Včerajšia letná búrka nám ponúkla dobrú príležitosť ukázať vodozádržné opatrenia priamo v praxi. Po horúcom dni, keď teplota v Trnave vystúpila až nad 39 °C, priniesla krátka, ale intenzívna búrka prívalový dážď. 

Časť tejto vody však neodtiekla kanalizáciou preč. Zostala priamo v území – presne tak, ako bolo navrhnuté. 

Na fotografiách urobených po búrke vidieť jeden z príkladov zachytenej dažďovej vody v terénnych priehlbinách tzv. dažďových jazierkach a rigoloch popri komunikácii. Na prvý pohľad môžu vyzerať ako obyčajné mláky. V skutočnosti však veľmi názorne ukazujú, ako fungujú vodozádržné opatrenia. 

Dažďovú vodu chceme zadržať tam, kde spadne 

Tradičný inžiniersky prístup 20. storočia bol založený na čo najrýchlejšom odvedení dažďovej vody zo spevnených plôch do kanalizačných vpustov a následne preč z územia. Počas intenzívnych búrok sa tak môže v priebehu niekoľkých minút dostať do kanalizácie veľké množstvo vody. 

Vodozádržné opatrenia fungujú inak. Ich cieľom je zachytiť dažďovú vodu v území a využiť ju v prospech zelene priamo v mieste, kde spadla. 

Na mieste zachytenom na fotografiách je komunikácia upravená tak, aby dažďová voda zo spevnených plôch smerovala cez odvodňovacie prvky do priľahlých dažďových jazierok a rigolov. Tie sú vytvorené práve na to, aby počas dažďa vodu zachytili a dočasne zadržali. Voda namiesto okamžitého odtečenia do kanalizácie zostáva dočasne zadržaná priamo v území. 

Na fotografiách môžu vybudované dažďové jarierka zatiaľ pôsobiť ako jednoduché vyhĺbené plochy. Ich podoba sa však bude prirodzene meniť – postupne ich pokryje vegetácia, ktorá ich začlení do okolitej zelene. Aj po zazelenaní si pritom zachovajú svoju hlavnú funkciu: pri daždi zachytiť vodu a umožniť jej postupne vsakovať do pôdy. 

Čo sa so zachytenou vodou deje?

Po skončení dažďa sa voda z vybudovaných dažďových jazierok postupne vsakuje do pôdy alebo sa vyparuje. Zvyšuje tak pôdnu vlhkosť, zostáva k dispozícii okolitej vegetácii a výparom prispieva k ochladzovaniu okolia a zlepšovaniu mikroklímy. Zároveň sa pri intenzívnej zrážke znižuje množstvo vody, ktoré zaťažuje kanalizačný systém. 

Význam takéhoto hospodárenia s dažďovou vodou sa ukazuje najmä počas leta. Dlhšie obdobia horúčav a sucha čoraz častejšie striedajú krátke, ale intenzívne zrážky. Veľké množstvo vody tak môže spadnúť v priebehu niekoľkých minút na pôdu, ktorá bola predtým celé dni vystavená vysokým teplotám. Ak dažďovú vodu dokážeme zachytiť tam, kde spadla, nemusíme ju okamžite odvádzať preč z územia.  

Vodozádržné opatrenia ako štandardný princíp 

„Hospodárenie so zrážkovou vodou je štandardným princípom, ktorý uplatňujeme nielen pri mestských investičných projektoch a úpravách verejných priestorov. Dôležitým nástrojom je aj regulácia zakotvená v územnom pláne, podľa ktorej musia mať všetky stavby vyriešený manažment dažďových vôd na vlastnom pozemku. Pri plochých strechách zároveň územný plán stanovuje povinnosť realizovať zelené strechy. Tie predstavujú prvý stupeň zadržiavania zrážkovej vody – časť jej zachytia už priamo na streche, takže na pozemok následne odteká menšie množstvo vody,“ povedal vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií Ondrej Horváth. 

Význam takéhoto nastavenia spočíva najmä v jeho dosahu. Mesto dokáže vodozádržné opatrenia realizovať pri vlastných investíciách a postupne ich dopĺňať pri obnove verejných priestorov. Požiadavka na hospodárenie so zrážkovou vodou priamo na pozemku sa však týka aj súkromnej výstavby. 

„Práve manažment dažďových vôd nielen na mestských, ale aj na súkromných pozemkoch patrí medzi naše najdôležitejšie vodozádržné opatrenia. Umožňuje totiž tieto princípy postupne uplatňovať naprieč celým mestom, nielen pri investíciách samosprávy,“ doplnil Ondrej Horváth. 

V existujúcej zástavbe je zmena spôsobu hospodárenia so zrážkovou vodou postupným procesom. Systém odvodnenia budovaný v minulom storočí bol navrhovaný predovšetkým tak, aby dažďovú vodu z územia čo najrýchlejšie odviedol. Pri rekonštrukciách ulíc a verejných priestranstiev sa tento prístup postupne mení a pribúdajú riešenia, ktoré umožňujú vodu zachytiť a využiť priamo na mieste. Existujúcu infraštruktúru však nie je možné zmeniť naraz – jej premena sa realizuje postupne spolu s obnovou jednotlivých častí mesta. 

Pri návrhu nových mestských území je situácia odlišná. Hospodárenie so zrážkovou vodou je možné riešiť komplexne už od začiatku plánovania. Príkladom sú pripravované projekty Štvrť či Medziháj, kde sú vodozádržné opatrenia navrhnuté v mierke celej lokality a tvoria prirodzenú súčasť jej koncepcie. So zrážkovou vodou sa tu pracuje ako so súčasťou celého systému tak, aby sa podľa možností zachytávala, zadržiavala a využívala priamo na mieste. 

Jednotlivé opatrenia preto nemusia všade vyzerať rovnako. Môže ísť o terénne priehlbiny – dažďové jazierka, vsakovacie rigoly či väčšie retenčné nádrže a vsakovacie studne. Na rovnakom princípe fungujú napríklad aj vodozádržné poldre na Agátke či retenčné jazierko pri novom hobbymarkete na Novej ulici. 

Včerajšia búrka bola názorným príkladom. Dažďová voda naplnila priestory, ktoré boli na jej zachytenie vytvorené, a po daždi v nich zostala. Odtiaľ môže postupne vsakovať späť do pôdy a slúžiť okolitej vegetácii a mikroklíme. 

Aj takto vyzerá prispôsobovanie mesta horúčavám, suchu a intenzívnym letným zrážkam v praxi.