Občan

Územný plán Centrálnej mestskej zóny Trnava

Územný plán centrálnej mestskej zóny Trnava bol schválený v zmysle platnej legislatívy uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Trnava č.75, dňa 28.6.1994.

Návrh riešenia územného plánu centrálnej mestskej zóny Trnava (ďalej len ÚPN CMZ) je spracovaný v priamej náväznosti na nový územný plán sídelného útvaru Trnava (ďalej len ÚPN SÚ) tak, aby tvoril pružný a zároveň podrobný podklad pre rozhodovanie a regulovanie ďalšieho rozvoja jadrového územia mesta a celého regiónu, na ktoré sa sústreďuje ťažisko podnikateľských záujmov miestnych a mimomiestnych investorov, s prihliadnutím na zvýšené nároky na jeho ochranu a zachovanie historických a kultúrnych hodnôt územia mestskej pamiatkovej rezervácie (ďalej len MPR) i celej CMZ. Návrh riešenia je spracovaný ako podrobný regulačný plán so zameraním najmä na regulačné prvky využitia parciel a zástavby na nich, zohľadniac nové spoločensko - ekonomické podmienky, majetkoprávne vzťahy v území, ako aj nové prístupy a požiadavky na spôsob rekonštrukcie a reanimácie MPR.

Návrh riešenia ÚPN-CMZ rieši rozvoj polyfunkčného centra mesta vymedzeného ulicami Rybníkovou, Hlbokou, Kollárovou, Hospodárskou a Šrobárovou, pričom funkčno-priestorové vzťahy sú riešené aj v priľahlom území vymedzenom ulicou Dohnányho, železničnou traťou a ulicou B.S. Timravy a v priestore Rybníkovej ulice. Priľahlé územie je skúmané z dôvodu eliminácie konfliktov kontaktu historických štruktúr MPR a obytných štruktúr, resp. výrobných štruktúr zariadení na bezprostredne susediacich plochách.

Základná funkčná organizácia sídla i v budúcnosti bude rešpektovať historický vývoj mesta. Postupne dobudovávaná centrálna mestská zóna i s mestskou pamiatkovou rezerváciou bude plniť funkciu ťažiska a jadra nielen samotného sídelného útvaru, ale i záujmového územia jadra Trnavského regiónu.

Základnou kompozičnou kostrou je historická kompozícia historického jadra, jasné vytýčenie a nasmerovanie kompozičných osí a ich pokračovanie v nových štruktúrach.

Pri ďalšom rozvoji CMZ vo väzbe na SÚ Trnava je nevyhnutné rešpektovať hlavné kompozičné osi a prednostne ich dobudovať o náležitú vybavenosť.

Dôležitou otázkou je tvorba obrazu mesta, celkovej panorámy sídla a diaľkových panoramatických pohľadov z hlavných nástupových bodov do sídla. V minulosti bola pre mesto charakteristická silueta jeho historického jadra, ktorá mala svoj neopakovateľný výraz. Výstavbou obytných súborov v okrajových polohách sídla však tento obraz prakticky zanikol. Preto je potrebné pri formovaní novej siluety a panorámy mesta zamerať zvýšenú pozornosť na dotvorenie štruktúr v okrajových polohách, ktoré budú vytvárať charakteristický obraz mesta. Vzhľadom na veľkú komplikovanosť, organizačnú a časovú náročnosť pri zabezpečovaní územného rastu mesta v okrajových záberových polohách je potrebné prehodnotiť reálne väčšie nároky na územie CMZ už v najbližšom období.

Návrh riešenia ÚPN-CMZ reálne predpokladá, že návrhovú kapacitu podľa ÚPN-SÚ dosiahne toto územie už v časovom horizonte rokov 2000-2005 a do konca návrhového obdobia územného plánu centrálnej mestskej zóny do r. 2010 dôjde k ďalšiemu rastu a intenzifikácii centra, ktorých hodnoty sa prakticky priblížia k maximálnej únosnosti a kapacite tohoto územia, v zmysle v súčasnosti platných predpisov a zásad pre rozvoj mestskej pamiatkovej rezervácie.

Rozloha územia CMZ predstavuje 100 ha, z toho územie urbanistických obvodov Horné mesto a Dolné mesto 90 ha.

V dôsledku realizácie uvažovanej bytovej výstavby je možné predpokladať prírastok obyvateľov v CMZ. Prírastok obyvateľov v CMZ pozitívne ovplyvní demografickú štruktúru obyvateľstva a to najmä jeho vekovú štruktúru podľa pohlavia.

Z hľadiska bývania treba historické jadro využiť pre atraktívne formy bývania nadštandardného charakteru s využitím podstrešných priestorov a tichých nádvorí v súlade so zámermi pamiatkovej ochrany.

Nová zástavba má byť v súlade s existujúcou obytnou zástavbou historického jadra a má rešpektovať charakter pôvodnej historickej časti CMZ. Je potrebné dodržať pôvodné výškové zónovanie historickej časti, aby sa nenarušila panoráma mesta.

Z hľadiska budúceho rozvoja je možné celé riešené územie považovať za polyfunkčné, s rozdielnou mierou polyfunkčnosti. Pre riešenie návrhu ÚPN CMZ pri modelovaní hmotovo- priestorových štruktúr je potrebné hlavne: - rešpektovať historickú kompozičnú kostru CMZ i s jej priestorovými dominantami, vrátane pohľadových väzieb

- rešpektovať jestvujúce historické uličné čiary, obnoviť ich na disponibilnom území vyasanovaných plôch - formulovať nové uličné čiary na území,kde nie je možné rekonštruovať pôvodnú komunikačnú sieť tak,aby boli merítkom a kompozično-priestorovými vzťahmi v harmonickom súlade s historickými štruktúrami - doriešiť reanimáciu priestoru hradieb

Návrh riešenia ÚPN-CMZ Trnava zohľadňuje jestvujúce i predpokladné majetkoprávne vzťahy v území. Návrh rozvoja stavebných štruktúr, resp. novej zástavby na dosiaľ nezastavaných plochách rešpektujú súčasne vymedzené hranice pozemkov. Pri formulovaní novej zástavby v historickej štruktúre sú stanovené regulatívy overených spôsobov radenia objektov. Vzhľadom na vysokú mieru heterogénnosti riešeného územia bola na základe analýz navrhnutá diferencovaná miera prísnosti regulatívov, podľa miery narušenia pôvodných artikulačných charakteristík. Boli zohľadňované nové funkčné, dopravné a iné aspekty, ktoré už neumožňujú návrat k pôvodnému charakteru historického sídla. Miera narušenia artikulačných charakteristík je syntetizovaná v súhrnnom problémovom výkrese, kde boli zohľadnené - miera zachovania artikulačných charakteristík historického sídla, vyhodnotenie miery zachovania pamiatkových hodnôt architektonických objektov, charakteristika miery kompaktnosti objektovej skladby historického sídla, vyznačenie oblastí s pretrvávaním pôvodného charakteru funkcií, štýlová charakteristika mestských priestorov z hľadiska štýlovej a hmotovo - priestorovej charakteristiky. Spomínané charakteristiky identity územia boli základom pre stanovenie nasledovných stupňov obnovy:

stupeň "A"

v oblastiach s vysokou mierou autenticity zachovanej historickej štruktúry,prípadne s historickým špecifickým významom komunikácie, kde budú regulatívy obnovy najprísnejšie

stupeň "B"

V oblastiach, kde je návrat k pôvodnej identite čiastočne možný,prípadne ide o zmiernenie kontrastu novej neidentickej štruktúry s pôvodnou, kde budú regulatívy miernejšie

stupeň "C"

V oblastiach,kde návrat k pôvodnej identite už nie je možný, prípadne oblasti,v ktorých sa predpokladá výrazná intenzifikačná činnosť, kde budú regulatívy najmiernejšie a obmedzia sa v zásade na homogenizovanie štruktúry.

V rámci jednotlivých stupňov obnovy sa stanovil spôsob obnovy: - objemovej skladby

- mestských priestorov

Stredoveký systém trnavského hradobného opevnenia si zaslúži mimoriadnu pozornosť nielen pre svoj stupeň dochovania, výnimočnosť stavebného materiálu, ale aj pre svoj veľký rozsah.

Pomerne veľký rozsah hradobného systému je v súčasnosti obnovený. Hradobný systém je prezentovaný vo svojom stredovekom výraze. Pri jeho obnove bola použitá metóda reštitúcie, v dôsledku ktorej prišlo k očisťovaniu vonkajšieho aj vnútorného hradobného systému. Vzhľadom na veľkú mieru uskutočnenej realizácie, je potrebné v spomínanej filozofii obnovy pokračovať.

Najdôležitejším problémom v celej skúmanej problematike obnovy historického jadra je vysoký stupeň deštrukcie objemovej skladby. Preto určenie spôsobu jej obnovenia bolo ťažiskovým problémom. Ako už bolo spomenuté, celá metodika spracovania ÚPN CMZ vychádza zo snahy návratu artikulácie historickej štruktúry z obdobia jej maximálnej kompaktnosti.

Súvisiaci obsah

Chcete vedieť, čo je nové?