Na konci Študentskej ulice pred základnou školou sa v súčasnosti buduje veľká okružná križovatka, ktorá zmení celkový vzhľad tohto miesta. Pozrime sa spolu do histórie ulice. Svojou šírkou a spôsobom umiestnenia takmer unifikovaných bytových domov sa nápadne podobá okázalým socialistickým bulvárom z päťdesiatych rokov 20. storočia. A vskutku, jej história nie je oveľa staršia. V tridsiatych rokoch 20. storočia sa volala Ulica Dr. Milana Hodžu, za slovenského štátu Ulica Vojtecha Tuku, po oslobodení sa vrátilo k predvojnovému názvu, po roku 1948 ju premenovali na Ulicu Klementa Gottwalda až napokon po r. 1989 bola nazvaná Študentská. Začala sa budovať v tridsiatych rokoch a ucelený vzhľad získala až v päťdesiatych rokoch 20. storočia.
Za západnými hradbami bola najskôr zastavaná ulica za Trnávkou (Hospodárska cesta), ktorá sa tiahla od dnešnej križovatky Hospodárska – Trstínska – T. Vansovej – Šrobárova na juh až po križovatku Hospodárska – Dohnányho – Kollárová – Staničná. Tam vyrástli už v 19. storočí vily so záhradami a hospodárstva, majery. Za nimi boli len polia.
Na generálnom regulačnom pláne Trnavy od urbanistu Ivo Beneša z r. 1921 sa spomína rozšírenie obytnej zóny mesta smerom na západ, za majery na Hospodárskej ceste. Beneš tam naplánoval obytno-školskú štvrť Za hradbami. Už vtedy bolo jasné, že novú štvrť bude potrebné spojiť s historickým centrom. Cesta a most boli plánované pri františkánskom kostole za forňou do promenády.
Štvrť, ktorú Trnavčania volajú Špiglsál, sa začala budovať v polovici dvadsiatych rokov 20. storočia výstavbou rodinných domov za Zádvorskou cestou (dnes Kalinčiakova a Hodžova). Najskôr sa stavalo na severe a juhu – teda tam, kde bol prístup z mesta cez potok (mostom na Ulici Zelený strom a lávkou za Malou promenádou ku stanici). Kým sever a juh sa postupne plnil domami vytvárajúcimi ulice (dnes Fándlyho, Komenského, Sambucusa, Parráka, Hlinku, Pázmáňa, Veselovského, Šoltésovej a iných) stred zostával nezastavaný.[1]
Architekt Ivo Beneš plánoval v roku 1921 v strede štvrte 80 m širokú radiálku ako spojnicu s mestom, na ktorú muselo zostať pri parcelácii miesto. O zopár rokov neskôr šírku ulice prehodnotili na 30 m a vytýčila sa nová uličná čiara. V r. 1938 už fungoval široký prechod cez hradby – Bernolákova brána, cesta a most cez Trnávku. Obytné domy na Študentskej ulici sa stavali v blízkosti Bernolákovej brány už skôr, od polovice tridsiatych rokov.
Prvou školskou budovou na ulici bola Verejná obchodná škola (potom Stredná ekonomická škola, dnes Stredná priemyselná škola dopravná) otvorená v r. 1937.[2] V tomto období bolo neďaleko postavených viac budov. Na rohu s Kalinčiakovou ulicou si dal postaviť rodinný dom okresný náčelník Ján Beňovský. Oproti je dnes lekáreň, vilu dal však vybudovať pre svoju rodinu židovský veľkostatkár Reich pravdepodobne okolo polovice tridsiatych rokov 20. storočia. V období slovenského štátu v nej býval predseda Štátnej rady JUDr. Viktor Ravasz. Susedná vila bola postavená tiež v medzivojnovom období pre riaditeľa Coburgových závodov. Táto pekná funkcionalistická stavba patrila údajne za vojny k zbrojovke Hermann Göring Werke sídliacej v areáli bývalého závodu Coburg. Medzi pamätníkmi pretrváva spomienka, že za vojny tam bolo jedno zo sídiel Gestapa v Trnave.[3] Tesne po vojne tam bola umiestnená Rodinná škola, ktorá sa zameriavala na výchovu dievčat ako budúcich gazdiniek, matiek a žien v domácnosti. Medzi zaujímavé funkcionalistické domy patrila aj poschodová vila na rohu s Komenského ulicou. Postavila ju firma trnavského staviteľa Františka Vítamvás.[4] Staviteľ nebol vyštudovaným architektom, a tak mal v druhej polovici tridsiatych rokov problémy s firmou. O verejné zákazky sa podľa vtedajších nových pravidiel mohli uchádzať len architekti a stavitelia s príslušným vysokoškolským diplomom. Ďalej za týmito domami sa už do konca štyridsiatych rokov 20. storočia nič nestavalo, nasledovalo totiž pole v súkromnom majetku.
Po roku 1948 a po znárodnení (pravdepodobne aj polí a pozemkov v mieste Študentskej ulice) sa naplno rozbehla výstavba ulice. V duchu plánovania obytno-školskej štvrte na nej postavili komplex Vyššej priemyselnej školy strojníckej (1951 – 1956). Škola bola otvorená od roku 1951, ale budovy sa postupne dostavovali. Názov školy sa viackrát zmenil: od r. 1954 na Priemyselná škola strojnícka, od r. 1961 to bola Stredná priemyselná škola, dnes Stredná priemyselná škola technická. V r. 1952 bola otvorená provizórna jedáleň v suteréne, na jar 1953 dielenský trakt, v r. 1954 sa začal stavať domov mládeže pre 220 osôb, do ktorého sa študenti nasťahovali v roku 1956. Ku škole patrila spoločenská sála, telocvičňa, športový areál s tenisový dvorcom i bazénom.[5]
V roku 1957 sa začala stavba dvadsaťtri triednej školy v Trnave[6] vo štvrti Šafárikovo.[7] Budova Jedenásťročnej strednej školy (III. JSŠ) zároveň vytvorila čelo Študentskej ulice pri pohľade od Bernolákovej brány.[8] Funkčná bola až v školskom roku 1959/ 1960.[9] Škola mala telocvičňu, dielne, zubársku ambulanciu a ku škole patril dvor s bazénom aj školská záhrada. Po postavení budov Pedagogickej fakulty v Trnave v susedstve (dnes komplex MTF STU, Bottova ulica) pôsobila ako cvičná škola pre budúcich pedagógov. Žiaci využívali v rámci výučby začas aj športový areál (na hodiny telesnej výchovy) a krytú plaváreň fakulty (na plavecký výcvik). Dnes je to Základná škola na Ulici Jána Bottu, pred ktorou sa práve stavia nový kruhový objazd. Zaujímavosťou z nedávnej histórie je, že koncom osemdesiatych rokov, ešte pred pádom režimu chceli pred školou umiestniť súsošie Klementa Gottwalda od Ladislava Snopeka – v nadväznosti na vtedajší názov ulice (Gottwaldova). Aj po revolúcii, keď ulicu premenovali na Študentskú, vznikla iniciatíva umiestniť pred školu umelecké dielo odkazujúce na úlohu študentov v nežnej revolúcii.
V prvej polovici päťdesiatych rokov sa začali stavať postupne aj poschodové bytové domy pozdĺž ulice.[10] Činžiakové bloky s dvormi a s unifikovanou fasádou vyformovali vizáž Gottwaldovej ulice a vstupy do bočných ulíc. Celý dojem doplnila zeleň v stredovom ostrovčeku a stromoradie. Práce na úprave zelene sa realizovali aj v rámci Akcie Z a brigádnickej činnosti. Na zelených plochách pred bytovým domom a ekonomickou školou boli v roku 1959 osadené dve fontány so sochami Dievča s kačkou od Rudolfa Hornáka a Chlapec s rybou od Rudolfa Uhera.[11]
Infraštruktúru ulice tvorili obchodné prevádzky. Na niekoľko z nich bolo vytvorené miesto už pri stavbe bytových domov – na prízemí. Obchodné prevádzky boli otvorené po výstavbe bytového domu na rohu Študentskej a Hospodárskej, ktorý patril ku komplexu sídliska projektovaného Ing. Arch. Miroslavom Tenglerom (stavalo sa v rokoch 1958 – 1961).[12] Na fasádu domu zo Študentskej ulice osadili reliéf matky s dieťaťom s názvom Prvé kroky od Františka Draškoviča. Na prízemí bolo menšie zdravotné stredisko. Oproti sa nachádzalo už v 60. rokoch malé kníhkupectvo Slovenská kniha n. p., kde sa predávali aj gramoplatne (dnes cukráreň) a vedľa neho lahôdky. V sedemdesiatych rokoch vstup na Študentskú ulicu od Bernolákovej brány vizuálne dotvoril bytový dom Orion, ktorý na fasáde v osemdesiatych rokoch doplnil akad, mal. Ladislav Čech veľkoplošným dielom Víťazný február 1948 (dnes prekryté).
Ďalšie obchody boli v susedstve ekonomickej školy (dnes Strednej priemyselnej školy dopravnej) – papiernictvo, hostinec (ľudovo nazvaný Saigon) a zelovoc (dnes kvetinárstvo na ul. Petra Pázmáňa). Aj obchody v závere ulice na rohu Študentskej a Veselovského existujú podnes. Bývala tam mliekareň, mäsiarstvo a potraviny.
Súčasný názov Študentská ulica asi najviac súvisí s jej funkciou, najmä po umiestnení ďalších škôl v dosahu (na Bottovej ulici). Dnes sme svedkami, že kedysi veľkoryso navrhnutá ulica už nestačí súčasnej hustej doprave. Práve v tomto období sa výrazne mení miesto pred základnou školou, kde sa v najbližších mesiacoch vybuduje kruhový objazd. No, ako by sa nám teraz zišla tá Ivom Benešom pôvodne navrhovaná 80 m široká radiálka!
[1] Kol. aut. Trnava 1238 – 1938, s. 379 – 380.
[2] Budova Verejnej obchodnej školy (podľa projektu arch. Jiřího Žalmana) bola odovzdaná do užívania 8. 3. 1937, In ŠIMONČIČ, Jozef – WATZKA, Jozef (eds.) 1988. Dejiny Trnavy. Bratislava : Obzor, 1988, s.254.
[3] Informátori: Ladislav Szalay, ročník 1929, zaznamenané 18. 10. 2024. Arpád Matejka, ročník 1939, zaznamenané 21. 10. 2024.
[4] Postavil napríklad Ľudovú škola v Naháči posvätenú okresným dekanom a dolnodubovským farárom Vojtechom Plechlom 22. novembra 1931. In Slovenská Pravda, 29. 11. 1931, roč. XII, č. 48, s. 5.
[5] In ŠIMONČIČ, Jozef – WATZKA, Jozef a kol. 1988. Dejiny Trnavy. Bratislava : Obzor, 1988, s.254– 255.
[6] Slávnosť začatia stavby sa konala 22. 7. 1957. Zdroj: Štátny archív v Trnave. Zápisnice MNV rok 1957. Kartón 35, kniha 133. Správa o začatí stavby 23-triednej školy v Trnave.
[7] Z pôvodnej zrejme väčšej štvrte Šafárikovo na poliach západne od Bottovej ulice, bolo takto označené napokon iba malé sídlisko s 5 panelovými činžiakmi (dnes Šafárikova ulica).
[8] V roku 1958 ešte nebola dokončená budova III. jedenásťročnej strednej školy i keď bola už zriadená, ale žiaci sa začali učiť dočasne v iných priestoroch: na II. JSŠ ročníky 9-11, na III. JSŠ ročníky 6-8 a na IV. osemročnej škole ročníky 1-4. In Správa o začatí školského roku 1958/59, 1. septembra 1958. Štátny archív v Trnave. Zápisnice MNV, kniha 137, rok 1958, Indexy.
[9] Škola bola odovzdaná v lete 1959. Štátny archív v Trnave. Zápisnice MNV, kniha 138, rok 1959.
[10] Prebieha výstavba bytových domov na Gottwaldovej ulici, blok A stojí od r. 1956 a budujú sa nasledujúce bloky. Štátny archív v Trnave. Zápisnice Rady MNV. Rok 1957. Kartón 35, kniha 133.
[11] Galéria ulice. [online][ [cit. 2024-10-13]. Dostupné na internete: https://galeriaulice.sk/
[12] Dokončujú výstavbu sídliska SNP. 23.01.1961. V roku 1958 začali v Trnave budovať moderné sídlisko Slovenského národného povstania s 598 bytovými jednotkami. Doteraz z nich postavili 500. Posledné byty odovzdajú v septembri tohto roku. [online][ [cit. 2022-11-08]. Dostupné na internete: https://vtedy.tasr.sk/zoom/659385/view?page=1&p=separate&tool=info
Článok vyšiel v Novinkách z radnice, číslo 9 – november/2024, s. 5-7
Autorka: Simona Jurčová, Západoslovenské múzeum v Trnave
V tlačenej podobe vychádzajú Novinky z radnice desaťkrát ročne obvykle v prvý pracovný deň v mesiaci. Svoj výtlačok si môžete vziať bezplatne na radnici na Hlavnej 1.