Trnava nemá najvyššie náklady na odpadové hospodárstvo medzi krajskými mestami, no patrí k najlepším (Reakcia na článok v médiách)
Mesto Trnava reaguje na informácie zverejnené agentúrou TASR s titulom „Najvyššie výdavky na odpadové hospodárstvo mala vlani Trnava". Uvedenú analýzu považujeme za skreslenú a tendenčnú a radi by sme dané nezrovnalosti uviedli na pravú mieru.
Trnava nie je najdrahším krajským mestom z hľadiska odpadového hospodárstva, ako sa tvrdí v texte. Napriek tomu, že náklady trnavskej samosprávy v tejto oblasti sú v skutočnosti v porovnaní s ostatnými krajskými mestami nižšie než priemer, patrí odpadové hospodárstvo Mesta Trnavy rozsahom aj kvalitou služieb k tým najlepším.
Článok vychádza z nesprávnych kalkulácií a tvrdení. Autor nezohľadňoval rozličnú štruktúru rozpočtov, resp. záverečných účtov jednotlivých miest, z ktorých pri porovnávaní vychádzal. Mesto Trnava má v bežných výdavkoch okrem zberu, prepravy a zneškodňovania komunálneho odpadu (vo výške 3 260 081 eur) aj iné položky súvisiace s odpadovým hospodárstvom, ktoré absentovali v záverečných účtoch iných porovnávaných miest. Ide napr. o odvod poplatku za uloženie odpadu Environmentálnemu fondu (842 475 eur). To je dôvod, prečo v porovnaní vznikli také výrazné rozdiely v prepočtoch nákladov na jedného obyvateľa.
Ak by sme vychádzali z našich nákladov na zber, prepravu a zneškodňovanie komunálneho odpadu (vo výške 3 260 081 eur), vyšli by náklady na odpadové hospodárstvo na jedného obyvateľa vo výške 51,42 eur, čo je oproti článku výrazne nižšie číslo a radí to Trnavu medzi mestá s nižšími výdavkami, než je priemer.
Pri relevantných analýzach nie je možné vychádzať ani zo zverejnených faktúr, pokiaľ z nich nie je jasná komplexnosť služieb. Z faktúr zverejnených na webstránkach miest sa nedá určiť, kto má drahšie služby, pretože treba poznať a zahrnúť množstvo detailov, aby boli analýzy porovnateľné.
Čo sa týka finančného zaťaženia obyvateľov poplatkom za KOaDSO, neodzrkadľuje reálne náklady na odpadové hospodárstvo. Na porovnanie sme vybrali Trenčín a Žilinu, ktoré podľa článku vyšli najlepšie:
Trenčín
počet obyvateľov: 54 696
záverečný účet – zvoz a odvoz odpadu: 2 430 892 eur
Žilina
Počet obyvateľov: 82 463
Záverečný účet – zvoz, odvoz a likvidácia odpadu: 3 550 698 eur
Trnava
Počet obyvateľov: 63 406
Záverečný účet – bežné výdavky (z tohto bol počítaný náklad na obyvateľa): 4 115 951 eur
Záverečný účet – zber, preprava a zneškodňovanie komunálneho odpadu (rovnaká položka ako Trenčín, Žilina): 3 260 081 eur
Zaťaženie obyvateľov jednotlivých miest poplatkom za KOaDSO:
Trenčín: 32,485 eur/osoba/rok
Žilina: 27,521 eur/osoba/rok
Trnava: 29,20 eur/osoba/rok
Ďalšou podstatnou vecou je, že výdavková časť rozpočtu je v určitom rozsahu krytá príjmovou časťou rozpočtu – najmä vo vyššie uvedenej položke Odvod poplatku za uloženie odpadu Environmentálnemu fondu. Príjem z Environmentálneho fondu vo výške 368 189 eur znižuje celkový výdavok na 474 286 eur. Okrem toho je Mesto Trnava vlastníkom skládky, do rozpočtu mesta teda idú aj príjmy z jej prevádzkovania, keďže skládka má regionálny význam a využívajú ju aj okolité obce.
K časti článku „mestá, ktoré svoj odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach na energetické využívanie odpadov (ZEVO), budú patriť k najlacnejším“ je potrebné dodať, že ZEVO majú výnimku z povinnosti úpravy odpadov pred finálnym spálením udelenú iba dočasne, preto bude mať prevádzkovateľ ZEVO v najbližšom období rovnaké náklady na úpravy odpadov pred ich finálnym zneškodnením.
Na záver by sme radi zdôraznili, že Mesto Trnava nemá najvyššie výdavky na odpadové hospodárstvo v prepočte na obyvateľa, zároveň však svojim obyvateľom poskytuje jeden z najvyšších štandardov v oblasti komunálnych služieb. Ide o rôzne benefity, napríklad:
- vysoký počet zberných dvorov (až sedem v porovnaní s inými mestami, z toho jeden je transformovaný na efektívne re-use centrum),
- moderné polopodzemné kontajnery so senzormi naplnenosti a smart režimom vývozu (aktuálne máme 86 stojísk so 447 polopodzemnými kontajnermi, pričom sa postupne vymenia všetky staré stojiská), k tomu patria aj nové špeciálne uspôsobené zvozové vozidlá,
- ako jedno z prvých krajských miest sme začali so zberom kuchynského bioodpadu (už v januári 2021 napriek výnimke udelenej Ministerstvom životného prostredia SR), čím sme komunálny odpad odbremenili o 674 ton kuchynských zvyškov (stav k 31. 10. 2021),
- pristavovanie veľkokapacitných kontajnerov počas jarného a jesenného upratovania,
- pravidelný zvoz orezov z rodinných domov,
- pasportizácia nádob a ďalšie.
Mnohé z týchto progresívnych komunálnych služieb ľudia možno nevnímajú ako nadštandardné, pretože sú v Trnave samozrejmosťou, na rozdiel od mnohých iných (aj krajských) miest Slovenska.