďalšie generácie. Niektorí sú možno dnes ešte medzi nami. Hoci Trnava prešla mnohými zmenami a úpravami, teší ma skutočnosť, že aj v dnešnej dobe v nej môžeme nájsť zákutia, na ktorých pretrval autentický dotyk minulosti, ako tej dávnej, tak aj nedávnej.

Text a foto: Martin Horváth, Pamiatkový úrad SR

Článok vyšiel v Novinkách z radnice, dvojčíslo december 2023/január 2024, s. 15 – 19. V tlačenej podobe vychádzajú Novinky z radnice desaťkrát ročne obvykle v prvý pracovný deň v mesiaci. Svoj výtlačok si môžete vziať bezplatne na radnici na Hlavnej 1.

PDF verzia magazínu