Snáď niet človeka, ktorý by aspoň raz v živote nenavštívil zoologickú záhradu. Je to ideálne miesto na oddych a relax nielen pre rodiny s deťmi. Okrem rekreačnej funkcie plnia v súčasnosti zoologické záhrady aj vedeckovýskumnú a kultúrno-osvetovú. Pre mnohé vzácne a ohrozené druhy živočíchov sú jedinou nádejou na prežitie. Ich funkcie a podoby sa v minulosti menili.
Chov exotických zvierat v zajatí začal už pred mnohými storočiami. Zvieratá boli chované pre reprezentáciu svojich bohatých a vplyvných majiteľov alebo z náboženských dôvodov. Prvé chovy mali charakter súkromných zbierok zvierat u vybraných majiteľov, ktoré neboli prístupné verejnosti. Chov niektorých zvierat sa uskutočňoval aj za inými účelmi – kvôli kožušine, trofejam a dekoráciám. Počiatky chovu exotických druhov zvierat začal pravdepodobne pred 4 000 – 5 000 rokmi v oblastiach Číny a Egypta. Samotný pojem zoologická záhrada vznikol až oveľa neskôr. Prvé zoologické záhrady vznikli v Londýne a v Paríži v priebehu 18. a 19. storočia a odštartovali nový koncept chovu exotických zvierat. Spočiatku vznikali vo veľkých mestách.
Za najstaršiu zoologickú záhradu na svete sa považuje zoologická záhrada vo Viedni, ktorá bola od roku 1752 súčasťou cisárskeho sídla Schönbrunn. Založil ju manžel Márie Terézie František I. Lotrinský. Spočiatku bola záhrada prístupná len pre cisársku rodinu, až neskôr ju sprístupnili verejnosti. V roku 1828 sa tu po prvý raz objavila žirafa, ktorá Viedenčanov inšpirovala napríklad v móde účesov. Jedna z prvých európskych zoologických záhrad bola vybudovaná v Hamburgu. Do konca 19. storočia vzniklo vo veľkých mestách západnej Európy viac ako 50 zoologických záhrad. V súčasnosti možno počítať zoologické záhrady na tisícky po celom svete. Tie navštívi ročne viac ako 700 miliónov ľudí. Slovenské zoologické záhrady ročne navštívi milión ľudí. Štyri verejné zoologické záhrady plnia dôležité poslanie pri vzdelávaní a ochrane prírody, pri chove ohrozených druhov zvierat, sú súčasťou cestovného ruchu. Okrem štátnej ZOO Bojnice sú ďalšie tri mestské v Bratislave, Košiciach a Spišskej Novej Vsi.
Vznik zoologickej záhrady na Kamennom mlyne spadá do obdobia začiatku 60. rokov 20. storočia. Za jej vznikom stojí jeden fanatický milovník prírody – pán Kornel Mahr. Cieľom Kornela Mahra podľa jednej z jeho žiadostí z roku 1965 bolo, „aby naše deti mali radosť z týchto zvierat, lebo však dobre vieme, že ich poznajú iba z rozprávkových knižiek“. Zoologická záhrada na Kamennom mlyne bola súčasťou tamojšieho rekreačného strediska pracujúcich, ktorého súčasťou bol aj Park kultúry a oddychu československo-sovietskeho priateľstva.
V roku 1950 tam vznikol z vápenca rozsiahly kaskádový amfiteáter pre cca 600 osôb a okrúhly betónový tanečný parket. V roku 1953 začal Kornel Mahr, od 50. rokov 20. storočia pôsobil ako štátny okresný konzervátor prírody (bola to čestná a nehonorovaná funkcia), na základe žiadosti predsedu MsNV Jána Kleštinského sadovnícke úpravy areálu a vznikol aj priestor pre založenie parku. V roku 1953 boli vybudované v areáli obnoveného Kamenného mlyna aj tamojšie rybníky a Kornel Mahr bol poverený rozsiahlou výsadbou okrasnej zelene v ich areáli. V rámci výsadby zelene vzniklo aj rozárium. V roku 1953 vysadil v lokalite aj rozsiahly ovocný sad s topoľovým vetrolamom po obvode, o ktorý sa aj sám staral. V roku 1960 ONV Trnava vyhlásil Kamenný mlyn spolu s rybníkmi za ochrannú plochu. Neskôr sa Kornel Mahr rozhodol, podľa vlastných slov, tamojšie novovybudované rybníky oživiť vtáctvom.
Prvým predmetom jeho záujmu boli v roku 1961 labute, ktorých na začiatku, v roku 1961, zaobstaral spolu tri kusy. Potom pribudlo päť kusov pávov, ktoré mali po rozmnožení osídliť aj priestory Pionierskej záhrady. Kornel Mahr vyvinul v rokoch 1964 –1965 veľké úsilie o zaobstaranie ďalších druhov zvierat pre vznikajúce ZOO.
V ďalšej etape sa snažil zabezpečiť z rôznych zdrojov niekoľko kusov vysokej zveri. V žiadosti v tejto veci z 10. marca 1965 adresovanej podpredsedovi Mestského národného výboru v Trnave Alojzovi Hlubíkovi argumentoval aj príkladom Nitry, kde taktiež vznikla malá zoologická záhrada so stádom približne 50 kusov srnčej zveri, divými kozami, korytnačkami a ďalšími druhmi zvierat. Položil mu aj otázku, prečo by nemala mať i Trnava takúto bohatú zoologickú záhradu? Bol úspešný, pretože Mestská plánovacia komisia pri MsNV Trnava odsúhlasila nákup jedného páru zverolekársky prehliadnutej srnčej zveri. V marci 1965 boli zabezpečené železné tyče a drôtené pletivo pre ohradu, ktorú zrealizovala údržba mesta. Mal záujem aj o jelene sika a o pár danielej zveri. Dňa 17. mája 1965 osobne vycestoval do Nitry, aby riešil nákup dvoch danielov. Ich prevzatie spolu so štyrmi austrálskymi kačicami opätovne urgoval 23. júna 1965. Drevené transportné debny pre daniele boli do Nitry z Trnavy zaslané 8. septembra 1965 a Kornel Mahr začal riešiť aj propagáciu pomocou plagátov.
V roku 1965 žila v zoologickej záhrade na rybníkoch už len posledná z trojice pôvodných labutí, jedna zamrzla na Váhu v katastri Maduníc, jedna počas poľovníckej sezóny odletela. Zamrznutá labuť nakoniec skončila ako zoologický preparát v Západoslovenskom múzeu v Trnave. Kornel Mahr preto začal kontaktovať ako nákupca labute MsNV zoologické záhrady s cieľom získať novú labuť mužského pohlavia a plánoval na rybníkoch usadiť aj kanadské husi. Dostal viacero negatívnych odpovedí, ale aj pozitívnu informáciu od ZOO Bratislava. Podľa hlásení z 18. 9. 1965 bol početný stav zvierat v minizoo nasledovný: štyri kusy srnčej zveri (dva srnce, dva daniele), z toho jedna danielica bola brezá, deväť kusov pávov a tri kusy labutí. V ten istý deň neznámi páchatelia vypustili z obory dve srnčatá. Do polovice októbra 1965 pribudlo k nim ešte šesť kusov čínskych, pekinských a indických kačíc.
Kornel Mahr 18. októbra 1965 požiadal redakciu Trnavského hlasu o propagáciu ZOO, pri ktorej zakladaní, podľa vlastných slov, vynakladal úžasnú prácu a starostlivosť a chcel, aby hlavne deti videli zvieratá nielen na obrázkoch, ale aj v živote. Argumentoval aj tým, že väčšie mestá majú ZOO už dávno. V decembri 1965 sa snažil získať od poľovníka z Paty pre ZOO ďalšiu labuť. V tom istom mesiaci intervenoval u Okresného ochranného poľovníckeho združenia v Trnave o vydanie srny chovanej neznámym poľovníkom v Majcichove. V areáli Kamenného mlyna v tomto období žilo aj cca 600 divých kačíc a okolo 80 bažantov.
Podľa vyššie uvedeného článku žili na rybníkoch, ktoré boli zdrojom vlahy pre celé okolie, stovky kusov vodného a brodivého vtáctva – kačíc, potápok, volaviek a rybárikov a vysadené stromy a kry sa stali oázou mnohých druhov vtáctva. V roku 1963 bolo na základe iniciatívy Lesoparku Zvolen prijaté rozhodnutie brigádnicky vysadiť stromovú alej a zmiešaný les s výmerou 44 hektárov medzi Kamenným mlynom a železničným parkom. V máji 1965 Kornel Mahr predložil rade MsNV Trnava žiadosť o zriadenie krytej čakárne ČSAD pri vchode do Kamenného mlyna, ktorá by slúžila aj ako úkryt v prípade zlého počasia. Dozorcom na Kamennom mlyne bol v tomto období Rudolf Gažo.
Samozrejme prišli aj rôzni neprajníci a početné byrokratické prekážky. Dňa 18. 10. 1965 Kornel Mahr listom stornoval objednávku 4 – 8 divých kačíc zo ZOO Bratislava, nakoľko ekonóm mu nepovolil ich objednávku a hrozil, že ich bude musieť uhradiť. Dodávka labutí však zrealizovaná mala byť. Kornel Mahr zažil opakované slovné aj fyzické útoky, vyhrážky zastrelením, snahu o odstránenie z funkcie, či trestné oznámenia a súdne spory. Úradníci ho opakovane obrali o honoráre za prednášky a podobne. Ale ako hovoril „...nebál som sa nikoho a ostro som vystúpil proti každému, ktorý devastuje našu prírodu. Skrátka som nekompromisný, neústupný a fanatický milovník prírody.“
Článok vyšiel v Novinkách z radnice, číslo 7 – august_september/2024, s. 4-5.
Autorka: PhDr. JÚLIA RAGAČOVÁ, Štátny archív v Trnave
V tlačenej podobe vychádzajú Novinky z radnice desaťkrát ročne obvykle v prvý pracovný deň v mesiaci. Svoj výtlačok si môžete vziať bezplatne na radnici na Hlavnej 1.
