Urbanistická štruktúra
Trnava si počas svojho rozvoja až do súčasnosti zachovala charakter kompaktného bodového mesta s pomerne jednoznačne rozmiestnenými funkciami. Ťažiskom sídla je polyfunkčné centrum, ktoré vytvára historické jadro vymedzené hradbami na jeho východnej a západnej strane. Bezprostredne naň nadväzujú výrazné obytné územia s prevažne hromadnou bytovou výstavbou. Obytné plochy sa nachádzajú i v severovýchodnej a juhozápadnej časti mesta. Špecifické podmienky na bývanie poskytuje miestna časť Modranka s charakterom vidieckeho osídlenia.
Mesto Trnava je od 1.1.1923 sídlom okresu Trnava a od 1.12.2001 aj sídlom Trnavského samosprávneho kraja.
Trnavský samosprávny kraj s rozlohou 4146 km2 je rozdelený na sedem okresov: Dunajská Streda (DS), Galanta (GA), Hlohovec (HC), Piešťany (PN), Senica (SE), Skalica (SK) a Trnava (TT).
Okres Trnava s rozlohou 741 km2 tvorí 45 obcí: Biely Kostol, Bíňovce, Bohdanovce nad Trnavou, Boleráz, Borová, Brestovany, Bučany, Buková, Cífer, Dechtice, Dlhá, Dobrá Voda, Dolná Krupá, Dolné Dubové, Dolné Lovčice, Dolné Orešany, Horná Krupá, Horné Dubové, Horné Orešany, Hrnčiarovce nad Parnou, Jaslovské Bohunice, Kátlovce, Košolná, Križovany nad Dudváhom, Lošonec, Majcichov, Malženice, Naháč, Opoj, Pavlice, Radošovce, Ružindol, Slovenská Nová Ves, Smolenice, Suchá nad Parnou, Šelpice, Špačince, Šúrovce, Trnava, Trstín, Vlčkovce, Voderady, Zavar, Zeleneč a Zvončín.
S mestom Trnava susedia obce: Biely Kostol, Bohdanovce nad Trnavou, Brestovany, Bučany, Dolné Lovčice, Hrnčiarovce nad Parnou, Križovany nad Dudváhom, Malženice, Ružindol, Šelpice, Špačince, Vlčkovce, Zavar, Zeleneč a Zvončín.
Mesto Trnava s rozlohou 71,5 km2 tvoria dve katastrálne územia: Trnava a Modranka.
Územie Trnavy sa člení na šesť častí:
- Trnava – stred
- Trnava – západ
- Trnava – sever
- Trnava – východ
- Trnava – juh
- Modranka
Druhy pozemkov na území mesta Trnava
Pozemky patriace do zastavaného územia (intravilánu*) s celkovou rozlohou 17,1 km2 tvoria 24 %-ný podiel z celkovej rozlohy mesta.
|
Plochy jednotlivých druhov pozemkov k 31.12.2023 |
|||
|
Druh pozemku |
Výmera v m2 |
Vývoj v m2 |
Vývoj v m2 |
|
orná pôda vinice záhrady ovocné sady trvalé trávne porasty lesné pozemky vodné plochy zastavané plochy a nádvoria ostatné plochy |
48 145 927 46 251 1 625 231 127 078 39 310 17 560 787 170 16 939 347 3 810 061 |
-93 829 0 -3 899 -4 976 0 0 -110 +133 879 -31 065 |
-4 363 452 -237 -177 297 -35 527 +375 -713 -28 336 +2 963 843 +1 644 054 |
|
Spolu: |
71 537 935 |
|
|
Zdroj: Portál elektronických služieb katastra nehnuteľností 4.4.2024
Vývoj zmien veľkosti plochy jednotlivých druhov pozemkov je porovnávaný s predchádzajúcim sledovaným obdobím k 31.12.2022.
V porovnaní s rokom 2001 nastali najväčšie zmeny v plochách:
- orná pôda (-4,36 km2)
- zastavané plochy a nádvoria (+2,96 km2)
- ostatné plochy (+1,64 km2)
a v ploche pozemkov začlenených do intravilánu: +1,25 km2.
Poznámka: 1 km2 = 1 000 000 m2
*intravilán = zastavaná alebo na zástavbu určená časť územia obce
