Druhá svetová vojna výrazne zasiahla do všetkých sfér života ľudí a zákonite sa odzrkadlila aj na oblečení. Po odchode mužov na front sa zvýšil podiel ženskej práce v továrňach, armáde či v zdravotníctve a tak vznikli požiadavky na ženský pracovný odev a uniformy. Ženy sa ale nevzdali a svoju ženskosť dokázali módou zdôrazniť vo voľnom čase aj v tejto zložitej dobe.
Postavenie žien za slovenského štátu
Po rozdelení Československej republiky v roku 1939 sa na Slovensku dostala k moci vláda, ktorá nemala pre voľnosť žien veľa pochopenia. Po vzniku prvej Československej republiky v roku 1918 dostali ženy volebné právo, možnosť študovať na vysokých školách, pôsobiť v politike a vstúpiť na pracovné miesta, ktoré boli dovtedy doménou mužov. Ženy sa naučili riadiť automobily, samé cestovali a mnohé vnímali veľmi pozitívne svoju nezávislosť. Po toľkej slobode sa ich po roku 1939 znovu snažil slovenský štát „upratať“ do akejsi mužmi preferovanej pozície. Opäť bola témou „tradičná“ úloha ženy v rodine - starostlivosť o deti, domácnosť, kuchyňu a vytváranie optimálneho pohodlia pre svojho manžela. Aj v rámci vzdelania slovenský štát pre ženy preferoval tzv. Rodinné školy, ktoré učili ženy ako byť dobrými matkami, kuchárkami, upratovačkami, krajčírkami... a nemiešať sa do mužských tém.
Móda v čase vojny
Ženy boli v každej dobe vynaliezavé a dokázali sa prispôsobiť aj nedostatku látok a materiálov počas vojny. O čo menej sa kupovalo nové oblečenie, o to viac sa prešívalo, opravovalo, háčkovalo a štrikovalo. Do popredia sa dostala praktická móda, v zime teplé materiály, v lete jednoduchšie strihy a ľahké látky. Móda štyridsiatych rokov 20. storočia sa niesla v línii X, ženský odev mal zvýraznené ramená, prestrihnutý pás zdôraznený opaskom a dolu rozšírenú sukňu tzv. lady dĺžky, tesne pod kolená. Odevy sa svojimi strihmi snažili maximálne využívať čo najmenšie množstvo látky. Látky boli lacnejšie ako hotové odevy, a tak sa často šilo doma. Preferovala sa praktickosť a minimalizmus pred módnymi trendmi z filmového plátna.
Dáma nevyšla bez klobúčika, rukavičiek a kabelky
Konfekcia sa vyrábala továrensky a predávala sa v obchodoch, no nie každý si ju mohol finančne dovoliť. Skôr si žena kúpila drobný doplnok ako drahé šaty. Doplnkami sa zatraktívnilo aj inak strohé oblečenie. Často stačilo málo, aby sa žena cítila pekná. V trende boli klobúčiky, barety či praktické turbany, ktoré skrotili vlasy najmä pri práci. Žena mala väčšinou viac kabeliek na rôzne príležitosti, šatky oživili krk a dekolt, lacnejšia bižutéria nahradila šperky. Správna dáma nevyšla z domu bez pokrývky hlavy, rukavičiek a kabelky. Ženy chceli byť vo voľnom čase príťažlivé aj cez vojnu.
Bielizeň lacnejšia i saténová
Bielizeň sa vyrábala z jemného materiálu, lacnejšia bola z bavlny, drahšia zo saténu. Vo vyšších vrstvách bolo obľúbené negližé - nočné a domáce oblečenie. Pančuchy umožnili ženám nosiť sukne aj v zime. Hit z Ameriky - nylonky so švíkom vzadu boli počas vojny nedostatkovým tovarom. Pančuchy držal podväzkový pás, alebo sa vyrábali ako samodržiace.
Účes je korunou krásy
Ženy v čase vojny dbali na úpravu svojich vlasov, o ktoré sa dokázali postarať i v súkromí. V móde boli zložité a náročné účesy ako vlny a vlnky na rozpustených kratších vlasoch, či kombinácia drdolu a rozpustených vlnitých kaderí najmä u mladších žien. Staršie dámy mali rady drdoly, vypnuté vrkoče a skôr nosili zopnuté uhladené vlasy ako rozpustené. Vo vojnových rokoch 1940 - 1945 boli nositeľkami módnych trendov herečky a jedným z nich bol aj účes Victory rolls, čo boli veľké ruličky sústredené buď na temene hlavy, alebo po stranách tváre. Išlo o veľmi náročnú a zdĺhavú úpravu vlasov, majetnejšie dámy navštevovali kvôli účesu salón.
Oblečenie chudobných módu veľmi neriešilo
Ľudia na najnižšom spoločenskom rebríčku neriešili módu, pre nich bolo podstatné, aby si mali členovia rodiny čo obliecť, kde spať, čo jesť a čím kúriť. Na vidieku ale i v mestskom prostredí sa stále často nosil kroj, alebo jeho zjednodušená mestská podoba.
Dunajský veľtrh
Veľkolepé výstavné podujatia boli vždy príležitosťou na prezentáciu prosperujúceho štátu. V roku 1921 sa v Bratislave konal po prvýkrát Dunajský veľtrh a stal sa tradíciou aj v nasledujúcom období. Výstavisko bolo na brehu Dunaja na mieste dnešného centra Eurovea. V čase druhej svetovej vojny sa takéto nákladné podujatie začalo vnímať ako zbytočný luxus a posledný Dunajský veľtrh sa uskutočnil v septembri 1942 aj ako manifestácia úspechov slovenského štátu. Bol zároveň priestorom pre prezentáciu módneho tovaru a podľa zachovaných fotografií vieme, že jeho súčasťou bol aj výstavná prezentácia reťazcov Nehera či Bohuslav Brouk (obchodný dom Brouk a Babka v Bratislave, neskôr Dunaj).
Ženské časopisy s dobrými radami
Počas vojny vychádzal týždenník Nová žena, podľa tiráže ako rodinný obrázkový časopis katolícky žien a dievčat. Vydávala ho Katolícka jednota žien so sídlom v Trnave. Duchovným správcom bol pápežský prelát Dr. Eugen Filkorn. Siedmy ročník periodika v roku 1944 redigovala Helena Štepitová, redaktorkou bola Mária Kaššovicová, redakcia sídlila v Bratislave, administrácia v Dome Katolíckej jednoty na Novosadskej ulici v Trnave. Časopis prinášal v danom roku nekonfliktné témy: život žien vo svete, krásy Slovenska, čosi z umenia, poviedky a divadelné hry s biblickou, kresťanskou či ženskou tematikou, rady pri výchove detí, vedení domácnosti, ako šetriť, návody na ručné práce, varenie, spracovanie ovocia a zeleniny, recepty, krížovky a hlavolamy a podobne. Jedna či dve stránky s módou prinášali informácie o móde a praktické rady o úprave starého oblečenia. Napríklad v číslach vychádzajúcich v roku 1944 zneli titulky strán o móde ako Opravujeme kombiné, Pravá a falošná elegancia, Cesta ženy za posledných 100 rokov , Ako opravujeme nočnú košeľu... Po vojne a obnove Československa začala vychádzať Vlasta (1947) a Žena a móda (1949).
Článok vyšiel v Novinkách z radnice, číslo 3 – apríl/2025 s. 14-15
Autorka: Simona Jurčová, Západoslovenské múzeum v Trnave
V tlačenej podobe vychádzajú Novinky z radnice desaťkrát ročne obvykle v prvý pracovný deň v mesiaci. Svoj výtlačok si môžete vziať bezplatne na radnici na Hlavnej 1.