Trávenie voľného času prostredníctvom voľnočasových aktivít, rekreácie, či hobby sa v minulosti viazalo primárne na ľudí z vyššej spoločnosti. Jednouchí ľudia viazaní na pôdu, prácu v poľnohospodárstve a chov zvierat voľný čas tohto typu nepoznali.
Na začiatku 20. storočia, a hlavne v medzivojnovom období od roku 1918 až do 1938, bol voľný čas výsadou hlavne mestského obyvateľstva stredných vrstiev. Vďaka nemu sa rozvíjala spolková činnosť, športové kluby, turistické spolky, rôzne divadelné ochotnícke súbory či čítacie krúžky a podobne. Cieľom bolo rozptýlenie, sebarozvoj, spoločenské a športové vyžitie jednotlivcov. Tieto aktivity korešpondovali s presným zavedeným pracovným časom v továrňach či úradoch, ktorý bol absolútne odlišný od pracovného času vidieckeho obyvateľstva, závislého od poľnohospodárskych prác a chovateľstva domácich zvierat. Rozvoj voľnočasových aktivít súvisel aj s pravidelnými príjmami časti mestského obyvateľstva ale i s českou menšinou, ktorá priniesla svoju kultúru a zvyky.
Nie všetky deti si užívali prázdniny
Rodiny s deťmi počas prázdnin trávili voľný čas rôzne, podľa príslušnosti k sociálnej vrstve a finančných možností. V minulosti bolo práve letné obdobie na vidieku časom najintenzívnejších poľnohospodárskych prác, na ktorých sa podieľala celá rodina, deti nevynímajúc. V dávnejšej minulosti chodili deti často do školských lavíc len v zimných mesiacoch. Až novšie zákony upravili povinnú školskú dochádzku, čas školských povinností a čas prázdnin, ktorý sa chápal aj ako priestor pre zotavenie a odpočinok. Od polovice 20. storočia sa voľný čas stal súčasťou plánovaného socialistického životného štýlu a mal byť odrazom progresu pracujúceho ľudu.
Najlepšia socialistická dovolenka = organizované voľno
Voľný čas sa stal do istej miery politickým prvkom. Po roku 1948 sa pretavil do rôznych foriem organizovaných kolektívnych aktivít - spoločných výletov a dovoleniek pracujúcich (spomeňme napríklad kultový film Anděl na horách, i keď tu išlo o zimné obdobie). Štát podporoval organizované formy oddychu formou podnikovej rekreácie. Väčšie podniky mali pre svojich zamestnancov a ich rodiny postavené vlastné podnikové zariadenia v horách, či pri vode v rôznych lokalitách. Mnohí Trnavčania boli členmi turistických oddielov ROH (Revolučné odborové hnutie). Chodievali na túry do blízkych Malých Karpát, alebo v lete k Váhu.
Obľúbené chaty a chalupy
Po znárodnení pôdy sa začal rozmach chatárstva, chalupárstva a záhradkárstva. Obyvatelia Trnavy trávili letá na svojich chatách v chatových osadách na Bukovej, na Píle, na Sokolských chatách obklopení lesom, kde častokrát pracovali na vylepšení alebo rozšírení stavby a žartom hovorili, že trávili leto na malte. V druhej polovici 20. storočia začali byť v obľube záhradkárske kolónie, kde ľudia trávili nielen víkendy, ale postupne aj časť prázdnin, keďže si tu vybudovali malé chatky.
Pionierske tábory zachraňovali rodičov
V období socializmu sa kládol dôraz na zamestnanosť oboch rodičov, a tak nastal problém, kam cez prázdniny s deťmi. Podniky pripravovali v lete rôzne kolektívne výlety, pre deti zamestnancov pionierske tábory. Tábory vychádzali z princípov rokmi overeného modelu skautskej organizácie, ale deti v pionierskych táboroch mali utužovať kolektívny budovateľský duch doby. V rodinách, kde sa mladí rodičia nemohli spoľahnúť na prázdninovú výpomoc starých rodičov, finančne nenáročné tábory veľmi uvítali. Deti trávili leto v inom ako školskom kolektíve pod vedením mladých vedúcich pod hlavičkou PO SZM (Pionierska organizácia Socialistického zväzu mládeže). Chodili na turistiku, kúpali sa, hrali sa, súťažili, navštevovali rôzne zaujímavé prírodné i historické pamiatky, kam by sa inak nedostali. Dospelým boli ponúkané prostredníctvom ROH rôzne finančne výhodné rekreácie, napríklad v kúpeľných mestách alebo na horách. Trnavčania si obľúbili Smrdáky, Piešťany, kúpalisko Zelená žaba pri Trenčíne a podobne. K moru sa dostala len malá časť obyvateľstva, väčšinou na pláže socialistických krajín.
Tremping a čundre
V päťdesiatych rokoch sa začalo s budovaním priehrad, rekreačných zariadení, kúpalísk, ale i turistických trás, čo bolo veľmi dôležité pre rozvoj domáceho turistického ruchu. Avšak, nie každému vyhovoval takýto organizovaný životný štýl. Trnavčania našli záľubu v trempingu, chodievali do Malých Karpát na čundre. Čundráci sa dostávali do zorného poľa kritiky a preverovania, keďže neboli v súlade s predstavami o socialistickom trávení voľného času.
Dostupné výlety v okolí Trnavy
Výber cieľov krátkodobých výletov bol ovplyvnený dostupnosťou verejnou dopravou, bicyklom, motocyklom či peši. Trnavčania si obľúbili turistiku na Zárubách, v okolí Smolenického zámku, navštevovali jaskyňu Driny. Obľúbenými cieľmi turistických oddielov, školských skupín, rodín aj jednotlivcov boli Jahodník a Lošonec, ale aj historické objekty ako napríklad hrad Červený Kameň, Tematín, Branč a podobne. V čase vinobrania neobišli Modru a Pezinok, kam sa dalo pohodlne dostať vlakom.
Vyhľadávanou vlakom dostupnou domácou destináciou, bolo kúpeľné mesto Piešťany, kde si Trnavčania pochvaľovali kúpalisko Eva či Sĺňavu. Kúpať sa chodilo na prírodné kúpaliská ako napríklad do Šaštína – Stráže, alebo na priehrady v okolí. Tí, ktorí obľubovali adrenalín sa plavili po Váhu, vodáci vyhľadávali i divokejšie toky. Záver letného dňa v Trnave patril neodmysliteľne letnému kinu - amfiteátru, či večernému korzu so zmrzlinou od Turka.
Článok vyšiel v Novinkách z radnice, číslo 6 – júl/2025 s. 14-15
Autorka: Martina Bocánová, Katedra etnológie a mimoeurópskych štúdií FF UCM
Foto: Archív autorky
V tlačenej podobe vychádzajú Novinky z radnice desaťkrát ročne obvykle v prvý pracovný deň v mesiaci. Svoj výtlačok si môžete vziať bezplatne na radnici na Hlavnej 1.