Steny v interiéri Emmerovej vily v Ružovom parku nikto zo súčasných Trnavčanov nemôže poznať inak ako bielej farby. S takouto vizážou slúžila desaťročia budovania komunizmu ako Pioniersky dom a za ten čas asi nebol záujem zaoberať sa hypotézami, čo sa môže nachádzať pod omietkou tohto historického objektu, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Až teraz, keď sa mesto pustilo do jej celkovej obnovy, odkrýva vila svoje tajomstvá.
Emmerova vila prehovorila
Kto sa zúčastňoval na pionierskom živote alebo chodil v neskorších rokoch na krúžky vie, že budova strácala hodnotu rôznymi úpravami, dostavbami či ignorovaním jej pôvodného vzhľadu a dispozície. No stačilo relatívne málo a Emmerova vila prehovorila. Po reštaurátorskom prieskume ukázala svoje hodnoty vo všetkých svojich priestoroch. V hlavnej sále napríklad pod ošumelými nátermi zostali pozostatky rokokovej štukovej výzdoby na strope, výmaľby na stenách a zamurované jedny funkčné a jedny falošné dvere. To všetko sa znovu zaskvie, keď skončí náročná obnova, ktorú realizuje nitrianska spoločnosť Pamarch, s.r.o. No eso z rukáva vytiahla vila až vo vedľajšej miestnosti. Architekt, výskumník Peter Hudák hovorí o unikáte v kontexte Slovenska i strednej Európy.
Tienidlo ako v Ríme
„Maľba na strope, ktorú sme tam odkryli, je mimoriadna. Znázorňuje tienidlo na spôsob rímskych antických stavieb. Zo stredu, v tomto prípade lustra, vedú namaľované laná, a cez ne je prehodený textil,“ povedal. V reáli takto vedeli Rimania účinne chrániť otvorený priestor pred slnkom, napríklad aj takého rozsahu ako bolo známe Koloseum. Najbližšiu analógiu k maľbe v Trnave podľa Hudáka bolo možné pred druhou svetovou vojnou nájsť v Berlínskom kráľovskom paláci. Pre pruský kráľovský pár tam v roku 1824 navrhol tzv. "čajový salón" dvorný architekt K.F. Schinkel a po realizácii ho viackrát publikoval prostredníctvom kolorovaných grafických listov, ktoré obleteli Európu. Hoci tam sa nachádza na okrúhlom a v Trnave na pravouhlom pôdoryse. „Autor tejto nástennej maľby, alebo zadávateľ mohli podľa všetkého poznať berlínsky interiér napríklad z ilustrácií a inšpirovať sa ním, či byť znalí najvyššieho dvorského prostredia (lebo so zmenou módy dvoranov sa tento námet rýchlo vytratil),“ doplnil.
Podľa čajovne v kráľovskom paláci
Pokračoval informáciou, že pod vlisom „beží“ prevesená drapéria, tá má zase analógiu v bavorskom kráľovskom prípadne rakúskom cisárskom prostredí. „V roku 1840 zachytil rytec Franz Xavier Nachtmann spálňu Alžbety Bavorskej (Sisi) v zámku Tagernsee, ktorá mala tento motív použitý,“ spresnil. Odkrytá nástenná maľba vo vile má aj ďalšie zaujímavé detaily.
Nález odkrývajú a čistia reštaurátori pod vedením Tomáša Kružlíka, Emmerova vila bude po obnove slúžiť verejnosti a tak bude možnosť si aj tento unikát pozrieť.
K tomu ešte dva komíny
Exteriér objektu rovnako obživne, fasáda dostane výzdobu podľa dobových fotografií a biely náter. Hudák sa teší na dva komíny. Podľa rozhodnutia metodikov obnovy nahradia pôvodne navrhnuté. „Pôjde o repliky krásnych barokových komínov. Keďže sa ich presná podoba nezachovala, vychádzame z podoby komínov, ktoré sú na zámku v Pezinku či Malackách,“ povedal. Na streche budú dominantné, ich dekoratívne koruny majú výšku 80 centimetrov. Jeden z nich je na streche už vytvorený. Celková obnova má byť ukončená v roku 2026.
O histórii Emmerovej vile písali Novinky z radnice v júli 2021.
Článok vyšiel v Novinkách z radnice, číslo 5 – máj/2025 s. 14-15
Autorka: Dáša Ondrušová
V tlačenej podobe vychádzajú Novinky z radnice desaťkrát ročne obvykle v prvý pracovný deň v mesiaci. Svoj výtlačok si môžete vziať bezplatne na radnici na Hlavnej 1.