V Trnave si v tomto roku pripomíname niekoľko okrúhlych výročí. Jedným z nich je sté výročie posviacky Evanjelického kostola v Trnave. Pokusy o výstavbu vlastného chrámu z radu členov evanjelického cirkevného zboru boli viaceré, avšak vždy stroskotali.
V roku 1812 sa uskutočnila krajinská zbierka na výstavbu kostola, ktorá sa nestretla s veľkou odozvou, nezískal sa dostatok finančných prostriedkov, a tak evanjelici aj naďalej nemali ani kostol a ani pozemok na jeho výstavbu. Preto trnavskí evanjelici aj naďalej na bohoslužby využívali malú miestnosť – modlitebňu v budove Invalidovne (dnes Vojenský archív - centrálna registratúra). Modlitebňu využívali od roku 1787 až do postavenia nového chrámu v roku 1924. Za ďalším pokusom o výstavbu kostola stál dozorca Evanjelického a.v. cirkevného zboru Ján Kalenda, ktorý mal ambíciu postaviť ho do 31. októbra 1917, aby mohol byť vysvätený na 400. výročie reformácie. Výstavba sa mala realizovať pravdepodobne podľa niektorého zo zachovaných plánov. Plány vyhotovil viedenský architekt Ludwig Schöne (1845 – 1935), sú datované rokom 1904. Pravdepodobne ide o neoficiálnu ideovú inšpiráciu, ktorá sa zrodila pri uvažovaní o podobe nového kostola. Všetky plány na výstavbu chrámu však trnavským evanjelikom prekazila prvá svetová vojna, ktorá znemožnila nielen stavbu kostola, ale nemohli sa uskutočniť ani dôstojné oslavy okrúhleho výročia reformácie.
V roku 1910 evanjelici kúpili priestranný pozemok juhozápadne od hradieb. Následne museli získať financie na samotnú stavbu kostola a vyhľadať architekta na realizáciu stavby. Časť finančných prostriedkov získali v roku 1922 z predaja bývalej poštovej budovy na dnešnej Radlinského ulici. Ostatné finančné prostriedky trnavskí evanjelici získali formou darov od veriacich z Československa, ale aj od krajanov z USA. V decembri roku 1922 bola vyhlásená architektonická súťaž, obsahovala 18 súbehových podmienok. Členmi hodnotiacej poroty boli evanjelický farár Fedor Ruppeldt, architekti František Krupka a Josef Marek a Ing. Rapoš. Do súťaže sa prihlásilo 32 projektov, ktoré si mohla pozrieť aj verejnosť na výstave v Slovenskej banke. Ani jeden projekt nevyhovel zadaným požiadavkám, preto prvú cenu porota neudelila. Druhú cenu získal projekt pod značkou Amfi, za ktorou sa skrýval František Gahura. Projekt mal podľa poroty dobrú, konštruktívnu myšlienku, avšak v praxi ťažko uskutočniteľnú. Tretie miesto obsadil projekt pod značkou Kruh, pod ktorou súťažil Juraj Tvarožek. Druhá a tretia cena boli udelené najmä preto, lebo obidvaja autori dodržali podmienku centrálnej dispozície a amfiteátrového usporiadania kostola. Mimo súťaž podal projekt miestny architekt Josef Marek. V Trnave viedol projektovú kanceláriu a vykonával stavebný dozor na stavbe Coburgovej kolónie. Poznal miestne pomery, a preto dispozíciu evanjelického kostola zvolil účelne a správne. A preto bol aj jeho projekt vybratý a sa zrealizoval.
Josef Marek sa narodil v roku 1889 v Petroviciach (pri Boskoviciach) na Morave. Bol jedným z početnej skupiny nových absolventov štúdia architektúry v Prahe, ktorí vyštudovali architektúru na Akadémii výtvarných umení alebo na Českom vysokom učení technickom a dostali možnosť začať svoje odborné pôsobenie práve na Slovensku, kam prichádzajú po vzniku Československej republiky aj ďalší českí architekti. Marekov príchod na Slovensko bol spätý s menom architekta Dušana Jurkoviča, v ateliéri ktorého praxoval už počas svojho štúdia na brnianskej priemyslovke v rokoch 1910 – 1912. Jeho prvým pôsobiskom na Slovensku sa stala Bratislava. V roku 1922 odišiel do Trnavy, kde viedol projektovú kanceláriu. Až po úspechu v súťaži na Evanjelický kostol v Trnave v roku 1923 sa osamostatnil a založil si vlastnú projektovú kanceláriu. V Trnave navrhol napr. aj vilu MUDr. Bašusa na Dlhej ulici, ktorá pôsobí zaujímavým riešením svetlíka a zimnej záhrady. K jeho najznámejším stavbám patrí tzv. obytný a obchodný blok družstva železničných zamestnancov Avion v Bratislave, Poštový a telegrafný úrad v Nitre, Okresný súd v Skalici a ďalšie. Josef Marek sa celý život venoval aj pamiatkarskej práci – obnove pamiatok. Za jeho najznámejšiu medzivojnovú pamiatkarsku prácu považujeme obnovu Kostola sv. Beňadika v Skalke nad Váhom.
Architekt Josef Marek sa v projekte kostola striktne pridržiaval regule centrály s amfiteátrom v zmysle teoretického diela farára Fedora Ruppeldta, jedného z členov poroty. Ničím ju sekundárne neobaľoval a nezdobil. Zvolil dobré akustické podmienky, riešenie prirodzeného i umelého osvetlenia, jednoduchú farebnosť a ornamentiku. Takmer všetky tieto podmienky vyplývajú z charakteru evanjelickej bohoslužby, ktorá by mala byť „podľa vzoru apoštolského spoločným zhromaždením“. Architekt Marek použil v návrhu architektonický štýl funkcionalizmus. Priestranný kostol moderného centrálneho pôdorysu má betónové zastrešenie. Monumentálne pôsobiace priečelie kostola sa opiera na severnej strane o masívnu vežu štvorcového pôdorysu, ktorá je ukončená arkádovou nadstavbou zvonice so zvonkohrou, hodinami a zvonmi. Zvony darovala zvonolejárska rodina Fischer spolu so zvonkohrou, ktorej autorom bol Ernest Schumera, nevidiaci organista v Kostole sv. Jakuba v Trnave. Martin Chmelár daroval vežové hodiny, slúžiace doteraz svojmu účelu.
Slávnostné položenie základného kameňa ku stavbe evanjelického kostola v Trnave sa uskutočnilo v nedeľu 9. septembra 1923 popoludní. Ako sa dozvedáme z prameňov, bolo pekné počasie, ktoré prilákalo aj množstvo cezpoľných ľudí z Myjavy a Modry. Slávnosti sa zúčastnili svetskí aj cirkevní hodnostári, ako napr. dištriktuálny inšpektor Dr. Šimko, seniorálny inšpektor Dr. Markovič, univerzitný profesor p. Bodický a p. Osuský, generál Wojciechowský, zástupcovia rímsko-katolíckej cirkvi, židovskej náboženskej obce a rôzne úrady. Slávnosť sa začala presne o tretej hodine popoludní, keď na miesto stavby sa dostavilo 16 kňazov na čele s biskupom Zochom a seniorom Jurkovičom, slávnostné liturgie uskutočnil p. farár Drobný zo Starej Turej. Po nich zaspieval zbor cirkevné spevy, po ktorých nasledovali príležitostné kázne. Pán biskup Zoch kázal veľmi dojemne na tému „Čo tu chceme“ po slovensky, nemeckú kázeň predniesol p. farár Scherer a maďarskú p. farár Hollerung. Po kázňach bol základný kameň spustený dolu, ešte pred tým bola do neho vložená pamätná listina. Koncept listiny je stále uložený v Archíve ECAV Trnava. Slávnosť bola ukončená modlitbou a piesňami.
Výstavba kostola trvala rok. Posviacka sa uskutočnila 26. októbra 1924 o 9.00 h ráno. Slávnosť sa mala konať aj v prípade nepriaznivého počasia. Slávnosti sa zúčastnilo mnoho významných osobností z duchovných i svetských osobností – prítomný bol biskup východného dištriktu Dr. Janoška, liptovský senior Čobrda a žilinský farár Rupeldt. Zo západného dištriktu sa slávnosti zúčastnilo vyše 30 farárov, medzi nimi i nitriansky senior Fajnor a vyslúžilý senior Sekerka. Zo svetského stavu boli prítomní generálny inšpektor Dr. Vanovič, dištriktuálny inšpektor Dr. Šimko, župan Bella, Dr. Štúr. Zastúpenie mala aj mestská rada Trnavy, ale aj predstavitelia rím.-kat. cirkvi a židovskej náboženskej obce.
O slávnosť bol zo strany verejnosti veľký záujem. Od rána privážali vlaky stovky ľudí od Bratislavy, Trenčína, Senice i Brezovej. Tisícový zástup ľudí (pramene uvádzajú počet 6000) a 40 kňazov za spevu nábožných piesní sa presúval od starej modlitebne k novému kostolu ulicami Trnavy. Všetci zúčastnení sa nezmestili do nového chrámu, a preto väčšina musela zostať v záhrade pri kostole, kde služby Božie viedol senior Jurkovič, farári Bienik a Lichner. Kostol vo vnútri bol obsadený do posledného miestečka. Posviacku vykonali prví slovenskí evanjelickí biskupi Jur Janoška a Samuel Zoch. Po vysvätení kostola a po nemeckej a maďarskej kázni bola spoveď, 2 krsty a uvedenie jedného teológa do kňazského stavu. Dojemným bolo poďakovanie na konci bohoslužieb staručkému inšpektorovi trnavskej cirkvi Jánovi Kalendovi, ktorému za 50-ročnú neúnavnú prácu ďakoval biskup Zoch. Počas bohoslužieb i pri večernom koncerte spieval spevokol, ktorý nacvičil učiteľ Rudolf Ferenecz. Slávnosť bola ukončená hymnickou piesňou Hrad přepevný jest Pán Bůh náš. Nasledoval spoločný obed pre 100 pozvaných hostí v priestoroch Pannonie. O 17.30 h večer sa v kostole konal koncert, na ktorom odzneli cirkevné skladby J. S. Bacha, M. Sch. Trnavského, F. Mendelsona Bartholdyho. Diela interpretovali skvelí virtuózi - prvotriedni umelci M. Sch. Trnavský, Ľudovít Rajter starší i mladší a František Konsch, na koncerte vystupovala aj operná speváčka Margarita Vojcechovská. Koncert nebol bezplatný – sedadlá na sedenie sa predávali po 10 Kčs, miesta na státie boli po 5 Kčs. Výťažok zo vstupného sa mal použiť na zakúpenie nového organu (to sa však podarilo urobiť až v roku 1948). Koncert bol dôstojným zakončením celej slávnosti posviacky evanjelického kostola v Trnave. Celkové náklady na stavbu kostola boli približne milión korún československých.
Evanjelický kostol v Trnave je unikátna, naozaj ojedinelá stavba a v celom bývalom Československu nemá analógiu. Zároveň je to jediný kostol, ktorý naprojektoval český architekt Josef Marek počas svojej kariéry. Vtlačil mu pečať výnimočnosti, a preto isto stojí za návštevu.
Pramene a literatúra:
- Archív ECAV Trnava, fond Cirkevný zbor ECAV Trnava.
- MV SR, Štátny archív v Trnave, fond Mestský úrad v Trnave I (1878) 1923 – 1944 (1951).
- MV SR, Štátny archív v Trnave, Zbierka pohľadníc.
- MV SR, Štátny archív v Trnave, príručná knižnica, Nové Slovensko. Nezávislý politický týždenník na slov. západe, roč. 1923 – 1924.
- HABERLANDOVÁ, Katarína. Josef Marek: Evanjelický kostol v Trnave. In Monumentorum tutela – Ochrana pamiatok 28. Bratislava: Pamiatkový úrad SR 2018, s. 61-70.
- RADVÁNI, Hadrián. Trnavské kostoly. Trnava: Spolok svätého Vojtecha 1995. 40 s.
Článok vyšiel v Novinkách z radnice, číslo 9 – november/2024, s. 12-14
Autorka: Júlia Ragačová, Štátny archív v Trnave
V tlačenej podobe vychádzajú Novinky z radnice desaťkrát ročne obvykle v prvý pracovný deň v mesiaci. Svoj výtlačok si môžete vziať bezplatne na radnici na Hlavnej 1.