Občan

Územný plán mesta Trnava

Územie mesta Trnava tvoria katastrálne územia Trnava a Modranka s výmerou 7 154 ha. Mesto Trnava je rozdelené na 6 administratívnych častí:

1.

2.

3.

4.

5.

6.

Trnava – stred

Trnava – západ

Trnava – sever

Trnava – východ

Trnava – juh

Modranka

Administratívne časti mesta Trnava

Podľa územného a správneho usporiadania je rozdelené na 48 urbanistických obvodov.

Trnava si počas svojho rozvoja až do súčasnosti zachovala charakter kompaktného bodového mesta s pomerne jednoznačne rozmiestnenými funkciami. Ťažiskom sídla je polyfunkčné centrum, ktoré vytvára historické jadro vymedzené hradbami. Na jeho východnej a západnej strane bezprostredne naň nadväzujú výrazné obytné územia s prevažne hromadnou bytovou výstavbou. Obytné plochy sa nachádzajú i v severovýchodnej časti a juhozápadnej časti mesta. Špecifické podmienky pre bývanie poskytuje miestna časť Modranka, s charakterom vidieckeho osídlenia.

Osobitný charakter mesta vytvárajú dôležité danosti, ktoré výrazne ovplyvnia i jeho ďalší rozvoj. Sú to prírodné, geografické pomery (terénny reliéf, absencia lesných porastov, vodných plôch a atraktívneho prírodného prostredia) a výrazné zastúpenie poľnohospodárskeho pôdneho fondu bezprostredne susediaceho a obkolesujúceho zastavané územie sídla, čo obmedzuje možnosti ďalšieho extenzívneho územného rastu mesta. Na druhej strane je to však pomerne kvalitný jestvujúci stavebný fond, čo limituje možnosti intenzifikácie zastavaného územia na asanačných plochách.

Základná funkčná organizácia i v budúcnosti bude rešpektovať historický vývoj mesta. Postupne dobudovávaná centrálna mestská zóna (CMZ) i s mestskou pamiatkovou rezerváciou (MPR), s rozšírením do plôch areálu býv. cukrovaru na severnej strane a do plôch areálu štadiónu na južnej strane bude plniť funkciu ťažiska s dominantnou mierou mestotvornej polyfunkcie a jadra nielen samotného mesta, ale i záujmového územia centra Trnavského VÚC.

Bezprostredne na CMZ nadväzuje obytné územie v západnej časti mesta. Obytné územie v juhozápadnej časti mesta čiastočne funkčne oddeľuje železničná trať, v návrhovom období sa javí nevyhnutným jeho výraznejšie previazanie s organizmom mesta navrhovaným západným dopravným prepojením napojeným na sídlisko Prednádražie.

Ďalší intenzifikačný rozvoj mesta v návrhovom období vo väzbe na uvedené skutočnosti bude zabezpečovaný v zastavanom území najmä v centrálnej časti, ale i východnej, juhozápadnej a severozápadnej časti mesta.

Prevažný podiel nárokov na novú bytovú výstavbu bude zabezpečovať plošný rozvoj mesta na záberoch severovýchodným a východným smerom na priľahlých lokalitách k jestvujúcim lokalitám bývania a smerom západným v nových lokalitách vzdialených od zastavaného územia mesta.

Rozvoj priemyselnej výroby a podnikateľských aktivít bude lokalizovaný na severnom okraji mesta na jestvujúcich plochách i záberových plochách, na južnom a juhozápadnom a juhovýchodnom okraji mesta na jestvujúcich plochách modernizáciou a intenzifikáciou jednotlivých areálov, v menšej miere na záberových plochách, ale najmä v juhovýchodnej časti katastrálneho územia Trnava a Modranka, kde budú sústredené nové významné rozsiahle investície, ktoré podstatne ovplyvnia ďalší rast mesta i celého regiónu a na južnom okraji k. ú. Modranka po oboch stranách diaľnice v nadväznosti na k. ú. Zeleneč.

Vzhľadom na obmedzené priestorové možnosti v centre a vo vymedzenom zastavanom území mesta a očakávaný intenzívny rozvoj a rast mesta bude potrebné vytvoriť územno-priestorové podmienky na lokalizáciu nových významných komerčných a podnikateľských aktivít na vonkajšom obvode vo väzbe na vonkajší obchvat mesta a jestvujúcu cestu I/51 Modranka, to znamená do priestoru s dobrou dostupnosťou nielen z hľadiska mesta, ale aj z hľadiska regionálnych a nadregionálnych väzieb.

Z hľadiska zabezpečenia harmonického rastu mesta je potrebné zabezpečiť prepojenie významných prírodných prvkov extravilánu so zelenou kostrou sídla v nadväznosti na jednotlivé funkčné komponenty organizmu mesta.

Zásadným zámerom z hľadiska dlhodobého rozvoja mesta a postupného podstatného zlepšenia životných podmienok je vyčlenenie rozsiahleho územia pre založenie a vybudovanie lesoparkových a parkových plôch na západnom okraji, na severnej strane, na východnej strane a na južnom okraji mesta, ktoré budú prepojené na línie biokoridorov a plochy biocentier jestvujúcich i navrhovaných. Na tieto plochy zelene budú naviazané i jestvujúce a navrhované športovorekreačné aktivity a zariadenia pre obyvateľov mesta a jeho návštevníkov.

Súvisiaci obsah

Chcete vedieť, čo je nové?