Židovská ulica

A ešte predtým, v 16. storočí niesla pomenovanie Židovská (platea judeorum), čo bolo odkazom na jej stredovekých obyvateľov. Z literatúry vieme, že vtedy tadiaľ pretekala Trnávka a že tam mesto postavilo výsek mäsa. Tradícia mäsiarstiev - obyčajných i kóšer sa na nej zachovala až do polovice 20. storočia. Židia v tejto štvrti bývali vedľa kresťanských susedov, mali tu svoje malé podniky, neďaleko stáli obe trnavské synagógy.

Potok

Jedno rameno Trnávky pretekalo v minulosti centrom mesta, odtiaľ pochádza i názov ulíc Hornopotočnej a Dolnopotočnej. Ešte v medzivojnovom období tiekol odkrytý potok Paulínskou ulicou a pred Kostolom sv. Jozefa stál most so sochou sv. Jána Nepomuckého, kadiaľ neraz prechádzala i procesia. V rámci projektu mestskej kanalizácie bolo dlho plánované zakrytie potoka, ktorý bol v tom čase dosť špinavý a ľudia sa sťažovali na zápach. Reálne ho prekryli až začiatkom štyridsiatych rokov 20. storočia.

Medzijatky a Radničná ulička

Miestu, kde sa stretávala ulica Zelený rínok, Radničná ulička a Dolnopotočná sa ľudovo hovorilo Medzijatky (jatky - výseky), práve podľa väčšej koncentrácie mäsiarstiev. Radničná ulička bola jednou z úzkych spojníc starého mesta. Dnes je zachovaná len malá časť jej pôvodnej dĺžky, za kultúrnym domom. Pamätníci si isto spomenú na tamojšiu krčmu ľudovo nazvanú Čukotka, ktorá si zahrala aj vo filme Námestie svätej Alžbety (1965).

Obyvatelia ulice

Dolnopotočná ulica (Alsó patak utca) bola pokračovaním Radničnej uličky k Halenárskej, vychádzalo sa z nej aj na Paulínsku ulicu. Stáli na nej domy bežných Trnavčanov, malé obchodíky a ešte začiatkom 20. storočia tam bola cukráreň i krčma. Na rohu Dolnopotočnej a Paulínskej ulice bola cukráreň Bélu (Vojtecha) Strausza, ktorý vydal aj vlastnú pohľadnicu. Za prvej republiky bola Štrausova cukráreň rovnocennou konkurenciou k cukrárňam na Masarykovej ulici. Keď predal Juraj Grünner dom na Hlavnej ulici (dnes Hlavná 9) Jozefovi Forischovi, presťahoval sa s rodinou aj s podnikom na Dolnopotočnú. Tam jeho syn Mikuláš Grünner vyrábal a predával klobúky. V jednom z domov na Dolnopotočnej ulici bol hostinec Schneidrovcov, kde prežil svoje detstvo budúci hudobný skladateľ Mikuláš Schneider –Trnavský. Neďaleko bol súkromná škôlka Leopoldíny Sofkovej (Szofka).

Uršulínsky školský komplex

Roh Dolnopotočnej a Halenárskej ulice sa na prelome 19. a 20. storočia postupne zmenil. Uršulínsky školský komplex na Hviezdoslavovej ulici siahal pozemkom až na Dolnopotočnú a rozširoval sa postupným odkúpením domov v susedstve, Začiatkom 20. storočia bola postavená škola s kaplnkou na Halenárskej ulici a na Dolnopotočnej jej pozemok ohraničoval múr s vlnovkovým ukončením.

Koniec starých časov

Po zmene politického režimu v roku 1948 sa aj v Trnave začalo budovať najmä slušné bývanie pre ľud. Niektoré domy zostali opustené po židovských majiteľoch, vyvlastnením a znárodnením sa dostali nehnuteľnosti do spoločného majetku. Vo veľkom sa začala plánovať socialistická výstavba. Staré domy v centre sa už neopravovali, lebo mnohé ulice čakala asanácia. Obyvateľov nevyhovujúcich bytov sťahovali do bytov v činžiakoch mimo historické centrum. A Dolnopotočná ulica sa postupne strácala Trnavčanom pred očami.

Nová infraštruktúra v centre Trnavy

Socialistická premena v centre Trnavy sa začala výstavbou novej budovy pošty a námestia, na ktoré už Súsošie Najsv. Trojice nepatrilo. Verejnú súťaž návrhov na nový kultúrny dom v Trnave vyhral v roku 1971 projekt trojice architektov – Jozef Danák, Juraj Štecko a Jozef Žiaran. Návrh na Obchodný dom Jednota od architekta Lumíra Lýska bol pripravený v roku 1973. Nasledovalo postupné sťahovanie obyvateľov a búranie zástavby na uliciach Zelený rínok, Radničnej a Dolnopotočnej, zmizli zadné trakty meštianskych domov na Hlavnej ulici. Obchodný dom sa staval od roku 1976 a prví návštevníci vstúpili na jeho eskalátory 28. októbra 1980. V čase jeho otvorenia bolo už oproti pripravené stavenisko kultúrneho domu. Dom kultúry Revolučného odborového hnutia (DK ROH) bol slávnostne odovzdaný do užívania 27. novembra 1987. Treba pripomenúť, že obe realizácie získali v minulosti ocenenia za architektúru.

Dolnopotočná ulica 1990 - 2025

V tomto období už zo starej podoby Dolnopotočnej ulice nezostalo nič. Vedľa obchodného domu bol postavený bytový dom. Priestor parkoviska je už predmetom úvah o novom využití a novej vizuálnej podobe tohto tak trochu zastrčeného miesta. Zostalo len málo Trnavčanov s adresou na Dolnopotočnej ulici. Zadný trakt cirkevnej školy Angely Merici je posledným svedkom starých čias.

Námestíčko pod platanmi

Medzi Paulínskou ulicou, obchodným domom a časťou kultúrneho domu bol ešte nedávno priestor, kde si nejedna Trnavčanka zlomila opätok, keď sa tadiaľ ponáhľala na námestie. Často sme zvolili radšej skratku cez prízemie obchodného domu. A za posledné mesiace rekonštrukcie tohto verejného priestoru bolo dočasne prekážok ešte o trochu viac. Však ukončená podoba nového námestíčka pod platanmi sľubuje príjemný oddych pri fontáne pod korunami budúcich majestátnych stromov. Možno príde i k renesancii Dolnopotočnej ulice v novej podobe...

Článok vyšiel v Novinkách z radnice, číslo 7 – august–september/2025 s. 14-15
Autorka: Simona Jurčová, Západoslovenské múzeum v Trnave
V tlačenej podobe vychádzajú Novinky z radnice desaťkrát ročne obvykle v prvý pracovný deň v mesiaci. Svoj výtlačok si môžete vziať bezplatne na radnici na Hlavnej 1.