Občan

Životné prostredie

Morfológia územia mesta Trnava

Katastrálne územie mesta Trnava patrí medzi nížinné územia. Vzhľadom k malej sklonitosti a vertikálnej členitosti reliéfu je vertikálna diferenciácia územia minimálna - nadmorské výšky územia sa pohybujú v rozpätí 135 - 180 m. Najnižším miestom k. ú. mesta Trnava je južný cíp územia, v ktorom tok Trnávky opúšťa kataster - 134 m n. m. Naopak najvyšším miestom je okolie majera Medziháj pri Ružindole - 188 m n. m.. Samotný intravilán mesta leží takmer na rovine v nadm. výškach 140 - 145 m (niva Trnávky) a 145 - 155 m (okolité územie). Generálny sklon nadmorskej výšky katastrálneho územia je S - J až SZ - JV v súlade s úklonom tejto časti Podunajskej nížiny.

Pedologické pomery

Na väčšine plochy katastrálneho územia prevládajú tektonické pôdy černozemného typu, takmer výlučne hlboké, bezskeletné, zrnitostne stredne ťažké až ľahšie hĺbkou hladiny podzemnej vody. Na menšej ploche sú zastúpené semihydroforfné pôdy typu čiernic.

V katastrálnom území mesta Trnava sa nachádzajú nasledovné skupiny pôd:

1. Molické pôdy - černozem ČM - černica ČA

2. Ilimerické pôdy - hnedozem HM

3.  Hydromorfné pôdy - glej GL

4. Nivné pôdy - fluvizem FM

5. Antropické pôdy - Kultizem KT - Antrozem AN

Pôdny kryt oblasti Trnavy je relatívne homogénny, čo vyplýva z geologickej stavby územia s dominanciou spraší. Pôdotvorný substrát tvoria najmä würmské až holocénne sedimenty (spraše a fluviálne sedimenty). Priestorová diferenciácia pôdneho krytu k. ú. mesta Trnava je vzhľadom k relatívne homogénnym klimatickým podmienkam prejavom pôsobenia azonálnych činiteľov - najmä geologického substrátu a makroreliéfu, vplyvom ktorých sa vyvinuli genetické pôdne typy v dnešnej podobe.


OVZDUŠIE

Klimaticko - hydrologické pomery

Teplotné pomery. Celkovo patrí oblasť mesta Trnava medzi veľmi teplé územia Slovenska, bez priestorovej diferenciácie teplôt vzhľadom k plochému reliéfu. Priemerné ročné teploty v katastri mesta sa pohybujú v rozpätí 9 – 10°C. Najteplejším mesiacom je júl (19 – 20°C ), najchladnejším január (-1 až -2°C). Maximálne teploty vzduchu sa pohybujú nad 35°C (absolútne maximum je cca 38°C), minimá sú pod -20°C (absolútne minimum cca -25°C).

Vlhkostné a tlakové pomery

Priemerná relatívna vlhkosť vzduchu katastra mesta Trnava je cca 75%, pričom najväčšia je v zime (80 – 85%), najmenšia v lete a na jar (66 – 70%). Tlak vodných pár je najväčší v lete (12 – 16 hPa), najmenší v zime (4 – 6 hPa). Dlhodobý ročný priemer je cca 9 až 10 hPa. Sýtostný doplnok je rovnako najväčší v lete (6 – 8 hPa) a najmenší v zime (1 – 2 hPa), priemer je cca 4 hPa. Oblačnosť a slnečný svit. Kataster mesta Trnava má priemernú oblačnosť 48 až 50% – najmenšia je koncom leta (40 – 45%) a najväčšia koncom jesene a v zime (65 – 75%). Slnko svieti priemerne 1800 hodín za rok, relatívne je to 40 – 45% maximálne možného času. Počet dní s hmlou je ročne 30 – 35, z toho väčšina v jesennom a zimnom období.

Zrážkové pomery

Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje od cca 400 do 700 mm v závislosti od zrážkových pomerov jednotlivých rokov. Počas mokrého roka možno očakávať ročný zrážkový úhrn 650 – 700 mm, počas suchého roka len 400 – 450 mm. Dlhodobý priemer pre mesto Trnava je 560 mm. Najviac zrážok spadne v mesiacoch jún – august, najmenej v mesiacoch január – marec. Celkovo patrí oblasť Trnavy medzi zrážkovo deficitné územia. Snehová pokrývka leží v Trnave priemerne len 30 – 40 dní do roka, sneh vyšší ako 5 cm len cca 20 dní. Priemerná výška snehovej pokrývky je 10 cm.

Veterné pomery

Vietor je najdynamickejším klimatickým prvkom, je veľmi závislý na miestnych podmienkach. Výrazne prevládajúcou zložkou vetra vo všetkých ročných obdobiach je SZ vietor, ktorého podiel predstavuje takmer 25% pozorovaní. Ďalšími častými smermi vetrov sú S a JV, najmenej časté sú V, JZ a J vetry. Jednotlivé veterné systémy sa počas roka menia – napr. v zime je zvýšený podiel JV, J a V zložky vetra, v lete sú tieto zložky naopak najmenej časté. Bezvetrie sa vyskytuje priemerne v 8 – 10% meraní – väčší podiel bezvetria je v zime. Sila vetra korešponduje so smerovými pomermi – najsilnejšie vetry sú SZ a JV, dosahujúce priemerne 4 m/s najslabšie vetry sú SV, JZ až J, dosahujúce priemerne cca 2,5 – 3 m/s.

Územie mesta Trnava vzhľadom ku všeobecne priaznivým klimatickým a mikroklimatickým pomerom je územím veľmi dobre prevetrávaným, v dôsledku čoho dochádza k pomerne rýchlemu a účinnému rozptylu emitovaných znečisťujúcich látok.


EKOLOGICKY VÝZNAMNÉ SEGMENTY KRAJINY

Regionálne biocentrum: Trnavské rybníky
Lokálne biocentrá: Trnavský mlyn, Cerový lesík pri Medzihájoch, Štrky, Letisko, Lesík pri Zelenči, Lesík pri Trnávke, Vodáreň, Staničný park
Biokoridory regionálneho významu: Trnávka, Parná
Biokoridory lokálneho významu: Krupiansky potok, Kráľová, Mníšske – Dolina, Lesopark Barina


ŽIVOČÍŠSTVO

Zoologická charakteristika územia

Podľa prevládajúcich biotopov patrí fauna Trnavy do panónskeho úseku provincie stepí, ktorý je oddelený oblúkom karpatských pohorí. Na území extravilánu mesta Trnava bolo dovedna zistených 190 druhov stavovcov. Najpočetnejšie boli zastúpené vtáky (Aves) – 136 druhov z toho 96 hniezdiacich, cicavce (Mannalia) – 31 druhov. Menej početné sú ryby 12 druhov a obojživelníky 9 druhov. Na území intravilánu bolo dovedna zistených 91 druhov stavovcov, z ktorých najpočetnejšie zastúpenie majú vtáky – 65 druhov, z toho 55 druhov hniezdiacich, a cicavce – 18 druhov. Málo sú zastúpené obojživelníky – 5 druhov a vzácne ryba – 2 druhy a plazy – 1 druh.

V celosvetovom meradle je zloženie stavovcov na území mesta Trnava veľmi chudobné. Vzácne druhy vtákov: jastrab krahulec (Accipiter nisus), sokol lastovičiar (Falco subbuteo), dudok chochlatý (Upupa epops), krutihlav lesný (Jynx torguilla), žltochvost hôrny (Phoenicurus phoenicurus). Vzácne druhy cicavcov: bielozúbka bielobruchá (Crocidura leucodon), raniak hrdzavý (Nyctalus noctua), ucháč sivý (Plecotus austriacus), plch obyčajný (Glis glis). Vzácne druhy obojživelníkov: rosnička zelená (Hyla arborea), skokany (Rana sp.).


PÔDA

V posledných rokoch dochádza nielen na území mesta Trnava k úbytku poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Hlavnou príčinou tohto úbytku je vyňatie pôdy z poľnohospodárskeho alebo lesného fondu pre potreby priemyselnej výstavby. Stav pôdy sa vyhodnocuje v päťročných cykloch. Sleduje sa pritom kontaminácia pôdy – obsah škodlivých látok v nej. V pôde sa sledujú škodliviny: polycyklické aromatické uhľovodíky, rozpustný fluór a osobitne obsah ťažkých kovov.

Intenzita poľnohospodárskej výroby sa po roku 1990 výrazne znížila, mnohé pozemky ostávajú opustené, bol zaznamenaný pokles používania priemyselných poľnohospodárskych hnojív.


POSUDZOVANIE VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE (zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

> Posudzovanie navrhovaných činností (EIA)

> Posudzovanie strategických dokumentov (SEA)

Proces posudzovania začína Mesto Trnava po doručení zámeru, strategického dokumentu.

Mesto Trnava, MsÚ Trnava vystupuje v procese aj ako koordinátor, ktorý zabezpečuje väzbu medzi verejnosťou a navrhovateľom/obstarávateľom, či príslušným orgánom, ktorým je OÚ ŽP Trnava alebo MŽP SR. Oznamy o doručených dokumentoch sú zverejnené na úradnej tabuli mesta pred budovou MsÚ na Trhovej ulici, internetovej stránke mesta, stránkach mestskej televízie. Počas ich zverejnenia verejnosť môže do dokumentov nahliadnuť, robiť si z nich výpisy, príp. kópie, a to počas stránkových hodín pre verejnosť v kanc. č. 250. Svoje stanoviská môže verejnosť doručiť na adresu príslušného orgánu.