Sestry sa rozhovorili o detstve a rodine

Keďže o časoch najväčších úspechov Evy Kostolányiovej sa toho popísalo už veľa, snažili sme sa nájsť viac o jej trnavských začiatkoch. Kedysi sa pred rozhlasovým mikrofónom vyznali jej dve (dnes už nežijúce) sestry Valéria a Rozália. „Naši rodičia po svadbe žili v Trnave na Zbožnej ulici. Narodilo sa im až trinásť detí, no prežili štyria chlapci a štyri dievčatá. Eva bola najstaršia z nás dievčat,“ povedala pred rokmi Valéria Krajčovičová. „Tri kočíky vraj rozbila. Len čo stála na nohách, už sa natriasala. Len čo prišla domov, ešte ani nemala nohu v izbe, už druhou rukou zapínala rádio,“ povedala. „Eva, brat Ivan a ja sme mali rovnaké záujmy - hudbu, spev a tanec. Ivan hral na akordeóne, ale aj iných hudobných nástrojoch. Hudobný sluch sme mali po otcovi. On spieval, vyhrával na harmonike, tancoval a vyvádzal,“ spomínala Rozália Maliňáková. Eva sa vraj dobre učila, no nechcela ísť študovať ďalej. Chcela len tancovať a preto si dala prihlášku do SĽUK-u. „Keď ju prijali, bola nesmierne šťastná. S mamou tancovala po celom dvore,“ rozpomenula sa Valéria.

Dixieland v Kovosmalte

Aj keď Eva odišla do Bratislavy už v štrnástich rokoch, do Trnavy sa často vracala. V kultúrnom dome trnavského Kovosmaltu totiž hrával výborný dixieland Ruda Koššoviča. V roku 1957 sa tam začala písať história Čajov o piatej. Vzostup podujatia bol zakrátko taký veľký, že do veľkej sály chodilo každú nedeľu aj 1500 ľudí. „Eva a jej brat Ivan vlastne prišli hneď v začiatkoch rovno z obecenstva. Skúsili si zaspievať a viac už neodišli. Spievali pekne, aj dvojhlasne, priniesli do vystúpení vtip a bezprostrednosť. Nielenže sa vizážou podobali, ale neraz aj rovnako reagovali. Spievali vtedy všetky populárne piesne. Eva stále poctivo pracovala, Ivan začal zaostávať. Nové pesničky sa potom učila len Eva. Skúšali sme neraz aj dvakrát v týždni, a aj do polnoci. A tak Ivan spievať prestal a Eva začala čoraz intenzívnejšie účinkovať v Bratislave, a tak sa postupne z kapely vytratila,“ spomínal pred rokmi jej prvý kapelník Rudo Koššovič. Potom už Eva Kostolányiová, vtedy ešte Vermešová, pôsobila vo Vojenskom umeleckom súbore, kde tancovala a spievala. Neskôr účinkovala v Tatra revue, s kapelou Ľuba Beláka a Braňa Hronca, až si založila vlastnú skupinu Hej.

Kamarátka spomínala na Evu

V Trnave sme našli ešte jednu pamätníčku, jej rovesníčku z detstva, dlhoročnú učiteľku Annu Švenkovú. „Vermešovci bývali v dome patriacom cukrovaru, zo strany dnešnej Hospodárskej ulice. Boli tam traja nájomníci. Vedľa bola konzerváreň, pred ich domom viedla železnica do cukrovaru. V takomto skromnom prostredí vyrastala aj Eva. Možno práve to ju utužovalo v snahe dosiahnuť v živote čosi viac,“ uviedla Švenková. „Na dvore u Vermešovcov boli obrovské kade, v ktorých uskladňovali poľnohospodárske produkty na spracovanie. Pre nás deti to bol raj na hranie. Ich dom mal zvláštne čaro, ako zo starého filmu. V izbe nemali nič, len postele a zasúvaciu skriňu, tzv. šublotku. Evina mama varila vo veľkých hrncoch, zväčša zeleninové a múčne jedlá. Bola základom ich rodiny, veľmi dobrá, starostlivá, ale nie úzkostlivá. Všetko brala ako život prinášal, udržiavala si optimizmus a energiu,“ spomínala. Po skorej smrti manžela sa živila ako sa dalo, vyrábala aj voskové ruže. „Žiaľ, jej život sa skončil tragicky na jeseň 1992, na priechode pred cintorínom,“ dodala Švenková.

Talent na tanec i spev

Eva v sebe spojila podľa nej tanečný a spevácky talent. „Účinkovala na Vianoce, MDŽ a na rôznych ďalších podujatiach ako aj iné deti. Tieto vystúpenia sa uskutočňovali v patronátnych kefárskych závodoch. Keď sa dozvedela, že v SĽUK-u prijímajú aj bez vzdelania na základe talentových skúšok, hneď túto šancu využila. Do SĽUK-u ju vraj náročná komisia prijala jednohlasne. Vedela hneď zopakovať pohybový vzorec, ľahučko zvládnuť všetky inštrukcie na prvýkrát. Ako podľa scenára sa odohrala situácia, keď známy choreograf Juraj Kubánka v rade prevádzal tanec a tanečnice po ňom opakovali. Eva chytila všetko na prvýkrát a často sa ocitla vedľa neho. Zrazu sa začala akási tanečná hra, v ktorej zmizol učiteľ a žiačka – zostal iba nenapodobiteľný tanečný pár. Ostatným tanečniciam nohy zastali a ruky tlieskali,“ spomínala Švenková.

Eva odišla z Trnavy veľmi skoro, v roku 1956, to mala 14 rokov. Vracala sa občas na Čaje o piatej, za rodinou, známymi. Jej život sa už zväčša odohrával v Bratislave. „V Trnave pred mnohými rokmi mala prvú veľkú lásku, Mikina. Veľmi ho ľúbila. Keďže jeho rodina tomu nepriala, neskončilo to dobre. Život je zložený zo všetkých farieb a každý sa dopúšťa chýb, nie sú v ňom len ružové zážitky. Preto sa v Evinom hlase odrážali všetky životné skúsenosti a jej spev bol taký precítený a presvedčivý,“ uzavrela jej bývalá kamarátka.

Potulka a koncerty

Pri príležitosti 50. výročia úmrtia speváčky chystá mesto v nedeľu 5. októbra Potulky Trnavou po stopách Evy Kostolányiovej, zároveň červenícky Art Music Orchestra v spolupráci s trnavským zborom Cantica (Z)nova pripravujú dva koncerty z jej skladieb, 12. októbra v Dome umenia v Piešťanoch a 4. januára 2026 v Divadle Jána Palárika Trnave. Eva sa ako postava mihla aj vo filme Duchoň v časti o Bratislavskej lýre 1973.

Článok vyšiel v Novinkách z radnice, číslo 8 október 2025 s. 28-29
Autor: Martin Jurčo
Foto: archív autora
V tlačenej podobe vychádzajú Novinky z radnice desaťkrát ročne obvykle v prvý pracovný deň v mesiaci. Svoj výtlačok si môžete vziať bezplatne na radnici na Hlavnej 1.