Pri príležitosti 14. výročia oslobodenia Trnavy 1. apríla 1959 bol na Námestí SNP slávnostne odhalený pamätník. Išlo o monumentálne dielo akademického sochára Ladislava Snopka, na znak hlbokej vďaky obyvateľov mesta osloboditeľom, z ktorých mnohí položili svoje životy za slobodu. Pamätník zobrazoval československého a sovietskeho vojaka s vysoko vztýčenou zástavou. Slávnosť sa začala o 15.00 hodine popoludní za masívnej účasti obyvateľov a hostí, medzi ktorými bol aj Alexander Dubček, v tom čase kandidát politbyra Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska.
V Štátnom archíve v Trnave sú uložené súťažné návrhy na Pamätník Červenej armády, o ktorých bolo doteraz publikovaných pomerne málo informácií, resp. žiadne. Súťažné návrhy vznikali v priebehu rokov 1949 - 1950 a do súťaže boli zaslané pod heslami. Spolu bolo doručených osem návrhov s označeniami H 22, 6B, Č.A., V.23., 70, 1951, •, Jaro A1 a A2.
Za návrhom označeným 6B sa skrýva akademický sochár Jiří Novák z Prahy, ktorý sa podieľal na príprave svetovej výstavy Expo 58 v Bruseli. Pôsobil aj ako reštaurátor. Bol známy ako tvorca kovových plastík pre verejný priestor. Na projekte s ním spolupracoval akademický architekt Bláha. Autor v projekte vychádzal z predstavy mladého červenoarmejca - tankistu, posla a bojovníka nového života. Tankista v okamihu pokoja medzi bitkami, po prežitých nociach v nepohode, keď bol jeho jedinou ochranou stanový diel prehodený cez rameno, sa usmieva a celým svojím postojom prejavuje radosť z víťazstva. Gesto pravej ruky je nielen prejavom nadšenia, ale aj znakom pohotovosti k ďalšiemu boju. Plastika mala byť zhotovená z čierneho mramoru, architektúra zo šedo-modrej žuly.
Za projektom označeným heslom • (modrá bodka) sa skrýval akademický sochár Oskar Kozák, ktorý v 50. rokoch 20. storočia získal množstvo oficiálnych zákaziek štátu - napríklad je tvorcom reliéfov pamätníka sovietskych vojakov v Svidníku.
Pod heslom V.23. súťažil akademický sochár Vendelín Zdrůbecký z Prahy. Patril k skalným umelcom Armádneho výtvarného štúdia. Zúčastnil sa mnohých politicky angažovaných kolektívnych výstav - napr. Výtvarníci strane (1971). Do súťaže na pamätník vytvoril postavu rozradosteného bohatiera, červenoarmejca, ktorý vysoko zdvihnutou čiapkou – ušiankou zdraví „krásnou zem Slovenského lidu, lidu, který rodem jest mu tak blízký a v jehož středu se cítí býti tak doma, jako tam, nĕkde u Volhy“. Sochu podľa neho je možné vytvoriť aj z kovu, aj z kameňa. Socha mala byť umiestnená na kamennom podstavci vysokom 110 cm vo veľkosti cca 220 cm.
K návrhom umelcov zo Slovenska patril súťažný návrh s heslom 70, za ktorým sa skrýval akademický sochár Ján Hučko s architektom Františkom Faulhamerom. Sochár a reštaurátor Ján Hučko sa narodil v roku 1910 v Seredi a v rokoch 1939 - 1945 vyučoval kreslenie a rysovanie na trnavskom gymnáziu, popritom sa venoval aj vlastnej umeleckej tvorbe, v ktorej sa špecializoval na sochárske portréty. V rokoch 1942 - 1943 reštauroval sochy v Univerzitnom kostole v Trnave. Jeho dielom je napríklad Pamätník SNP v Detve, ktorý vytvoril takisto v tandeme s architektom F. Faulhamerom. Do súťaže predložili model súsošia, ktoré vyjadrovalo vďačnosť mesta Trnavy Červenej armáde za oslobodenie od fašistov. Súsošie znázorňovalo troch vojakov na hliadke – dvoch sovietskych a jedného československého a vyjadrovalo spoločný boj „našich bratských národov za veľkú ideu mieru. Nás všetkých spája táto myšlienka tak, ako troch vojakov súsošia, ktorí v nebezpečnom okamihu boja sú sjednotení myšlienkou súdržnosti a sústredenia na nebezpečie, ktoré hrozí,“ uvádza sa v ideovom návrhu. Súťažný návrh bol situovaný na mieste pomníka gen. M. R. Štefánika s tým rozdielom, že nebol olemovaný zeleňou, ale bol voľne prístupný zo všetkých strán. Pamätník mal byť postavený na železobetónovej krycej doske, dostatočne silnej, nad potokom Trnávka. Súsošie malo byť zhotovené z pieskovca (farba šedo-modrá), podstavec z mrákotínskej alebo sliezskej svetlo-šedej žuly. Náklady na výstavbu pamätníka vyčíslili na sumu 960.000 Kčs.
Kto sa skrýva za súťažným návrhom H22, sa nám zatiaľ nepodarilo zistiť. Autor tohto návrhu zachytil okamžik, keď prví červenoarmejci vstúpili do mesta. Je to predvoj na motocykli. Šofér je pripravený na boj s fašistickými okupantmi. Druhý bojovník sa teší z víťazstva nad votrelcami.
Heslo Jaro A1 a A2 v súťaži prislúchalo akademickému sochárovi Ladislavovi Snopkovi. Rozpočet pre Jaro A1 autor vyčíslil na sumu 420.000 Kčs, Jaro A2 by stál 524.000 Kčs.
Posledný súťažný návrh pod heslom Č.A. vytvoril sochár a medailér František David, ktorého verejnosť dozaista pozná ako autora obežných československých mincí (5, 10, 20, 50 halierov). Základnou ideou jeho návrhu bolo zdôrazniť bratstvo medzi vojakom Červenej armády a vojakom našej armády v boji za slobodu a spoločnú ideu. Výška súsošia mala byť cca 2,70 m. K súťažnému návrhu pod heslom 1951 sme zatiaľ nenašli žiadne dokumenty, ani sme nezistili meno autora.
Mestský národný výbor Trnava (organizačný odbor) sa čoskoro po odhalení snažil o propagáciu Pamätníka Červenej armády. Už v septembri 1959 sa obrátil na Vydavateľstvo Osveta v Martine a na vydavateľstvo Pravda v Bratislave, či by bolo možné do osláv 15. výročia oslobodenia Trnavy dať do predaja nové pohľadnice, na ktorých by prevládajúcim objektom bol pamätník, ktorý je „dominujúcim objektom v centre mesta, je veľmi výhodne umiestnený a po stránke architektonickej a estetickej pekne sa vyníma a je okrasou mesta ako aj okolia pamätníka. Pamätník je na okraji pestovaného sadu, obklopený peknými budovami“. Vybavené boli kladne, a tak postupne nahradili na pohľadniciach Trnavy obrázky kostolov fotografie Pamätníka Červenej armády.
Ilustrácie: Štátny archív v Trnave
Článok vyšiel v Novinkách z radnice, číslo 3 – máj/2025 s. 12-13
Autorka: Júlia Ragačová, Štátny archív v Trnave
V tlačenej podobe vychádzajú Novinky z radnice desaťkrát ročne obvykle v prvý pracovný deň v mesiaci. Svoj výtlačok si môžete vziať bezplatne na radnici na Hlavnej 1.