Copyright © 2024 Mesto Trnava. Všetky práva vyhradené.
Web realizovala spoločnosť Nuaktiv
Trnava je siedmym najväčším mestom krajiny a zároveň aj jej kultúrnym a historickým klenotom. V roku 1238 jej uhorský kráľ Belo IV. ako prvému mestu na Slovensku udelil privilégia slobodného kráľovského mesta.
Srdcom Trnavy je jej historické centrum, ktoré bolo v roku 1987 vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu. Dominuje mu Trojičné námestie s barokovým súsoším Najsvätejšej Trojice a renesančnou mestskou vežou s jedinečným výhľadom na mesto a jeho okolie.
Vďaka veľkému počtu kostolov získala Trnava prezývku Malý Rím. Medzi najvýznamnejšie sakrálne pamiatky patria Katedrála sv. Jána Krstiteľa, ktorá je najstarším barokovým kostolom na Slovensku, Bazilika sv. Mikuláša
Okrem trinástich kostolov tu návštevníci nájdu aj množstvo ďalších pamiatok a zaujímavostí – mestské opevnenie, meštianske domy a rôzne historické budovy (napríklad radnicu, Lekárska fakulta, Dom hudby, Divadlo Jána Palárika).
Trnava je živé mesto s bohatou ponukou kultúrnych aj športových podujatí, ponúka však aj príležitosti na oddych, pobyt v prírode či šport.
Trnava je mesto, kde sa žije kráľovsky. Získa si vás svojou jedinečnou atmosférou, bohatou históriou a kultúrou. Či už ste milovníkom histórie, umenia, chcete sa zabaviť alebo len hľadáte miesto na relax, Trnava vám má čo ponúknuť.
Renesančná dominanta Trojičného námestia bola postavená v roku 1574 ako pozorovateľňa. Má štvorcový podorys, osem podlaží. Ochodza je vo výške 29 m, celková výška veže je 57 m. Horné podlažie a nárožia zdobí iluzívne kvádrovanie. Na vrchole barokovej kupoly je pozlátená socha Panny Márie – Immaculaty. Hodinový stroj vo veži pochádza z roku 1729 a ovláda päť ciferníkov. Zvony z roku 1692 odbíjajú štvrťhodiny a celé hodiny. Na južnom priečelí sú jediné zachované slnečné hodiny v meste.
Impozantné barokové súsošie vytvoril Ján Krištof Khien v roku 1695. Na rohoch štvorhranného základu sú sochy: sv. Florián, sv. Agáta, sv. František Xaverský a sv. Anton Paduánsky V kamennom hrobe je ležiaca socha sv. Rozálie, na vrchole 4 m vysokého stĺpa súsošie Najsvätejšej Trojice korunujúce Pannu Máriu. Na kartušiach umiestnených uprostred stien základu sú erby mesta Trnavy, Uhorského kráľovstva, biskupa Štefana Dolného a reliéf Panny Márie Immaculaty.
Kostol postavili uršulínky z vena rehoľníčok a darov dobrodincov koncom 18. storočia. Jednoloďový kostol má eliptický pôdorys, aký sa na Slovensku vyskytuje iba zriedka. Hlavný stĺpový klasicistický oltár má v strede veľký obraz Jozefa Zanussiho sv. Anna vyučuje Pannu Máriu ako dieťa. Na západnej strane sa nachádza jeho ďalší obraz Kristus na Olivovej hore. Pod oltárom Panny Márie je umiestnená zdobená cínová truhla s ostatkami sv. košických mučeníkov.
Prvá ranobaroká stavba na Slovensku, patrí k najkrajším v Európe. Postavili ju talianski architekti Pietro a Antonio Spazzovci. Tvorila súčasť univerzitných budov. Skvostom interiéru je pôvodný celodrevený hlavný oltár z roku 1640, vysoký 20,3 m a široký 14,8 m. Oltár je bohato zlátený a polychromovaný, tvoria ho tri oltárne obrazy, 27 sôch svätých Starého a Nového zákona v nadživotnej veľkosti a viacero malých. Hlavným oltárnym obrazom je Krst Ježiša Krista, na ktorý nadväzujú ďalšie scény zo života sv. Jána Krstiteľa v kartušiach na klenbe kostola. Pod kostolom je krypta, v ktorej sú pochovaní členovia Spoločnosti Ježišovej a rodina palatína Mikuláša Esterháziho. Od roku 1977 je katedrálou Trnavskej arcidiecézy. V roku 2003 ju navštívil Svätý Otec Ján Pavol II.
Impozantné budovy prvých fakúlt Trnavskej univerzity vznikali postupne od roku 1640. Ich súčasťou bola tlačiareň, lekáreň, bohatá knižnica, divadelná sála, laboratóriá a astronomické observatórium, ktoré projektoval matematik a astronóm európskeho významu Maximilián Hell. V súčasnosti je v tomto komplexe sídlo Vojenského archívu.
Klasicistická dvojpodlažná budova fakulty bola postavená podľa projektu F. A. Hillebrandta v rokoch 1770-1772. Po odchode Trnavskej univerzity bola v budove Kráľovská akadémia. Po obnovení Trnavskej univerzity tu sídli Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity. Na rohu budovy je socha sv. Jána Nepomuckého.
Arcibiskup Peter Pázmaň ho dal v roku 1619 postaviť pre chudobných študentov jezuitského gymnázia. Budovu postavili v roku 1623, v roku 1710 ju rozšírili a začiatkom 20. storočia nadstavili tretie podlažie. Okrem meštianskej školy bola v budove i mestská knižnica a zbierky prvého mestského múzea. Z pôvodnej stavby sa zachoval ranobarokový portál so sochou sv. Vojtecha z roku 1710.
V roku 1649 ho založil arcibiskup Juraj Lippai pre uhorských bohoslovcov podľa podobného seminára v Ríme. Názov pochádza od červených reverend klerikov. Baroková budova bola začiatkom 20. storočia zvýšená o jedno poschodie, fasáda dostala novú renesančnú úpravu. Zachoval sa pôvodný ranobarokový portál s latinským nápisom a erbom zakladateľa. Od roku 1853 sídlilo v budove arcibiskupské, neskôr štátne gymnázium.
Barokový objekt, z ktorého sa zachoval iba portál s erbom zakladateľa Juraja Selepčéniho a sochou Panny Márie. Bola v ňom jedna z univerzitných divadelných sál. Začiatkom 20. storočia po radikálnej prestavbe vznikla na prvom poschodí veľká spoločenská sála. Významný hudobný skladateľ Mikuláš Schneider – Trnavský v nej premiérovo uvádzal viaceré svoje diela. Dnes je obnovená sála reprezentatívnym priestorom pre spoločenské podujatia v meste.
Veľkolepú trojpodlažnú štvorkrídlovú budovu v štýle viedenského vrcholného baroka dala postaviť Mária Terézia pre študentov Trnavskej univerzity zo šľachtických rodín. Čelnej fasáde dominujú reprezentačný portál s balkónom s postavami Fortuny a Gracie a barokové košové mreže na oknách. Na chodbách, schodiskách a v jedálni sa nachádza rokoková štuková výzdoba. V južnom krídle je kaplnka sv. Jána Evanjelistu so stropnou freskou Apokalypsy od Vavrinca Mussingera z roku 1758. Budova je sídlom Arcibiskupského úradu.
Dal postaviť Peter Pázmany pre študentov bohosloveckého seminára. V roku 1724 bol prestavaný na štvorkrídlovú dvojpodlažnú budovu, ktorá je dielom neznámeho viedenského staviteľa z okruhu J. L. Hilldebrandta. Po odchode arcibiskupstva do Ostrihomu bol sídlom arcibiskupského vikára, neskôr v ňom bol chlapčenský sirotinec. Fasáde dominuje barokový portál znázorňujúci sprievod hodnostárov kráľovstva na korunovácii kráľa, pravdepodobne sv. Štefana.
Baroková budova postavená na stredovekých základoch. Počas Betlenovho povstania v nej bola uložená uhorská kráľovská koruna, o čom svedčí latinský nápis na atike: „Ja cudzinka som kedysi prebývala pod touto strechou“. Hlavnú sieň budovy zdobí iluzívna nástenná maľba exotickej krajiny. V Dome hudby sú expozície významného hudobného skladateľa, trnavského rodáka, Mikuláša Schneidera-Trnavského a Dvorany slávy Dobra venovanej rezofonickej gitare Dobro.
Je charakteristickou dominantou Trnavy, postavená v rokoch 1380-1421. Gotická trojloďová bazilika s dvojvežovým priečelím a barokovými kaplnkami má vo svätyni osem vysokých okien s kamennými kružbami a farebnými vitrážami. Najstarším oltárom je ranobarokový oltár Všetkých svätých /1659/. V barokovej kaplnke Panny Márie Trnavskej je milostivý obraz, vďaka ktorému je Trnava známy pútnickým miestom. V bočných kaplnkách sú vzácne renesančné a barokové epitafy ostrihomských arcibiskupov. Na juhovýchodnej strane presbytéria Baziliky sv. Mikuláša bol objavený románsky karner – kostnica, najstaršia sakrálna stavba Trnavy.
Renesančná budova z roku 1561 bola prvým bohosloveckým seminárom v Uhorsku, ktorú dal postaviť arcibiskup Mikuláš Oláh na základe uznesení Tridentského koncilu. Dnešnú podobu nadobudla trojkrídlová, dvojpodlažná stavba po viacerých prestavbách. Od začiatku 17. do polovice 20. storočia bola domovom starých kňazov. Od roku 1979 je v Oláhovom seminári Múzeum knižnej kultúry.
Jedno z mála zachovaných najstarších tehlových opevnení na Slovensku. Malo obdĺžnikový tvar s rozmermi 800 x 700 m. Vytvorilo priestor pre mesto 56 ha, čím sa Trnava zaradila v 13. storočí medzi najväčšie mestá v strednej Európe. Múr opevnenia bol miestami až 10 m vysoký a 170 – 230 cm široký s 35 štvorpodlažnými vežami. V opevnení boli štyri brány, dve na južnej a dve na severnej strane. Okrem týchto brán boli dve malé bránky, tzv. fortne pre peších vo východnej a západnej časti opevnenia.
V roku 1731 postavené súsošie z vďaky za ukončenie moru vytvoril domáci sochár I. Melczer. Na trojhrannom základnom podstavci sú reliéfy sv. Rozálie, sv. Sebastiána a sv. Rocha. Na rohoch podstavca sú sochy Sv. Mikuláš, sv. Karol Boromejský a sv. Katarína Alexandrijská. Nad sochami svätcov sú anjeli s tesárskymi pracovnými nástrojmi a reliéfny erb mesta. Na vrchole obelisku je plastika sv. Jozefa s Ježiškom.
Významná renesančná pamiatka vybudovaná Mikulášom Oláhom v rokoch 1542 – 1562, postavená na základoch viacerých stredovekých meštianskych domov. Najskôr bolo postavené uličné krídlo, neskôr dvorové krídla a objekt pre archív a knižnicu, kde sa od roku 1668 konali prednášky právnickej fakulty. Po postupných prístavbách nadobudla rezidencia podobu paláca s uzatvoreným nádvorím. Barokový portál paláca zdobí erb arcibiskupa Františka Forgáča. Na priečelí sú erby arcibiskupov Mikuláša Oláha a Juraja Sečeniho. Palác bol sídlom ostrihomských arcibiskupov až do roku 1820.
V meste sú dve synagógy. V architektúre obidvoch synagóg sú výrazné orientálne prvky. Ortodoxná synagóga má jednoduché priečelie bez veží ozdobené len kamennými tabuľami Desatora. Synagóga status quo je reprezentačná dvojvežová stavba, hlavné priečelie tvoria vystupujúce veže a kamenné tabule Desatora na štíte. Galéria Jána Koniarka tu zriadila centrum súčasného výtvarného umenia. Pred synagógou je pomník obetiam holokaustu.
Kalvíni začali s jeho stavbou v roku 1616. Kostol je charakteristický barokovou architektúrou s výraznými prvkami nemeckej renesancie. V 17. storočí, po príchode paulínov do Trnavy, kostol získala ich rehoľa. Paulíni kostol stavebne upravili, v roku 1701 pristavili loretánsku kaplnku a v 19. storočí drevenú zvonicu s barokovou báňou. Na hlavnom oltári je obraz sv. Jozefa Pestúna. Na strope kostola sú štyri oválne kartuše s obrazmi zo života sv. Jozefa.
K najstarším kláštorným komplexom mesta patrí klariský kostol a kláštor. Spomína sa už v roku 1239, keď ho vzal do ochrany pápež Gregor IX.. Jednoloďová stavba má svätyňu s pôvodnou rebrovou klenbou. V 17. storočí bol kostol barokovo upravený. Zadnú časť rozdelelili na dve podlažia, v hornom bolo vytvorené oratórium s bohatou štukovou výzdobou klenby a stien, v spodnom bola jedáleň. Od roku 1954 v komplexe sídli Západoslovenské múzeum.
Gotická pamiatka z polovice 14. storočia. Hlavné priečelie s portálom zdobí edikula s plastikami sv. Alžbety, sv. Heleny a sv. Barbory. Ústredná socha sv. Heleny je gotická práca z roku 1400. Ako iné sakrálne objekty v Trnave, aj tento kostol bol v baroku prestavaný. Z pôvodných častí stavby sa zachovala krížová klenba a gotické pastofórium v múre svätyne. Vo svätyni sú okná s farebnými vitrážami. V južnej kaplnke je najstarší a jediný tabuľový oltár v Trnave.
Netypická stavba postavená podľa projektu architekta Jozefa Marka v roku 1924. Celý interiér je orientovaný ku kazateľnici, preto má pôdorys chrámu polkruhový tvar s amfiteatrálne usporadanými radmi sedadiel a emporou. Od roku 1974 má kostol moderný podhľadový závesný strop. Monumentálna trojvežová funkcionalistická stavba má hlavnú štvorbokú vežu s hodinami, so zvonmi a zvonkohrou a dve nižšie oblé veže.
Tvorí ju komplex stavieb od gotiky po baroko. Budova s arkierom na rohu Radlinského ulici je barokovým objektom zo začiatku 18. storočia s krížovými klenbami a bohatou štukovou výzdobou, ktorá je dielom talianskych štukatérov. Samotná radnica je barokovo-klasicistickým objektom palácového typu. Na čelnej fasáde je vysunutý balkón nesený toskánskymi stĺpmi. Je na ňom erb mesta a chronogram. V polovici 20. storočia bol k areálu radnice pripojený susedný rožný meštiansky dom z 13. storočia. Na podstrešnom vlyse uličných fasád sú figurálne a zvieracie motívy.
Trnavská radnica, štvorkrídlový areál lemujúci nádvorie, ukrýva v sebe významnú a zriedkavú pozoruhodnosť. Jej západné krídlo predstavuje cennú ukážku stredovekej radnice ako celku. Unikátom je zabudovaný a zachovaný autentický stav najstaršej budovy trnavskej mestskej samosprávy z prelomu 14. a 15. storočia, ktorý je na Slovensku ojedinelý. Najvzácnejším prvkom z doby vzniku mesta a samosprávy je trojdielna gotická zostava okien. Mimoriadnu hodnotu majú gotická pivnica, ktorá zrejme slúžila ako väzenie s troma poľami krížových klenieb, renesančná väznica na prízemí so zachovanými kresbami a nápismi väzňov. Zvlášť cenný je barokový žalár s pôvodnými zaklenutými malými celami a miestnosťou pre žalárnika. Celý interiér je doplnený replikami pôvodného nábytku. Západné krídlo radnice prezentuje nielen históriu samosprávy, ale zároveň vytvára atraktívny priestor pre rôzne umelecké výstavy a koncerty.
Klasicistická stavba divadla bola realizovaná podľa plánov Bernharda Grünna v roku 1831. V roku 1907 vybudovali reprezentačnú zrkadlovú sieň – Pannoniu. Divadelná sála pre 548 osôb a javisko boli na svoju dobu a miestne pomery pomerne veľké. Prvé predstavenie sa uskutočnilo na Vianoce v roku 1831 v nemčine, prvé slovenské predstavenie v roku 1869.
Od roku 2001 nesie divadlo meno významného slovenského dramatika Jána Palárika.
Kostol vznikol za podpory kráľa Ľudovíta I. v rokoch 1363 - 1383. V 17. storočí bol viackrát prestavaný. Na okraji štítu sú umiestnené sochy sv. Františka z Assisi a sv. Antona Paduánskeho. V kostole je najviac oltárov v Trnave, 2 vo svätyni, 1 v sakristii, 10 v lodi kostola a 1 v kaplnke. Ústredný oltárny obraz od Jozefa Zanussiho zobrazuje svätca sv. Jakuba v svätožiare na oblaku. Zaujímavou architektúrou je oltár sv. Antona vo svätyni. V stred oltára je socha Panny Márie, po obvode sú oválne obrazy zo života svätca.
Kostol postavili trinitári v rokoch 1710-1729. Od roku 1853 patril jezuitom. Najvýznamnejším umeleckým dielom interiéru je obraz zakladateľov rehole trinitárov Jána z Mathy a Felixa z Valois na hlavnom oltári od rakúskeho maliara F. A. Maulbertscha. Na južnej strane kostola, na oltári Panny Márie sú v sklenenom relikviári uložené ostatky svätých košických mučeníkov. Oltár kaplnky sv. Jozefa z roku 1900 je umeleckou rezbárskou prácou.
Postavila ho rodina veľkostatkára Koppla začiatkom 20. storočia. V súčasnosti je sídlom Galérie Jána Koniarka. V prístavbe kaštieľa bola v roku 2007 otvorená stále expozícia Ján Koniarek – zakladateľ moderného slovenského sochárstva a Klenoty domova – klasické slovenské výtvarné umenie 20. storočia. Realizujú sa tu výstavy umenia druhej polovice 20. storočia, výstavy staršieho umenia a prezentácie tvorby regionálnych autorov.