V rámci obnovy meštianskeho domu známeho ako Pracháreň v historickom centre Trnavy sa koncom leta 2024 uskutočnil archeologický prieskum. Vzhľadom na bohatú históriu nášho mesta nie je prekvapením, že aj na tomto mieste sa našlo viacero zaujímavých predmetov, ktoré znovu uzreli svetlo sveta po mnohých storočiach.
Je medzi nimi približne šesťsto fragmentov keramických nádob – hrncov, pohárov, džbánov, mís či nočníkov, fragmenty približne siedmich kachlíc z keramických kachlových pecí a zlomky sklenených nádob ako poháre, karafy a džbániky. Okrem toho sa našla keramická fajka, železný nožík, pracka z topánok a iné predmety dennej potreby. Zachovali sa aj kostrové zvyšky králikov, možno morky, a ulity slimákov.
„Nehnuteľné archeologické nálezy reprezentujú archeologické kontexty a torzá architektúr. Najstarším nálezom bol fragment drevenej stavby zaniknutej okolo mongolského vpádu. Nasledovalo torzo záhadnej menšej tehlovej stavby z druhej polovice 13. storočia. Zároveň v tomto období bola zasypaná aj pravdepodobná studňa. Po zániku menšej tehlovej stavby bola jej horná časť zbúraná a bola nad ňou postavená vynášacia klenba, ktorá súvisí s dnešnou podobou Prachárne,“ vysvetľuje archeológ Robert Iván, ktorý prieskum viedol.
Podľa jeho slov približne v období týchto úprav pravdepodobne vznikala aj odpadová šachta, ku ktorej zrejme smerovalo aj torzo menšej barokovej kanalizácie. Tieto archeologické situácie boli zrejme neskôr začiatkom 19. storočia prekryté. Je však problematické posúdiť to vzhľadom na deštrukcie spôsobené prestavbou budovy za socializmu.
Nálezy pod Prachárňou reflektujú vývoj od 13. storočia, teda od obdobia pred takzvaným mongolským vpádom (1241 – 1242) až po súčasnosť. Najstaršia drevozemná stavba musela zaniknúť v masívnom požiarnom horizonte, ktorý súvisí zrejme s vypálením mesta Mongolmi. Následne vznikol planírovací horizont, ktorým prekryli ruiny a vyrovnali terén. Do vyrovnaného a asi o pol metra navýšeného terénu bola založená menšia vežovitá stavba snáď v druhej polovici 13. storočia. Po jej zániku bola jej horná časť zbúraná a bola nad ňou postavená vynášacia klenba, ktorá súvisí s dnešnou podobou Prachárne – zároveň sa opätovne výrazne navýšil terén. Približne vtedy asi vznikala aj odpadová šachta, ku ktorej zrejme smerovalo i torzo menšej barokovej kanalizácie.
„Historický význam nálezov pramení zo samotnej polohy, kde boli nájdené. Táto malá plocha zostala ako osamotený ostrovček medzi základmi okolitých budov a poskytuje veľmi pekný prierez historického vývoja tejto polohy v jadre mesta. Je zázrak, že sa v takom malom priestore podarilo zachytiť toľko stavebných etáp reprezentujúcich vývoj mesta od počiatkov v 13. storočí až po súčasnosť,“ dopĺňa archeológ.
Aktuálne sa pracuje na rekonštrukcii vyzdvihnutých nálezov a analýze odkrytých situácií prostredníctvom vyhotovenej dokumentácie. Objavené predmety by neskôr mohli putovať do múzea.
„Robíme maximum pre znovuobjavenie histórie Trnavy a podporujeme ďalšie archeologické výskumy, ktoré nám pomáhajú odhaľovať zabudnuté príbehy nášho mesta. Naše dejiny sú základom našej identity a chceme ich zachovať pre budúce generácie,“ uviedol primátor Trnavy Peter Bročka.
Do obnovy Prachárne, ktorá sa už roky nevyužívala, mesto investovalo viac než štyri milióny eur, pričom vyše dvoch miliónov získalo z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Architektonický návrh pripravila Fakulta architektúry a dizajnu STU – Bellušove ateliéry.
Práce by mali byť hotové v júni tohto roka. V zrekonštruovanej budove nájde priestor divadlo pre deti a mládež a prevádzka, ktorá nadviaže na legendárny mliečny bar.