Na vysokých topoľoch bielych lemujúcich Rybníkovu ulicu sa pred rokmi začali objavovať známky chorôb. V roku 2019 dalo mesto k ich zdravotnému stavu vypracovať znalecký posudok, ktorý potvrdil smutnú správu – topole sú napadnuté infekciou a vysychajú. Dá sa očakávať ďalší úbytok vitality a postup infekcií, odborníci na arboristiku preto odporučili ich odstránenie, aby nestabilné dreviny neohrozovali tisíce áut, chodcov a cyklistov, ktorí v ich blízkosti denne prechádzajú.
Vzhľadom na to, že charakteristická aleja na Rybníkovej je dôležitým mestotvorným prvkom, sa samospráva rozhodla odstraňovať staré topole postupne. Ich stav sa každý rok prehodnocuje a vždy sa určia tie kusy, pri ktorých je výrub už nevyhnutný.
„Stromy, ktoré na mieste zatiaľ zostávajú, sú pravidelne ošetrované, odstraňujeme hlavne suché konáre, tak, aby nedošlo k ohrozeniu ľudí ani automobilov na ceste, chodníku či cyklochodníku,“ vysvetľuje Martin Šikula z referátu správy zelene Mestského úradu v Trnave.
Na prvý pohľad je najmä pre laikov náročné všimnúť si, že strom nie je v dobrom zdravotnom stave. Infekcia postupuje smerom z koruny do kmeňa, preto ani po výrube nemusí byť na pni očividné poškodenie. Dutina, ktorá ohrozuje stabilitu kmeňa, môže byť nad miestom rezu, prípadne je z nej na reznej strane viditeľná iba malá časť (ako vidno na fotografii nižšie). Ak by sa rezalo nižšie, dutina by nemusela byť ani viditeľná a mohlo by sa javiť, že strom je zdravý.
„Väčšina korún stromov, ktoré sa už odstránili, však bola preschnutých tak, že keby sme odrezali suché časti, ostal by prakticky iba kmeň,“ dopĺňa M. Šikula.
Vlani sa odstránilo osem topoľov, v týchto dňoch ďalšie tri. Postupné výruby topoľov, ktoré už budú v kritickom stave, preto budú pokračovať aj v ďalších rokoch, vždy v období vegetačného kľudu.
Samozrejme, pri každom výrube mesto realizuje náhradnú výsadbu, pričom sa vysadí rádovo viac stromov, než sa odstráni. Dbá sa pritom na vhodnú skladbu drevín, ktoré sa dokážu prispôsobiť klimatickej zmene. Monokultúrne výsadby drevín sa pri zmene klímy javia ako dlhodobo nestabilné a náchylné k negatívnym prejavom na vitalite, čo vedie k skráteniu ich životnosti.
„U nás v Trnave sme zistili, že napríklad borovica čierna u nás už nedokáže prežiť. Odišli nám dokonca veľké jedince, ktoré rástli na základnej škole na Spartakovskej, pretože nezvládli dopady klimatickej zmeny,“ hovorí Zuzana Ďurišová z referátu správy zelene MsÚ. Mesto preto výber drevín na výsadbu dôkladne zvažuje. „V zákone o ochrane prírody a krajiny sú stromy roztriedené na krátkoveké, strednoveké a dlhoveké. Snažíme sa vysádzať hlavne tie dlhoveké, aby nám tu vydržali čo najdlhšie, hoci trvá dlhšie, kým sa v novej lokalite ujmú“.
Stromy sú pre mesto viac než estetickým doplnkom a Trnava ich v rámci svojich zelených opatrení už roky sadí všade, kde je to možné. K výrubom sa pristupuje vždy len v nevyhnutných prípadoch a na základe odborných posudkov, pričom vždy nasleduje spomenutá náhradná výsadba starostlivo vybraných, odolných druhov vhodných do mestského prostredia.
Vyrúbané stromy však vždy vzbudia záujem verejnosti, ktorá bez relevantných informácií o dôvodoch výrubu reaguje často citlivo a negatívne. Téma je zároveň lákavá pre demagógov a dezinformátorov obzvlášť na sociálnych sieťach, ktorí svojmu publiku zataja podstatnú časť celej pravdy. Je preto dôležité spoliehať sa na relevantné zdroje informácií a pri otázkach o krokoch mesta sa obrátiť priamo na samosprávu.
Dutina v topoli z Rybníkovej ulice – na úrovni rezu z nej vidno iba niekoľkocentimetrovú časť. Infekcia však postupuje z koruny do kmeňa, čiže v skutočnosti bola rozsiahla. Ak by sa rezalo ešte nižšie, nemusela by byť viditeľná vôbec, a javilo by sa, že strom bol zdravý.