Západoslovenské múzeum v Trnave pripravilo v rámci vzdelávacích programov pre seniorov nový formát s názvom Nedeľná múzejná kaviareň. Témou druhej kaviarne v nedeľu 7. apríla 2024 bola trnavská štvrť Tulipán. Kedysi sa za južnými hradbami rozprestierali záhrady. Návštevník prichádzajúci po ceste z Bratislavy vnímal Trnavu ako mesto obklopené zeleňou. Panoráma mesta v hradbách s vyčnievajúcimi vežami musela byť v kontraste s prírodou impozantná.
Trnava sa začala v dvadsiatom storočí rozrastať na všetky svetové strany od pôvodného historického mesta. V jednotlivých desaťročiach tohto storočia bol zaznamenaný aj veľký nárast obyvateľstva, prudký rozvoj priemyslu a s tým súvisiaci stavebný ruch. Podľa štatistík mala v r. 1900 Trnava 13 181 obyvateľov, v r. 1910 mala 15 163, v r. 1919 to bolo 15 599 obyvateľov, v roku 1940 tu žilo už 25 820 ľudí a do r. 1965 sa ich počet zvýšil na 35 235.
Za hradbami na severozápade bolo už v čase vzniku prvej ČSR niekoľko priemyselných podnikov (cukrovar, sladovne), na severovýchode za Rybníkom sa rozvíjala štvrť Kopánka (s tehelňou), za východnými hradbami bola štvrť majerov a tehelní, smerom na juhovýchod vznikla v dvadsiatych rokoch 20. storočia štvrť Vozovka, za západnými hradbami vznikala štvrť Nové mesto / Špiglsál a napokon na juhu (juhozápade) sa formovala priemyselno-obytná štvrť nazvaná Tulipán.
Za názov Tulipán zrejme môže hostinec (Tulipán csárda), kde sa v časoch Tulipánového hnutia v Uhorsku schádzali jeho miestni priaznivci. Tulipánové hnutie vzniklo 15. marca 1906 v salóne grófky Andrášiovej v Budapešti, kde sa zišla aristokratická maďarská spoločnosť, ktorá sa nazvala „Tulipánovou záhradou“ a vytýčila si päť vlasteneckých povinností, medzi inými aj podporovanie produktov domácich (maďarských) výrobcov. Odštartovalo to vlnu maďarského ekonomického šovinizmu a prostredníctvom tulipánových spolkov sa myšlienka mala šíriť po celej krajine. Symbolom tulipánu sa začali označovať nielen prívrženci hnutia, ale aj tovar, ktorý bol nimi odporúčaný ako národný. Hnutie nemalo dlhé trvanie, vo veľkej miere sa samé zdiskreditovalo, najviac však asi tým, že aj odznaky s tulipánom v národných farbách sa vyrábali za hranicami Uhorska.
Kde sa v Trnave v týchto časoch nachádzal hostinec nazvaný zrejme po členoch miestneho Tulipánového hnutia, ktorí sa v ňom stretávali, to dnes už presne nevieme. Zdá sa však, že tento historický moment sa preniesol najskôr do miestneho názvu a odtiaľ do názvu celej trnavskej štvrte na juhu za traťou. Už v Trnavskom kalendári na rok 1909 sa objavil miestny názov Tulipán a za ním osem domových čísel s menami majiteľov domov.
Tulipán sa ako štvrť začal viac rozvíjať začiatkom 20. storočia. Dobytčí trh, ktorý bol za Trnávkou na konci hlavnej trnavskej ulice presunulo mesto v prvom desaťročí nového storočia za železničnú trať vedľa dnešnej Dohnányho ulice, ktorá sa podľa neho aj volala Jarmočná (aj Tržná). Na bývalom trhovisku sa totiž začalo stavať – v roku 1900 trnavská plynáreň, v roku 1906 Továreň na čokoládu Adolfa Fischera, po r. 1913 vznikol na území prekrytej Trnávky malý park (dnes Námestie SNP), postavili tam budovu Hospodárskej banky (1914) a postupne aj iné stavby. Keďže súčasťou výročných jarmokov v Trnave bolo i obchodovanie s dobytkom, trh sa musel presunúť na voľný priestor, južnejšie.
Začiatkom 20. storočia v období monarchie (do r, 1918) už existovala na juhu mesta budova verejnej nemocnice (1824), zvonolejáreň Fischerovcov (1858), továreň na výrobu kachlí a sporákov majiteľa Mórica Neurátha (1908), mestský bitúnok (1912) a za ním neskôr továreň na výrobu ľadu. V r. 1917 spustili výrobu aj Coburgove závody, ktoré pri podniku dali v 20. rokoch postaviť bytové domy pre zamestnancov tzv. Coburgovu kolóniu. Po vzniku Československa k podnikom pribudlo pri železnici veľké silo NUPODu (Nákupného ústredia potravných družstiev) neskôr pomenované skratkou PNZZ (Poľnohospodársky nákupný a zásobovací závod). Táto industriálna stavba tam stojí podnes.
Prvé parcely pre výstavbu rodinných domov vznikli na pozemkoch medzi Bratislavskou cestou a Jarmočnou ulicou (dnes Dohnányho). Okrem iných záujemcov o parcely v tejto časti Trnavy tu začali stavať domy aj zamestnanci železnice. Do roku 1938 boli čiastočne zastavané ulice: Jarmočná (Dohnányho), Linčianska cesta (Zelenečská), východná strana Bratislavskej cesty, Ulica dr. Pavla Nagya (Stromová), Tulipánová, Poľná (Ul. 9. mája), Železničiarska (Markovičova), Mýtna, Ružová (Ružová a Orgovánová) a Prachárenská (Gorkého) – viac jej severná strana. Východným smerom sa ešte stavalo na Špitálskej (Tamaškovičova) a Vajslovskej ulici (Kozácka).
Mýtna ulica dostala názov podľa budovy Bratislavského mýta, kde sa vyberali pred vstupom do Trnavy od Bratislavy mýtne poplatky. Podľa Trnavského kalendára bol mýtnikom v roku 1890 Ernest Sulínyi, v r. 1903 až do 20. rokov 20. storočia Ján Jurenka. Je možné, že mýtny dom bol pred r. 1890 bližšie k mestu a až neskôr stál na rohu Bratislavskej a Mýtnej ulice. Aj dnes stojí na tomto rohu dom s pôdorysom v tvare písmena U a so štítom obráteným do ulice, ktorý stále pripomína staré mýto.
Keďže štvrť bola vzdialená od centra, vznikali tu aj drobné prevádzky a služby ponúkali aj drobní remeselníci, ktorí sa v štvrti usadili. Podľa trnavského adresára z roku 1934 na Tulipáne pôsobili napr. štyria obchodníci s miešaným tovarom: Michal Bagi, Ul. Pavla Nagya, Lazar Schulz, Ul. Pavla Nagya, Alex Diamant, Tulipánová ul., Ferdinand Jakončič, Tulipánová ul., pekár Rudolf Fajnor, Tulipánová ul., mäsiar Ladislav Fusek, Tulipánová ul., obchod s mliekom Lelovič, cukrár Ján Jánoška, Mýtna ul. boli tu hostince Paarovej na Ul. Pavla Nagya, Augustína Forróa a Jána Ondriša, tiež trafika Emílie Ševčíkovej na Ružovej ul. Z remeselníkov môžeme spomenúť napr. murárov Milana Maceka na Tulipánovej ul. a Antona Zaorala na Bratislavskej ceste, tiež stolárov Pavla Solčányiho, a Pavla Ševčoviča na Tulipánovej ul., či tesárov Júliusa Kazimíra na Jarmočnej ceste, Jozefa Piačka na Ul. Pavla Nagya. Býval tu aj autodrožkár Július Kozma, Tulipánová ul., obchodník s drevom a uhlím Vít Becúl, Železničiarska ul. a podnikatelia v autodoprave Žiačik a Kreuzer, Železničiarska ulica. Tieto obchody a podniky tvorili infraštruktúru štvrte.
V roku 1926 odkúpil trnavský kanonik Jozef Straka súkromný dom s pozemkom, ktorý dal do užívania rehoľným sestrám sv. Kríža. Za ním bola provizórna kaplnka, kde sa začali slúžiť omše. Zasvätená bola Srdcu Ježišovmu. Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho bol na Tulipáne postavený až v prvých rokoch vojny (1939 – 1940) a spravovali ho františkáni. Farnosť bola oficiálne zriadená v r. 1942. Po barbarskej noci (13. – 14. 4. 1950) prevzali farnosť diecézni kňazi. Františkáni sa tam vrátili až v roku 1989. V súčasnosti je farnosť na Tulipáne v správe pavlínov.
Mníšky odkúpili v 40. rokoch 20. storočia dom v susedstve kostola, presťahovali sa a zriadili tam Detskú opatrovňu (škôlku). Ako škôlka slúžilo toto miesto aj neskôr. Začiatkom deväťdesiatych rokov 20. stor. bol starý objekt škôlky zbúraný a na tomto mieste bol postavený nový Provinciálny dom. V roku 1996 sa stal oficiálnym centrom Slovenskej provincie Milosrdných sestier Svätého Kríža. Jeho súčasťou je Kaplnka Svätého Kríža, kde sú uložené relikvie blahorečenej sestry Zdenky Schelingovej.
Po druhej svetovej vojne a po zmene režimu prišlo k znárodneniu podnikov a infraštruktúra aj vizuál štvrte sa začali radikálnejšie meniť. Trnavský Coburg bol premenovaný na Kovosmalt a zmenil sa aj výrobný program. Kultúrne priestory vytvorené v časoch vojny pre zamestnancov závodu sa začali využívať verejnosťou ako Kultúrny dom Kovosmaltu. Istý čas sa tam premietali aj filmy, a teda fungoval ako kino. Od 50. rokov 20. storočia sa tam konali nielen politické schôdze, ale aj koncerty, estrády, tanečné kurzy a legendárne Čaje o piatej. Vystriedalo sa tu niekoľko hudobných kapiel od Dixielandu, cez TAZ kvintet, Optimist sextet a mnohých iných, bola tu prvá diskotéka v Trnave, spevácku kariéru tu odštartovali Eva Kostolániová či Milka Babková a zabávať sa sem chodilo niekoľko generácií Trnavčanov. Sála sa prenajímala a svoju stužkovú tu zažilo veľa trnavských stredoškolákov.
Pri Kovosmalte bolo v 50. rokoch v susedstve škôlky vybudované aj kúpalisko, ktoré bolo spočiatku určené pre zamestnancov závodu. Kúpalisko bolo postavené skôr ako mestské kúpalisko na Rybníku a v časoch deficitu verejného kúpaliska v meste bolo veľmi obľúbené a navštevované. Fungovalo až do deväťdesiatych rokov 20. storočia.
Čo sa týka výstavby bytových domov na Tulipáne, po vzniku bytovej kolónie pri Coburgových závodoch nastala dlhšia pauza. Mesto Trnava realizovalo výstavbu piatich bytových domov v roku 1940 na Bratislavskej ceste. Ďalšia výstavba bytových domov pokračovala až po zmene zriadenia v Československu, postavené boli bytové domy na dnešnej Zelenečskej ulici, Slovanskej a Poľnej ulici. V dobe, kedy na trnavskej priemyslovke študovali študenti zo zahraničia (z Kuby a z Kórey), bývali aj v niektorých z týchto domov a istý čas nazývali domáci dané miesto „Kórea“.
V r. 1961 otvorili na Gorkého ulici modernú základnú deväťročnú školu. Otvorenia sa zúčastnili aj redaktori tlačovej agentúry a podnes sa zachoval v archíve TASR podklad pre reportáž s fotografiami. Experimentálna škola pre tisíc žiakov zodpovedala požiadavkám náročnej výučby, v jednotlivých pavilónoch sa nachádzali učebne, dielne, laboratóriá, zariadenia mimoškolskej starostlivosti a dve telocvične.
V poslednej tretine 20. storočia sa výstavba rozšírila ďaleko za štvrť Tulipán a zaplnila územie, ktoré na pláne Trnavy z r. 1938 ktosi nazval „Na bojišti“. Bol to odkaz na dávnu Bitku pri Trnave, kedy sa v tomto priestore stretli vojská kurucov a labancov. Aj keď názov dnešného sídliska Linčianska evokuje odkaz na sloveso linčovanie, nie je tomu tak. Linčianska cesta, pri ktorej bolo postavené prosto viedla od Trnavy smerom k obci Linč, dnes Zeleneč. V druhej polovici 20. storočia sa stavbami zaplnil aj priestor medzi Linčianskou cestou a Nitrianskou cestou a priemyselná zóna Trnavu spojila s Modrankou. A v 21. storočí pokračuje rozširovanie obytného priestoru s infraštruktúrou ešte ďalej.
V závere treba podotknúť, že južné trnavské mesto tvorí dnes veľké územie s priemyselnou zónou, kde sa nachádzalo v druhej polovici 20. storočia mnoho závodov a podnikov, z ktorých už niektoré dnes neexistujú. Pribudli však nové ulice, podniky, stavby, bytové domy i rodinné domy. Pri budúcom výskume rozvoja južného mesta sa isto dozvieme viac o bulharských rodinách, ktoré sa venovali pestovaniu zeleniny a o ich význame pri zásobovaní (Bulharská ulica) a možno niekto odhalí i pôvod chotárneho názvu Vajslova dolina. Tulipán je štvrťou súčasného južného mesta, ktorá bola v počiatkoch rozrastania Trnavy prvou na danom území.
Článok vyšiel v Novinkách z radnice, číslo 4 – máj/2024, s. 8 - 11.
Autorka: Simona Jurčová, Západoslovenské múzeum v Trnave.
Zdroj foto: S. Božík, Archív Západoslovenského múzea v Trnave, S. Jurčová.
V tlačenej podobe vychádzajú Novinky z radnice desaťkrát ročne obvykle v prvý pracovný deň v mesiaci. Svoj výtlačok si môžete vziať bezplatne na radnici na Hlavnej 1.