Budova nazývaná pracháreň podľa toho, že v nej bol v minulosti uskladnený pušný prach, prechádza momentálne veľkou rekonštrukciou. Keďže ide o stavbu v samotnom centre Trnavy, ktorá patrila vždy tak trochu k námestiu i k Hlavnej ulici, bude pre obyvateľov dôležité i jej budúce využitie. Najmä v plánovaných prevádzkach na prízemí. Tu konkrétne zarezonovala nostalgia starších Trnavčanov za miestom ich mladosti – mliečnym barom.
História
Stred každého mesta je vždy strategicky výnimočným miestom, či v histórii alebo v súčasnosti. Dom na námestí – bývalá pracháreň, mal kedysi číslo 93 a 94, okolo r. 1800 ho kúpil obchodník a hostinský Eberhard Valc. Podľa obhliadky z r. 1801 tam bola jedáleň, reštaurácia, hotelová a obytná časť, miestnosti pre služobníctvo, sklady a hospodárske priestory.[1] V druhej polovici 19. storočia bol vo vlastníctve obchodníkov Smekalovcov. V koloniáli „Pod striebornou guľou“ predávali dovozový tovar, mali licenciu na výrobu pečiatok a obchodovali aj s hasičskou technikou. Obchod s názvom Smekal und Sohn/ Smekal és fia viedol Gustáv Smekal (1852 – 1935) po r. 1918 ako Smekal a syn.[2] Mikuláš Schneider Trnavský spomína dva veľké požiare práve v tomto dome: „Prvý v roku 1887, kedy sa trnavskí hasiči hrdinsky zachovali, keď z pôjdu horiaceho domu v poslednom okamžiku odniesli sud plný pušného prachu a druhý v roku 1899, pri ktorom následkom explózie zhoreli dve ženy a 12 hasičov utrpelo ťažké zranenia.“[3] Pamätná doska osadená na dome v roku 1927 bola zhotovená na pamiatku desiatich hasičov s ťažkým úrazom pri druhom požiari. Táto tragická udalosť sa zapísala do pamäte Trnavčanov. Ešte k tomu v dome, kde sa predávala hasičská technika! Po znárodnení bol na prízemí prachárne obchod s potravinami Zdroj a od šesťdesiatych rokov Mliečny bar. Strieborná guľa na výveske by vedela viac...
Koncept Mliečny bar
Čo bol v skutočnosti koncept nazvaný mliečny bar? Novinka, ktorá sa rozšírila v šesťdesiatych rokoch po celom Československu, ale aj v Poľsku či Maďarsku. Keď si dnes dáme do vyhľadávača heslo, dozvieme sa napríklad aj toto: „Mléčné bary byly podobně jako Automaty prvními podniky s rychlým občerstvením v Československu. Tehdy byly mlíčňáky v každém městě, včetně těch menších. Nad mléčným koktejlem a chlebíčkem se v nich setkávaly všechny generace.“[4] Za socializmu tieto podniky riadil národný podnik Reštaurácie a jedálne. Ponúkali jednoduchý výber občerstvenia za ceny regulované štátom. Ich sortiment bol zameraný na raňajky, desiatové občerstvenie, lahôdkové i cukrárenské výrobky, produkty na okamžitú konzumáciu, ale i produkty na zakúpenie so sebou. Vďaka tomu, že predajňa mala svoju vlastnú kuchyňu, teda zázemie, kde sa dobroty pripravovali, bola ponuka každý deň čerstvá a priebežne dopĺňaná.
Socialistická ideológia zdôrazňovala starostlivosť o výživu obyvateľov, potrebu konzumovania mlieka a mliečnych výrobkov – syrov, jogurtov a pod. Animované reklamy ako letáčiky v školách, vo výkladoch potravinových obchodov, či u lekárov boli jednoduchou osvetou a propagáciou, ktorá sa šírila. Novovzniknuté Jednotné roľnícke družstvá (JRD) produkovali čerstvé mlieko, z ktorého začali domáce potravinárske podniky vyrábať mliečne produkty a tie sa mali dostať ku všetkým obyvateľom v socialistickom systéme. Ponuka výrobkov pred rokom 1989 bola obmedzená vo všetkých rezortoch, nielen v potravinárstve a ľudia sa museli uspokojiť s tým, čo im dodával domáci priemysel a poľnohospodárstvo. Napokon, na starších fotografiách je vidno, čo sa na regáloch socialistickej samoobsluhy nachádzalo.
Po Mliečnom bare
Pred trnavskými oslavami v r. 1988 sa domy na námestí kozmeticky renovovali. S domom na rohu Radlinského ulice a námestia bol však problém už skôr. Po uzavretí Ulice Februárového víťazstva pre MHD v r. 1984 sa začas trasovali linky cez Radlinského a Jilemnického (Štefánikovu) ulicu a zúžený vjazd na námestie na rohu s Radlinského ulicou sa stal pre chodcov nebezpečný. Vek budovy s prístavbou, ako aj intenzívna doprava autobusov sa podpísali na poškodení stavby. Prístavba prachárne s terasou bola asanovaná v lete 1987, po dvoch rokoch riešenia potreby statického zabezpečenia celej budovy.[5] Opravená Pracháreň s natretou fasádou bola v roku 1988 pripravená k oslavám mesta. Po tejto obnove sa už koncept mliečneho baru v starej podobe naspäť nevrátil. Po ďalšej rekonštrukcii v 90. rokoch tam pôsobilo viac podnikov rýchleho občerstvenia až do úplného uzavretia.
Súčasnosť
Každá generácia má svoje topky, na ktoré v staršom veku neustále spomína a glorifikuje ich snáď aj v snahe poukázať na pozitíva doby, v ktorej vyrastala. Súvisí to nezriedka s nevôľou starších prijímať novinky okolo seba, či s presvedčením, že niektoré veci sa nemajú meniť. Ale oni sa menia a budú meniť. Lebo generácie sa menia a menia sa aj ich priority, citlivosť, emocionalita, spôsob života, a pod. ruka v ruke s vývojom sveta, v ktorom tá-ktorá generácia vyrastá. Vždy to tak bolo, len to možno nešlo tak rýchlo.
Dnes je situácia iná. Nielen v rôznorodosti ponúkaných výrobkov, ich kvalite a cene, ale i v nových druhoch stravovacích obmedzení populácie. V takom mliečnom bare by si asi ťažko čosi vybral človek s laktózovou intoleranciou, problém by mal celiatik aj diabetik. Retro podniky skúšajú oživiť aj mladí podnikatelia. Spomienky rodičov a prarodičov v nich zanechali odkaz na výnimočnosť niektorého staršieho konceptu. Nie vždy však takáto nostalgia vedie k úspechu. Mliečne bary boli v danej dobe a spoločnosti vlastne veľmi dobrý marketingový ťah. Moderná doba prináša nový pohľad, môže priniesť aj koncept vlastný súčasnej generácii a možno práve ústretový k novým stravovacím obmedzeniam. Podstatné je, že v Trnave sa zasa opraví jeden z dôležitých domov na námestí s históriou siahajúcou do stredoveku. Priestor na prízemí budúceho zrenovovaného domu má strategické umiestnenie s výhľadom na vežu a námestie. Pod jeho striebornou guľou sa začne odohrávať nový príbeh, na ktorý budú azda spomínať o zopár desaťročí Trnavčania, ktorí sú dnes len bezstarostnými deťmi...
[1] ŠIMONČIČ, Jozef. 1998. Mojej Trnave, B-print, Trnava, s.222.
[2] Obchod založil v roku 1832 pravdepodobne Václav (Venczel) Smekal.
[3] SCHNEIDER-TRNAVSKÝ, Mikuláš. 2016. Úsmevy a slzy, Trnava – Bratislava 2016, s. 37.
[4] https://www.apetitonline.cz/galerie/zajimavosti/cesky-fenomen-mlecnych-baru/mlecny-bar-sputnik
[5] Trnavčania Trnave. Rubrika v časopise Kultúra a život Trnavy ,č. 4, rok 1987, s. 5.
Článok vyšiel v Novinkách z radnice, číslo 10 – december 2024/január 2025, s. 5-6
Autorka: Simona Jurčová, Západoslovenské múzeum v Trnave
V tlačenej podobe vychádzajú Novinky z radnice desaťkrát ročne obvykle v prvý pracovný deň v mesiaci. Svoj výtlačok si môžete vziať bezplatne na radnici na Hlavnej 1.