Mesto Trnava

Historické stavby za bazilikou sa už vynárajú z podzemia

Už vieme, kadiaľ vedie múr voľakedajšieho cintorína pri Bazilike sv. Mikuláša. Po niekoľkých dňoch od začiatku archeologického výskumu, ktorý pre mesto Trnavu realizuje Katedra klasickej archeológie Trnavskej univerzity medzi bazilikou a mestským opevnením, sa podarilo určiť jeho polohu takmer v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že v murive sú použité tehly prstovky, je možné, že ohrada cintorína bola postavená už v stredoveku. Menším prekvapením však je, že skutočnosť nezodpovedá presne výsledkom predchádzajúceho georadarového prieskumu.

Na príčine môže byť fakt, že georadar zameria aj novodobé podzemné konštrukcie alebo objekty. V tomto prípade situáciu skomplikovalo vodovodné potrubie a veľká jama zahádzaná železobetónovým a iným odpadom, ktorá na georadarových snímkach navodzovala možnosť existencie väčšej, doteraz neznámej zaniknutej stavby.
„Archeologický výskum iniciovalo mesto s cieľom prezentovať tento areál súčasným, trojrozmerným spôsobom. Týka sa to karnera, cintorína okolo baziliky a zaniknutého Kostola sv. Michala, ktorý by mal byť predstavený verejnosti už nielen vo svojej najstaršej stavebnej fáze vyznačenej v dlažbe, ale aj v mladších fázach,“ povedal vedúci výskumu Erik Hrnčiarik z Katedry klasickej archeológie TU.
V roku 1994 robila v jednej časti tohto priestoru výskum Klára Füryová zo Slovenského národného múzea, ktorá už vtedy odkryla časti mladších fáz Kostola sv. Michala a našla aj múrik, ktorý by mohol patriť k cintorínu. Vzhľadom na to, že metódy výskumu sa od tých čias zdokonalili, súčasný výskum by mal pomôcť aj pri hľadaní odpovedí na otázky, ktoré v tom čase ostali nezodpovedané.
„Hlavné je zachytenie niektorých fáz vývoja lokality a jej doskúmanie. Hroby rozrušiť nechceme, hľadáme architektúru, ktorá by sa dala odkryť v celom rozsahu. Sústreďujeme sa však aj na to, aby sme určili technologicky najvhodnejší spôsob rekonštrukcie a prezentácie objektov. Musíme zistiť, do akej miery sú murivá zachované a ako riešiť ich vytiahnutie na povrch,“ vysvetľuje Erik Hrnčiarik. Podľa jeho slov existujú tri varianty prezentácie. V prípade karnera, ktorý je najstaršou zachovanou sakrálnou stavbou v Trnave a jeho význam prekračuje aj rámec Slovenska, sa uvažuje o umiestnení presklenej tabule, na ktorej by sa návštevníkom prichádzajúcim z Námestia sv. Mikuláša v určitom uhle pohľadu javili naznačené múry karnera vytvárajúce jeho pravdepodobnú podobu. 
Kostol sv. Michala bol postavený v prvej polovici 15. storočia po zániku karnera pri výstavbe baziliky. Jeho vtedajší pôdorys je vyznačený v dlažbe. Súčasný archeologický výskum po rokoch znova odhalil aj mladšiu fázu – prístavbu kostola z roku 1674. Problém je však v tom, že kostol siaha aj za novodobý múr na pozemok arcibiskupského úradu, kde stavba nikdy nebola doskúmaná. „Tam vidíme ešte ďalšie možnosti výskumu. Nemáme zachytený ani južný priebeh jeho múru. Moja predstava je, že novodobý múr pri starom arcibiskupskom paláci je položený na ňom, pričom boli využité základy rozobratého kostola,“ dopĺňa Erik Hrnčiarik.
Kostol sv. Michala zrejme zanikol pre veľké statické problémy. Pukali mu klenby, padala fasáda. V mestských knihách sú záznamy o tom, že mešťania prispievali na jeho obnovu. Z rovnakého dôvodu bol kostol aj oslobodený od daní, ale márne. Napokon ho v roku 1813 zbúrali. Podľa Erika Hrnčiarika je možným dôvodom zlej statiky fakt, že kostol bol čiastočne umiestnený nad karnerom, kde bolo veľké množstvo ľudských pozostatkov, ktoré postupne klesali.
Archeologický výskum pri bazilike pokračuje. O jeho kompletných výsledkoch a spôsobe prezentácie nájdených stavieb budeme aktuálne informovať.

Na svetlo sa po dvadsiatich dvoch rokoch znova dostáva mladšia stavebná fáza Kostola sv. Michala. Vľavo môžeme vidieť jeho najstaršiu stavebnú fázu vyloženú červenými dlaždicami. Výskum vedie Erik Hrnčiarik z Katedry klasickej archeológie Trnavskej univerzity (vpravo). 



Cintorínsky múr bol v týchto miestach prekvapivo blízko, hoci skrytý pred ľudským zrakom, ale doslova na dosah ruky.


Parádny nález, kto by si pomyslel, že možno pochádza až zo stredoveku. Smerom k Domu pútnika je už múr cintorína hlbšie pod súčasným povrchom.


Múr Kostola sv. Michala.


Erik Hrnčiarik uvažuje o možnosti, že novodobý múr starého arcibiskupského paláca mohli postaviť na základoch južného múru Kostola sv. Michala.

Foto: Elena Ursinyová
 


 

Lokalita

GPS:
N 48.37920488303836 / E 17.592722478079168

11.7.2016 17:24

Komentárov: 0

 
Komentáre
Ak chcete pridať vlastný komentár prihláste sa alebo zaregistrujte