Vianočný stromček je neodmysliteľnou súčasťou našich Vianoc. Ešte začiatkom 18. storočia boli v domácnostiach však v obľube vianočné betlehemy a vianočný stromček bol iba „horúcou“ novinkou, ktorá zavítala na naše územie za vlády Márie Terézie z Nemecka. Tradícia stavania veľkých vianočných stromov na námestiach sa v európskych mestách začala v 19. storočí.
V Bratislave na dnešnom Hviezdoslavom námestí v roku 1896 postavili strom, ktorý mal už aj elektrické osvetlenie. Prvý verejný vianočný strom rozsvietili v Európe v roku 1914 v dánskom hlavnom meste Kodani. Po vzniku Československa sa vianočné stromy stali symbolom spolupatričnosti a začali ich nazývať Stromami Republiky. Pod stromčekom bývala umiestnená pokladnička, do ktorej mohli ľudia prispieť na opustené deti a siroty. Prvý vianočný Strom republiky v Československu rozsvietili 13. decembra 1924 na Námestí slobody v Brne.
Tejto udalosti predchádzal dojímavý príbeh najdúcha, 17-mesačného dievčatka, neskôr nazvaného Linduškou, ktoré našiel redaktor Lidových novin, spisovateľ a básnik Rudolf Tĕsnohlídek s priateľmi pri hľadaní vhodného vianočného stromčeka, plačúce-pohodené neďaleko horárne pod stromom. Ako sa neskôr zistilo, nechala ho tam zúfalá slobodná matka, ktorá sa o neho nedokázala postarať. Príbeh mal šťastný koniec, Lindušku si adoptovali manželia Polákovci a ževraj prežila spokojný a dlhý život. Jej biologickú matku odsúdili na 5 rokov väzenia.
Novinár a básnik Těsnohlídek začal hneď po tejto udalosti uvažovať, čo by sa pre takéto opustené deti dalo urobiť. Inšpiroval sa svojím pobytom v Kodani, kde ho zaujalo, že tam pod urasteným, ozdobeným stromom organizujú zbierku na chudobné deti. A tak tento škandinávsky zvyk preniesol do Československa. V Brne sa v roku 1924 vyzbieralo pod Stromom Republiky takmer 70 000 Kč, ktoré tvorili základ na výstavbu detského domova v Brne. Otvorili ho v roku 1929 pre 25 opustených detí. Pomenovali ho po dánskej kráľovnej Dagmar, ktorá sa venovala starostlivosti o chudobných. Rudolf Tĕsnohlídek napísal a uverejnil v roku 1924 aj báseň Vánoční strom Republiky. V roku 1926 sa stretávame so Stromom Republiky v Plzni a potom v Prahe.
V Trnave bola tradícia Stromov Republiky založená v roku 1925 (napríklad v Košiciach v roku 1926). Pričinením miestneho Československého Červeného kríža bol po prvýkrát postavený vianočný strom na terajšom Trojičnom námestí v nedeľu 20. decembra 1925 o 15.00 h. Záštitu nad podujatím prevzala mestská rada Trnavy. Hudba hasičského zboru zahrala na úvod slávnosti štátnu hymnu, potom vystúpil s príhovorom okresný náčelník Dr. Drbohlav, následne rečnil prof. Dr. Žiška a nakoniec bola recitácia žiakov.
Vzápätí po ukončení slávnosti začali odovzdávať do skrinky peňažné a vecné dary ľudia zúčastnení na slávnosti. Okresný výbor daroval 1000 Kčs, Mesto Trnava 1000 Kčs, hasiči 100 Kčs atď., celkovo sa prvý deň vyzbieralo 3360 Kčs, 5 balíčkov šatstva a 30 kg cukru, čo daroval Trnavský cukrovar. Osvetlený vianočný strom stál v Trnave na námestí do Nového roku 1926. Mal „svojimi svetlami osvetľovať pravdu, že blaho vlasti spočíva na blahu všetkých vrstiev – veľkých i malých“. Aj v nasledujúcich rokoch bol počas sviatkov postavený na námestí vianočný strom – strom lásky a pokoja. Strom býval ozdobený znakmi ČSČK a každý večer osvetlený žiarovkami, aby vzbudil pozornosť dobrodincov.
Vianočná slávnosť v roku 1927 sa uskutočnila 18. decembra o 11.00 hod. a bola v médiách označená ako vianočný strom pre chudobných v Trnave. Vianočnú slávnosť organizoval Spolok Československého Červeného kríža v Trnave. Po otvorení slávnosti vystúpil okresný náčelník J. Beňovský, ktorého vystriedal následne s príhovorom župný dozorca ČSČK A. Řezanin. Po príhovoroch nastalo symbolické prevzatie vianočného stromu pod ochranu mesta zástupcom mesta Trnavy. Slávnosť bola zakončená štátnou hymnou, ktorú spieval Trnavský slovenský spevokol. Druhá časť vianočnej slávnosti pokračovala o 15.00 h rozdávaním darčekov vo Veľkej sále Matice slovenskej. Od 19. decembra do 22.decembra 1927 sa konali slávnosti škôl pod vianočným stromčekom – Štátnej meštianskej školy chlapčenskej, Rímsko-katolíckej školy chlapčenskej a Štátnej meštianskej školy dievčenskej.
V druhej polovici 30. rokov 20. storočia bola organizátorom vianočného stromu Republiky v Trnave okrem miestneho ČSČK a samotného mesta i Okresná starostlivosť o mládež. V roku 1937 sa slávnosť konala 19. decembra o 11. hodine za účasti všetkých škôl, zástupcov úradov a spolkov. Slávnosť otvorila vojenská hudba. Ako prvý s príhovorom vystúpil MUDr. J. Scheffer, predseda Okresnej starostlivosti o mládež. Nasledovalo vystúpenie žiakov štátnej ľudovej školy s recitáciou básne, potom sa prítomným prihovoril riaditeľ meštianskej školy dievčenskej A. Bégar. Rečníci zdôraznili význam vianočného stromu Republiky a nabádali prítomných, aby nezabúdali na biednych a na sociálnu pomoc odkázaným spoluobčanom. Koledy zaspievali žiaci štátnej meštianskej školy chlapčenskej a slávnosť bola ukončená hymnou.
V roku 1938 vianočný strom na vtedajšie námestie Andreja Hlinku poskytla správa veľkostatku pána Jozefa Pálffyho v Smoleniciach. Slávnosť sa konala ako po minulé roky v úzkej spoluprácu s Mestom Trnava, ktoré okrem povolenia na umiestnenie stromčeka na námestí poskytlo bezplatné pracovné sily na postavenie vianočného stromu. V tomto roku sa peňažné a vecné dary s označením „Pod vianočný strom“ dali odovzdať v Poradni pre matky a deti v Trnave. V roku 1938 Okresné starostlivosti o mládež na Slovensku mali v správe 142 takýchto poradní matiek a detí, ďalej spravovali 18 okresných detských domov, 6 detských zotavovní, 6 útulkov pre nezamestnaný dorast a pod. V zimnom období 1937/1938 zaodeli 52 160 detí a stravu poskytli 73 137 deťom. Toto všetko vyžadovalo nemalé finančné náklady.
Slávnosť vianočného stromu sa v Trnave konala aj počas druhej svetovej vojny. Napríklad v roku 1942, v nedeľu 13. decembra usporiadala túto slávnosť okresná organizácia HSĽS. Slávnostnú reč predniesol vládny komisár Dr. František Orlický, ktorý apeloval na obyvateľstvo mesta, aby štedrými darmi zmiernilo biedu svojich spoluobčanov.
V Trnave sa slávnosť vianočného stromu Republiky konala aj po druhej svetovej vojne, len s tým rozdielom, že podujatie otvoril po odznení štátnej hymny predseda MNV, napríklad v roku 1946 Imrich Ikrényi a príhovor o vianočných sviatkoch z hľadiska pomoci núdznym občanom podpredseda Československého Červeného kríža. Postupne ako v iných mestách Československa aj v Trnave zberné schránky na peňažné dary nahradili darčeky vo forme nádielok. Napríklad v roku 1947 bolo v Trnave obdarovaných 530 rodín, ktoré dostali balíčky obsahujúce šatstvo, obuv a veci dennej potreby. Na nákup týchto vecí prispel MNV sumou 24 200 Kčs, MO ČSČK 50 000 Kčs a Zväz slovenských žien 5200 Kčs.
Tradícia verejných vianočných stromov, ktorú Rudolf Těsnohlídek založil, prežila do dnešných dní. Za sto rokov pri organizácii podujatia sa niečo málo menilo, ale pôvodný úmysel podujatia zostal rovnaký: priniesť radosť a pomoc tým najmenším – deťom. Keď pôjdete v tomto roku cez Trojičné námestie, spomeňte si na nášho jubilanta, ktorý každý rok „sám opustený na námestí prosí o lásku a milosrdenstvo...Tichá prosba vianočného stromu v Trnave iste nebude márna!“
Článok vyšiel v Novinkách z radnice, číslo 10/1, december 2025/január 2026, s. 12-13
Autor: Júlia Ragačová
Foto: Blažej Vittek, ŠOKA, Internet
V tlačenej podobe vychádzajú Novinky z radnice desaťkrát ročne obvykle v prvý pracovný deň v mesiaci. Svoj výtlačok si môžete vziať bezplatne na radnici na Hlavnej 1.
