Čo s voľnými dňami

Letné prázdniny sa v minulosti niesli, tak ako aj dnes, v duchu voľnosti, dobrodružstva a tvorivosti. Trnavské sídliská, ale i staré mesto, kde bývalo množstvo hlavne starších Trnavčanov, cez prázdniny ožili detským smiechom. Obytné súbory Prednádražie, Družba či Linčianska sa zmenili na detské ihriská. Organizovaného času pre deti bolo pomenej. V druhej polovici 20. storočia boli rôzne detské denné letné tábory skôr výnimkou ako pravidlom. Tie deti, ktoré neodcestovali k starým rodičom mimo Trnavy, alebo ktoré nešli s rodičmi na dovolenku, do pionierskeho tábora a podobne, trávili čas v priestoroch mesta a činžiakov. Vytvárali prirodzene formované detské komunity – bandy, v ktorých sa tvorili prvé pevné priateľstvá. Nezriedka pretrvali celý život.

Na sídliskách to žilo

Dvory pri blokoch na Gottwaldovej, dnes Študentskej ulici, SNP, dnes Hospodárskej, ČSZM, neskôr Októbrovej a dnes Špačinskej či Podjavorinskej, ale i miesta pred inými činžiakmi sa stávali ihriskami. Pred barákom deti skákali škôlku, kreslili kriedami na zem, hrali sa štulne s kovovými maticami, kocky, v plátenných vrecúškach si nosili farebné hlinené guľôčky, s ktorými triafali do jamky, prekrúcali sa na preliezkach a tí starší a vyšší na prašákoch. Skákalo sa cez švihadlo, stavali bunkre z kartónov a diek. Zručnejší chlapci si vytvárali terénne vozidlá – endy z podvozku starého detského kočiarika, na ktorý pripevnili dosku. V rodinách, kde sa mohli pochváliť veľkým oranžovým autíčkom Tatra, vozievali staršie deti po rozpálených chodníkoch tie mladšie, ktoré sa do auta zmestili, v čo najväčšej rýchlosti. Pamätníkom z Prednádražia netreba predstavovať lúčku – priestor pred obytnými domami na Tajovského ulici, kde sa chodili mamičky s deťmi opaľovať a deti tam jazdili na bicykli. Dnes ide o športový areál Strednej stavebnej školy na Lomonosovovej ulici.

Futbal rezonoval aj u detí

V Trnave rezonoval futbal aj v detskom svete. Na sídliskách sa tvorili tímy ešte počas teplých dní školského roka a bránky sa robili so školských tašiek a kôpok oblečenia. Najdôležitejším členom tímu bol majiteľ futbalovej lopty. Chlapci hrávali v dvoch družstvách - s tričkom a bez trička. Len málokto mal obuté čierno žlté plátenné kopačky s lisovanými štupľami. Dievčatá skákali škôlku cez gumu, hrali sa na naháňačku, slepú babu a strašidelné krvavé koleno. Symbolom detského sveta chlapcov bola lopta, dievčat kočiarik. Detské kočiariky s bábikami vozili dievčatá v skupinkách. Staršie si chodili pýtať deti na kočíkovanie od susediek z vchodu, prípadne kočíkovali vlastných malých súrodencov. Tejto aktivity sa chceli zúčastniť viaceré, a preto sa v kočíkovaní striedali, pričom ostatné sa kočiarika držali aspoň po bokoch, čo priestranné kočíky zn. Liberta dovoľovali.

Pivnice – tajomný svet

Priestorom pre hry sa stali aj pivnice panelákových domov, ktoré boli priechodné medzi vchodmi, keďže slúžili ako únikový požiarny východ. Latkové pivničné priestory netvorili žiadnu bariéru pre hrajúce sa deti, ktoré sa tu ukrývali pred horúcim slnkom. Tu si požičiavali prvé komiksy – kovbojky, vymieňali si gulôčky, sklenky aj dúhenky a neskôr farebné céčka. Deti z Prednádražia sa chodievali hrať na štreku, do parku alebo do depa. Pozorovali idúce vlaky v tieni rozkvitnutých agátov. Na koľajnice kládli klinec či desaťhaliernik a čakali, kedy ich prechádzajúci vlak s hrmotom vylisuje na malý nožík, či tenký okrúhly pliešok. O týchto aktivitách rodičia samozrejme netušili...

Lákalo aj stavenisko

Rozostavané sídlisko Družba ponúkalo deťom nové možnosti hier. Využívali toto sčasti obývané stavenisko na vymýšľanie bunkrov z uskladneného materiálu (napríklad betónového potrubia) alebo aj hĺbením do svahovitého terénu bývalých tehelní. Tam sa mohli do sýtosti vyhrať na indiánov a kovbojov, partizánov a fašistov...

Staré dvory boli iný svet

Nie všetky deti trávili voľný čas na sídliskách. Mnohé boli u starých rodičov v centre Trnavy. Prázdninovali v starých domoch, v dlhých tichých dvoroch, ktoré sa na dva mesiace rozozvučali detským chichotom. Hrali sa pod pergolami, v starých záhradných domčekoch v Trnave známych ako filagórie, na dvoroch zatienených viničom s visiacimi strapcami dozrievajúceho hrozna. Kúpali sa v plechových vaniach, kde sa musela voda najprv ohriať na slnku a výskali, keď sa rozpálené oblievali vodou z hadice na polievanie záhrady. Starší sa chodili hrať na hradby, čas trávili v ich rozpadnutých vežiach, naháňali sa v Šivavom hájičku, oberali moruše na strome na Univerzitnom námestí. Osviežením pri detských hrách boli nanuky s tenkou čokoládovou polevou, ruská zmrzlina, zmrzlina od Turka, polárka, vanilková nanuková torta, či jahodová a marhuľová dreň, ktorá sa škrabala lyžičkou.

Fragmenty spomienok skladajú mozaiku z vnemov, vôní či obrazov typických pre jednu éru: rozpálený asfalt v meste, kde sa ženám zabárali podpätky topánok tak, že tam zostali aj v sychravých jesenných a zimných dňoch ako nemí svedkovia letných dní, bicyklovanie sa na starých bicykloch, ktoré boli väčšie ako ony a ledva držali pokope, ústa zafarbené od ovocia, nohavice od trávy a od repíčov... Tento príspevok je malou rozpomienkou na dni, ktoré už dávno odišli, ale boli detstvom jednej generácie Trnavčanov.

Článok vyšiel v Novinkách z radnice, číslo 7 – august – september/2025 s. 16-17
Autorka: Martina Bocánová, Katedra etnológie a mimoeurópskych štúdií FF UCM
Foto: archív autorky
V tlačenej podobe vychádzajú Novinky z radnice desaťkrát ročne obvykle v prvý pracovný deň v mesiaci. Svoj výtlačok si môžete vziať bezplatne na radnici na Hlavnej 1.