Zápchy pri železničnej stanici pozná zrejme každý vodič v Trnave. Nedostatočne priepustné hrdlo na Dohnányho ulici v mieste podjazdu pod koľajiskom spôsobuje dopravné komplikácie. Mestská samospráva preto dala vypracovať technicko-ekonomickú štúdiu (TEŠ), ktorá mala posúdiť možnosti zlepšenia dopravného napojenia v tomto bode, ktorý štúdia vyhodnotila ako dopravne najkritickejšie miesto na cestnej sieti v rámci mesta.
Štúdiu spracovali odborníci so skúsenosťami s cestnými aj koľajovými stavbami. Posudzovaný bol úsek od križovatky Hospodárskej a Kollárovej po okružnú križovatku Dohnányho – Tamaškovičova – Zelenečská – 9. mája. TEŠ zhodnotila každú finálnu alternatívu po technickej, majetkovo-právnej, ekonomickej a prevádzkovej stránke a popísala jej silné a slabé miesta (tzv. SWOT analýza) so záverečným vyhodnotením a odporúčaním. Na základe multikriteriálnej analýzy boli uvedené aj odporúčané spôsoby realizácie.
Prvý variant – rozšírenie Dohnányho pod koľajiskom na štvorprúdovú komunikáciu – sa ukázal ako nevýhodný. Znamenal by jednak výrazné obmedzenie cestnej aj železničnej dopravy počas výstavby a tiež vysoké finančné náklady.
Autori štúdie sa preto ďalej venovali druhému variantu – vedeniu Dohnányho ulice ponad železničnú trať. Aj táto možnosť má množstvo nevýhod: vysoké investičné náklady, dlhá dobu výstavby, značné dopravné obmedzenia počas nej a len nízky prínos k zvýšeniu kapacity súčasnej komunikácie (dvojpruhový cestný nadjazd namiesto dvojpruhového cestného podjazdu).
Aktuálny „lievikový" stav na Dohnányho pod koľajiskom.
V rámci rozšíreného zadania preto štúdia hľadala aj alternatívne riešenia. Cieľom bolo nájsť v blízkosti Dohnányho ulice miesto na nové cestné prepojenie, na ktoré by sa dal odkloniť existujúci dopravný tok. Malo by byť riešené ako nové mimoúrovňové križovanie ponad koľajisko železnice mimo osi Dohnányho, vďaka čomu by ulica počas výstavby ostala bez obmedzení, dôležitou podmienkou pritom bolo aj vyhnúť sa zásahu do zelene v Parku Janka Kráľa.
Ako realizovateľné riešenie štúdia navrhla mimoúrovňové križovanie v úseku od križovatky Bratislavská – Stromová ponad koľajisko železničnej stanice po križovatku Kollárova – Staničná. Najvýhodnejším variantom bol po zohľadnení všetkých relevantných kritérií oblúkový oceľový most.
Alternatívne riešenie, ako prejsť cez železnicu
„Najperspektívnejšie trasovanie je pokračovanie historickej Bratislavskej cesty nadjazdom ponad železničné koľajisko s vyústením v zóne autobusovej stanice. Posudzované sú varianty rôznych uhlov a umiestnení pred alebo za historickou budovou železnice vrátane materiálových a tvarových variantov mostného telesa spolu s postupmi a procesmi jeho výstavby. Veľkou výhodou tohto variantu je aj takmer úplné vlastníctvo pozemkov pod trasovaním zo strany mesta a štátu,“ povedal primátor Trnavy Peter Bročka.
Kompletnú štúdiu si môžete stiahnuť vo formáte PDF (10,6 MB).
Štúdia pracuje s viacerými alternatívami premostenia železničnej trate
Takto by mohol vyzerať postup výstavby