Bola to šťastná súhra okolností pred tridsiatimi rokmi, ktorá priviedla nadšencov pre hru na organe k myšlienke zorganizovať v Trnave kurz pre chrámových organistov a k nemu pridať aj zopár koncertov. Rokmi sa podujatie pretransformovalo, kurzy skončili, no festival Trnavské organové dni už završuje tretiu dekádu, kedy ponúka počas leta znamenité koncerty a excelentných interpretov.
Za existenciou Trnavských organových dní stojí celý čas dramaturg, organista, organizátor hudobných podujatí a aj vysokoškolský pedagóg, Trnavčan Stanislav Šurin.
Toto leto otvárate 30. ročník festivalu. Je to príležitosť obzrieť sa späť a zhodnotiť. Aká bola východisková situácia, keď ste sa pustili do prípravy takéhoto podujatia?
V Trnave sa do roku 1996 konali sporadické koncerty organovej hudby, prevažne počas jarných či jesenných cyklov koncertov klasickej hudby. My sme boli tom čase študenti Vysokej školy múzických umení a mali sme nadšenie a ambíciu zlepšiť úroveň hry na organ v kostoloch na Slovensku. Napadlo mi pripraviť podujatie a v spolupráci s nedávno zosnulou muzikologičkou Editou Bugalovou sme zorganizovali teoreticko-praktický kurz. Záujem bol hneď veľký, prihlásilo sa viac ako päťdesiat organistov a zbormajstrov. Od roku 2000 zastrešuje Trnavské organové dni občianske združenie Bachova spoločnosť, ktoré som založil a istý čas sme akciu organizovali s Andrejom Mockom.
Tridsať rokov je dlhá doba. Aké boli vrcholy a aké prípadné poklesy Trnavských organových dní?
Pokles má u nás rovnítko covidová pandémia a pociťovali sme problém aj počas hospodárskej krízy od roku 2008, keď sme veľmi ťažko nachádzali finančnú podporu u inštitúcií. No nech už bol akýkoľvek problém, držal som sa myšlienky festival neprerušiť. Odohrali sme koncerty naživo zakaždým. Ten, kto za festivalom stál vždy, bolo Mesto Trnava, vďaka nemu funguje až doteraz. Patríme k najstarším chrámovým organovým festivalom na Slovensku, uskutočnilo sa zhruba dvesto koncertov. A to nielen čisto organové, ale aj so zborom a orchestrom.
A vrcholy? Bolo viacero zaujímavých ročníkov, keď sme uvádzali vokálno-inštrumentálne diela, omše Mikuláša Schneidra Trnavského, organové koncerty. Spomeniem napríklad koncert pre orchester a organ skladateľa Francisa Poulenca, ktorý odznel so Žilinským komorným orchestrom a Davidom di Fiore. Za top pre Trnavu ale považujem dvojnásobnú účasť slávneho českého skladateľa, jedného z najväčších komponistov organovej hudby 20. storočia Petra Ebena. Na Slovensku verejne za organom vystúpil iba v Trnave, v rokoch 2001 a 2002.
Čo ho k opakovanej návšteve Trnavy primälo?
V roku 2000 na medzinárodnej konferencii cirkevno - hudobných združení som sa stretol s jeho synom Davidom. Toho som sa pýtal, či je možné pozvať otca na náš festival, lebo už bol v tom čase chorý. Účasť potom potvrdil písomne sám umelec, na koncerte odznela okrem iného aj jeho improvizácia na duchovnú pieseň Mikuláša Schneidra Trnavského Matka Božia Trnavská. Tú on neskôr zapísal do svojho diela a vyšla v jednom nemeckom nakladateľstve. Dostal som od neho skladbu s venovaním a občas ju na koncertoch aj hrávam. Na našom festivale v Trnave sa mu asi páčilo, druhý rok improvizoval na Komenského verše a jeho syn, známy herec Marek Eben, ich recitoval.
Pre mňa osobne ďalším vrcholom bolo v roku 2008 uvedenie mojej vokálno-inštrumentálnej skladby Trnavská omša s Trnavským komorným orchestrom a zborom Tirnavia. Vznikla k výročiu povýšenia Trnavy na slobodné kráľovské mesto. Veľmi si to považujem, že svetová premiéra bola práve v Bazilike sv. Mikuláša, kde pôsobím. Bol to pre mňa zážitok, nakoľko dovtedy som hral hudbu vždy iba iných autorov. Neskôr ju uviedla aj nahrala Slovenská filharmónia.
Spomeňme interpretov Trnavských organových dní, ktorí sa vám zapísali do pamäte.
Vždy som túžil pozvať slávnych francúzskych organistov a podarilo sa mi. Dvakrát bol v Trnave titulárny organista katedrály Notre Dame v Paríži Olivier Latry, koncertoval tu známy parížsky organista a skladateľ Daniel Roth. Opakovane vystúpil americký umelec David di Fiore, ktorý sa časom etabloval aj na Slovensku aj ako pedagóg.
Miestom konania festivalu je výlučne Bazilika sv. Mikuláša. Máte pre to špeciálny dôvod?
Pôvodne bola ambícia umiestniť koncerty aj do iných chrámov, ale v bazilike je najlepšia akustika a najlepšie nástroje. Okrem veľkého organu na chóre (z roku 1912) sa tam nachádza aj jedinečný malý barokový organový pozitív (1783) dole v lodi, umiestnený pred lavicami pre veriacich, takže počas hry poslucháči interpreta vidia. V roku 2013 sa nám podarilo zohnať prostriedky na jeho rekonštrukciu, Farnosť sv. Mikuláša -Trnava-mesto získala za obnovu ocenenie Kultúrna pamiatka roka 2012. Na festivale je zvykom, že prvú časť koncertu umelec odohrá na malom a potom prechádza k veľkému organu.
Aké budú ďalšie roky festivalu?
V tomto 30. ročníku od 27. júla do 14. septembra zaznie osem koncertov. Návštevníci si vypočujú slovenských barokový orchester Solamente naturali, umelcov zo Švajčiarska, Nemecka, Španielska, Francúzska a USA, vrátane organistu katedrály Notre-Dame Vincenta Dubouisa, ktorý patrí v súčasnosti k najlepším a najznámejším organistom na svete. Má fenomenálnu techniku i pamäť a je nesmierne muzikálny. Na túto príležitosť (17.8.) bude počas koncertu k dispozícii obrazovka, aby umelca návštevníci videli počas jeho virtuóznej hry. A čo sa budúcnosti týka, verím, že tridsaťročná tradícia je dostatočne silným základom aj pre budúce úspešné festivalové ročníky.
Podujatie podporil Fond na podporu umenia, Mesto Trnava, Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR a Veľvyslanectvo Španielska v Bratislave.
Článok vyšiel v Novinkách z radnice, číslo 6 – júl/2025 s. 24-25
Autorka: Dáša Ondrušková
Foto: archív festivalu
V tlačenej podobe vychádzajú Novinky z radnice desaťkrát ročne obvykle v prvý pracovný deň v mesiaci. Svoj výtlačok si môžete vziať bezplatne na radnici na Hlavnej 1.