Mesto Trnava

Technická infraštruktúra

Zásobovanie vodou

Mesto Trnava je zásobované pitnou a úžitkovou vodou verejným vodovodným systémom z miestnych zdrojov vody z cca 55 % a z doplňujúcich zdrojov vody v podhorí Malých Karpát – zo zdroja Dobrá voda – Dechtice a z nivy Váhu, ktoré boli aktivované pre mesto Trnavu a obce na trase skupinového vodovodu. Mesto Trnava je dominujúcim spotrebiteľom pitnej a úžitkovej vody skupinového vodovodu Trnava (cca 95 %).

Zásobovanie pitnou vodou za rok 2015

Zásobovanie vodou

Počet obyvateľov napojených na pitnú vodu

počet

65 492

Celkový počet obyvateľov

počet

65 667

Podiel zásobovaných vodou v %

%

99,73

Dĺžka vodovodnej siete

km

195,019

Zdroje vody pre vodovodný systém Trnava tvoria:

  • vodný zdroj Bučianska cesta, S1: 55 l/s max., 50 l/s min.
  • S2: 12 l/s max., 10 l/s min.
  • S3: 40 l/s max., 35 l/s min.
  • vodný zdroj Fľaky, RH-20 a NV-2: 30 l/s max., 25 l/s min.
  • vodný zdroj Biely Kostol a Hrnčiarovce: 25 l/s max., 20 l/s min.
  • vodný zdroj Dobrá voda – Dechtice: 330 l/s max., 280 l/s min
  • dodávka z V2 Rakovice priem.: 29 l/s max., 10 l/s min.
  • Výdatnosť – kapacita zdrojov vody: 512 l/s max., 430 l/s min.

Z vyčísleného vyplýva, že disponibilné zdroje vody pre mesto Trnava sú v hodnote Qv-min.= 420 l/s. Ďalšie zvýšenie kapacity možno riešiť odberom vody z VZ Rakovice, ktorý tvorí dostatočnú rezervu pre východnú časť skupinového vodovodu Trnava a samotné mesto Trnavu.
Popri miestnych zdrojoch na území a v bližšom okolí mesta Trnavy rozhodujúcimi zdrojmi vody na zásobovanie pitnou a úžitkovou vodou sú zdroje vody v podhorí Malých Karpát ako Dobrá voda – Dechtice s priaznivým ukazovateľom akosti vody. V ďalšom rozvoji Trnavy podľa ÚPN mesta Trnavy treba počítať s nárastom počtu zásobovaných obyvateľov na 81 540 v r. 2020 (v prognóznom období do r. 2030 na 83 050, aj s ďalším rozvojom obytných a výrobných plôch vyžadujúcich rozšírenie vodovodnej siete systému a zachovanie zdravotne bezchybných zdrojov pitnej vody. Pri riešení zásobovania nových obytných území, lokalít a plôch regionálnej vybavenosti a sekundárneho sektora je potrebné vytvárať zaokruhovanú sieť. Okrem nových trás a vodovodných vedení je potrebné na zabezpečenie funkčnosti systému postupne vymeniť prestarnuté vedenia a vedenia menších rozmerov (DN 80 – 150) staršie ako 50 rokov, vykazujúce veľkú poruchovosť a poddimenzovanosť z hľadiska požiarnej ochrany.
Vlastníkom a prevádzkovateľom verejných vodovodov v meste Trnave je Trnavská vodárenská spoločnosť, a. s., Piešťany.
Zdroj: Územný plán mesta Trnava (Aktualizované znenie 2009); TAVOS, a. s.

Odkanalizovanie

Mesto Trnava má v rozsahu jestvujúceho intravilánu vybudovanú verejnú kanalizáciu s mechanicko-biologickou čistiarňou odpadových vôd, dislokovanou južne pod mestom v k. ú. Zeleneč. Kanalizačná sústava má charakter jednotnej siete na odvádzanie splaškových, priemyslových a dažďových vôd.

Kanalizačnú sústavu tvoria hlavné kanalizačné zberače:

  • Hlavný kanalizačný zberač vedený po pravom brehu Trnávky odvádzajúci odpadové vody od napojenia zberača B a A v južnej časti intravilánu do ČOV Trnava – Zeleneč,
  • hlavný kanalizačný zberač A vedený po ľavom brehu Trnávky odvodňujúci východnú časť intravilánu,
  • kanalizačné zberače I, II, III, V v strednej časti intravilánu ústiace do zberača A,
  • kanalizačné zberače D, C odvodňujúce severovýchodnú časť intravilánu, pričom sú z UO Kopánka vedené jadrom intravilánu do odľahčovacej komory OK 010, pred ktorou je zberač C zaústený do zberača D,
  • zberače A9a, AN2, AN odvodňujúce východnú časť intravilánu z UO Zátvor do odľahčovacej komory OK 01 AN napojenej na zberač A,
  • hlavné kanalizačné zberače B, G odvodňujúce západnú časť intravilánu.

Celkove je na stokovej sieti vybudovaných 20 odľahčovacích komôr zabezpečujúcich odľahčenie dažďovej vody do recipientu Trnávky, ktorý zaťažujú v pomere 1 : 4.

Odkanalizovanie za rok 2015

odkanalizovanie

Počet obyvateľov napojených na kanalizáciu

počet

61 315

Počet obyvateľov napojených na ČOV

počet

61 315

Celkový počet obyvateľov

počet

65 667

Podiel odkanalizovaných v %

%

93,37

Dĺžka kanalizačnej siete

km

 111,236

V súčasnosti je na verejnú kanalizáciu odvádzanú do ČOV Trnava -Zeleneč napojených celkovo 36 obcí hlavnými kanalizačnými privádzačmi vybudovanými v povodí tokov Dudváh, Parná, Blava a Trnávka. Pretože 17 obcí odvádza splaškové odpadové vody výtlačnými kanalizačnými privádzačmi do gravitačnej stokovej siete mesta Trnava, vznikajú v intraviláne mesta časté prevádzkové ťažkosti a šírenie silného zápachu, čo mimoriadne znehodnocuje kvalitu životného prostredia v meste. Navyše stoková sieť v jadre intravilánu a v staršej zástavbe je už zastaraná a kapacitne preťažovaná, resp. hydraulicky poddimenzovaná, čo vytvára prevádzkové ťažkosti, obmedzuje rozvoj mesta a možnosti napojenia. V meste absentuje dobudovanie chýbajúcej kanalizačnej siete v intraviláne na rozvojových plochách. Čiastočná eliminácia zápachu z kanalizácie v meste je dosiahnuteľná aplikáciou preventívnych opatrení, ako napr. osadenie protizápachových filtrov a poklopov na kanalizačných šachtách, dávkovaním dusičňanov do odpadovej vody na zabránenie anaeróbnych procesov v odpadových vodách, či prečistením a preplachom kanalizácie. Nakoľko ÚPN Mesta Trnava (Aktualizované znenie 2009) uvažuje s odkanalizovaním jednotlivých ucelených väčších záberových rozvojových lokalít, v ďalšom období je potrebné preveriť dosah kanalizačných privádzačov z obcí na kanalizačnú sieť mesta Trnava, prehodnotiť a upraviť jestvujúci program ich napojenia na ČOV Zeleneč presmerovaním mimo kanalizačnú sieť mesta Trnavy.

Odvádzanie dažďových vôd:
Odvádzanie dažďových vôd v meste Trnava je riešené jednotnou kanalizačnou sieťou do ČOV Zeleneč, na ktorej je vybudovaných 20 odľahčovacích komôr zabezpečujúcich odľahčenie dažďovej vody do recipientu Trnávka, ktorý zaťažujú v pomere 1 : 4. Dažďové vody z výrobnej zóny PSA a Technopol sú odvádzané areálovou dažďovou kanalizáciou do recipientu Trnávka pod MČ Modranka. Koncepcia odvádzania dažďových vôd z nových lokalít s bytovou výstavbou a nových plôch navrhovaných na výrobno-komerčné aktivity je riešená v závislosti od možností zapojenia lokálnych stokových sietí do vybudovanej kanalizačnej sústavy mesta. V lokalitách, ktoré nie sú v dosahu jednotnej kanalizačnej sústavy mesta je odvádzanie dažďových vôd riešené dažďovou kanalizáciou zaústenou do vsakov v závislosti od inžiniersko- geologického a hydrogeologického prieskumu. Odvádzanie čistých strešných vôd a vôd zo spevnených plôch na súkromných pozemkoch RD je riešené individuálne.

Čistiareň odpadových vôd:
ČOV je dislokovaná južne pod mestom Trnavou v k. ú. obce Zeleneč, na pravom brehu toku Trnávky, ktorý tvorí recipient čistených vôd. ČOV pozostáva z technického a biologického stupňa s anaeróbnym spracovaním kalu. Do prevádzky bola uvedená v r. 1996.
Predpokladaná dosahovaná kapacita:

  • Priemerné množstvo odpadových vôd – 25 410 m3/d, 9 274 650 m3/p, Q24 = 294,10 l/s,
  • látkové znečistenie na La BSK5 10 175 kg/d, 3 713,88 t/r, t.j. 400 mg/l,
  • ekviv. obyv. pri 0,054 kg = 188 426, pri 0,06 kg = 169,583 EO.

V r. 2009 TAVOS ukončila projekt rekonštrukcie ČOV a odkanalizovania trnavského regiónu.
Projekt obsahoval:

  • Intenzifikáciu ČOV Zeleneč tak, aby spĺňala kritériá európskej legislatívy,
  • dobudovanie a rozšírenie stokovej siete v Trnave,
  • vybudovanie nových kanalizácií v 24 obciach regiónu Trnava a 3 obciach v okrese Galanta, napojených na ČOV Zeleneč.
    Vlastníkom a prevádzkovateľom verejných kanalizácií v meste Trnave je Trnavská vodárenská spoločnosť, a. s., Piešťany.
    Zdroj: Územný plán mesta Trnava (Aktualizované znenie 2009); TAVOS, a. s.

Zásobovanie elektrickou energiou

Územie mesta Trnavy je zásobované elektrickou energiou po 110 kV vedeniach zo 400/220/110 kV transformovne Križovany. Transformáciu 110/VN zabezpečujú 4 transformovne, z toho 2 veľkoodberateľské.

Transformovne 110 VN

Transformovňa

KV/kV

Inštalovaný výkon v MVA

Max. v MVA

Trnava 1

110/22

2 x 25

16

Trnava 2

110/22

2 x 40

25

Trnava Za stanicou (TAZ)

110/22

2 x 40

26

Trnava TSR (trakcia)

110/27

2 x 13

7

Spolu

 

236

74

Transformovne 110/VN sú na 110 kV strane prepojené 110 kV vedeniami:
- 2 x 110 kV vedenie č. 8893, 8894 Križovany – Trnava 1
- 2 x 110 kV vedenie č. 8705, 8710 Trnava Za stanicou (TAZ) – Pezinok – Bratislava
- 110 kV vedenie č. 8896 Trnava – Smolenice – Senica
- 110 kV vedenie č. 8761 Trnava 1 – Trnava 2
- 2 x 110 kV vedenie č. 8317, 8318 Križovany – Trnava Za stanicou (TAZ)
- 2 x 110 kV vedenie č. 8781, 8782 Križovany – Trnava – EBO V1.

Mesto Trnava je zásobované elektrickou energiou prostredníctvom 16 káblových a 5 vzdušných 22 kV vedení vyvedených z TR 110/22 kV Trnava 1 a Trnava 2.
Prostredníctvom 22 kV káblových vedení je zásobované centrum mesta, sídliská a priemyselné závody. Vzdušné vedenia zásobujú prevažne okrajové časti mesta v neurbanizovanom území.
Distribúcia elektrickej energie napätím NN sa uskutočňuje prostredníctvom transformačných staníc, ktorých počet sa neustále zvyšuje v súlade s územným rozvojom mesta.
22 kV káblové napájače sú vybavené 22 kV káblami typu 22 ANKTOYPV 3 x 185 mm2, 22 ANKTOPV 3 x 240 mm2, alebo typu 22 AXEKCY 3 x 240 mm2, prípadne 22 ANKTOPV 2 x 150 mm2, 3 x 185 mm2, 3 x 240 mm2.
Prenosová kapacita 22 kV káblov v meste Trnave je zatiaľ dostatočná. Súčasné zásobovanie odberateľov je vyhovujúce. Zastarané vedenia sú postupne rekonštruované. V návrhovom období bude potrebné zabezpečiť prívod el. energie novými trasami VN vedeniami do nových záberových rozvojových lokalít bez vybudovanej el. siete.
Prevádzkovateľom distribučnej sústavy v meste Trnave je Západoslovenská distribučná, a. s.
Zdroj: Územný plán mesta Trnava (Aktualizované znenie 2009); Energetická koncepcia mesta Trnava

Plynofikácia

Zariadenia na výrobu tepla primárne pre individuálnu bytovú výstavbu sú založené na spaľovaní plynu v domových kotolniach a sú úzko naviazané na plynárenskú rozvodnú sieť a následne na jednotlivé odberné miesta.
Distribúcia zemného plynu pre odberateľov v meste Trnave sa uskutočňuje z VTL plynovodu Považský DN 300, PN 2,5 prostredníctvom regulačných staníc, z ktorých sa distribuuje do miestnej siete:

Regulačná stanica

Kapacita m3/h

Lokalita

RS 8 VTL/STL/NTL

20 000

Družba- Hlboká

RS 1 VVTL/STL

15 000

Hajdóczyho- Družstevná

RS 5 VTL/STL/NTL

  2 000

Pri potoku (priem. časť)

RS 6 VTL/STL/NTL

  2 000

Prednádražie

RS 7 VTL/NTL

  1 200

Linčianska

RS 9 VTL/STL

  1 200

Modranka

RS 3 VTL/NTL

  1 200

Kopánka (doregul.)

RS 4 VTL/NTL

  1 200

TOS (SPP má 4.rad)

Odberatelia – priemyselné areály majú na diaľkovom plynovode vybudované vlastné VTL prípojky a regulačné stanice, z ktorých však nie je napájaná miestna sieť.
Miestna plynovodná sieť je prevádzkovaná v dvoch tlakových hladinách – strednotlaková a nízkotlaková s prierezmi hlavných ťahov DN 300, 200, 150 a 100. Zastaraná miestna plynovodná sieť – najmä nízkotlaková je v súčasnosti postupne rekonštruovaná.
Priemerná spotreba na 1 odberateľa v rámci MO obyvateľov je pomerne nízka (používanie zemného plynu vo veľkom rozsahu iba na účely varenia). Kapacita regulačných staníc a VTL plynovodu DN 300 PN 2,5 v meste je dostatočná.
Vzhľadom na špecifické podmienky v meste Trnave (vysoký podiel obyvateľov zásobovaných teplom z horúcovodnej siete SCZT) bude potrebné budúce rozvojové obytné územia zásobovať energiami dvojcestným spôsobom (napojenie na horúcovodné rozvody a elektrina). Využitie zemného plynu pre novú bytovú výstavbu bude riešené iba na plochách novej výstavby RD (varenie, príprava ÚV a ÚK) a na plochách novej výstavby BD vzdialených od jestvujúcich horúcovodných sietí.
Vlastníkom a prevádzkovateľom verejnej plynovodnej siete v meste Trnava je Slovenský plynárenský priemysel, a. s.

Zdroj: Energetická koncepcia mesta Trnava; Územný plán mesta Trnava (Aktualizované znenie 2009)

Zásobovanie teplom

Mesto Trnava je zásobované teplom z EBO Jaslovské Bohunice, ktorý dodáva teplo i pre mestá Hlohovec, Leopoldov a Vyraďovací závod JAVYS. Pôvodná projektovaná kapacita horúcovodu dodávajúceho teplo do Trnavy z EBO bola 240 MW tep, reálna kapacita po úpravách bola znížená na 200 – 210 MW tep. V súčasnosti je predpoklad pre mesto Trnavu odber v špičke cca 170 MW tep.

Mesto Trnava je napojené na EBO horúcovodom 2 x DN 700. Teplofikácia riešeného územia je zabezpečovaná z trvale sa rozvíjajúcej horúcovodnej sústavy, ktorá úplne nahradila parnú sústavu.
Vybudovaný HV napájač z EBO je využívaný i po odstavení dvoch blokov V1 EBO v r. 2006 – 2008. Po dobu životnosti jestvujúceho zdroja EBO – V2 budú vytvorené podmienky na dodávku tepla horúcovodom v potrebnom množstve pre mesto Trnavu. Po dobe predpokladanej životnosti jestvujúceho zdroja EBO je potrebné zabezpečiť jeho obnovu, alebo zabezpečiť v tejto lokalite vybudovanie nového zdroja s tepelným vývodom s potrebnou kapacitou pre odberateľov tepla.

V meste Trnave sa v minulých rokoch realizovali:

  • Rekonštrukcia záložného zdroja v UO 37/1,
  • dobudovanie hlavnej horúcovodnej siete a jej zokruhovanie umožňujúce bezpečné dodávky tepla počas celej sezóny,
  • úplná náhrada starých parných rozvodov novou horúcovodnou sieťou.

V Trnave je 50 horúcovodných odovzdávacích staníc, zväčša s výkonmi od 0,5 do 2,5 MW.
Mesto Trnava je prioritne orientované na centrálne zásobovanie teplom z EBO Jaslovské Bohunice na bytovo-komunálne účely a priemyselnú výrobu.
Na jestvujúcej HV sieti sú vytvorené rezervy na uspokojenie potrieb pre predpokladanú výstavbu na rozvojových plochách.

Zariadenia na distribúciu tepla v meste Trnave:
a) Primárne tepelné siete (primárne rozvody horúcej vody a primárne rozvody pary) sú prevádzkované spoločnosťou Trnavská teplárenská, a. s.

b) Sekundárne tepelné siete (sekundárne rozvody teplej vody) sú prevádzkované tromi spoločnosťami:
Trnavská teplárenská, a. s.
STEFE Trnava, s.r.o. (do 31. 12. 2015 TT- KOMFORT, s. r. o.)
ESM-YZAMER, s. r. o.
Zdroj: Energetická koncepcia mesta Trnava; Územný plán mesta Trnava (Aktualizované znenie 2009)

Kombinovaná výroba tepla a elektriny

Kogenerácia je kombinovaná výroba tepla a elektriny v zariadeniach – kogeneračná elektráreň / kogeneračná jednotka, umožňujúca zvýšenie účinnosti energie palív. Pri kogenerácii sa využíva odpadové teplo, ktoré vzniká pri výrobe elektrickej energie. Kogeneračné jednotky sú elektrické zdrojové agregáty s motorom na plyn (zemný / bioplyn) so sústavou výmenníkov na výrobu elektrickej energie a tepla. V porovnaní s oddelenou výrobou tepla a elektrickej energie majú vyššiu účinnosť využitia energetických zdrojov (plyn, nafta) cca o 30 – 40 %. Vyrobená elektrická energia sa primárne využíva na vlastnú spotrebu, resp. je vyvedená do distribučnej sústavy. Vyrobené teplo sa využíva na pokrytie vlastnej spotreby, pre vykurovacie sústavy a ohrev teplej vody. Na území mesta je kogeneráciu možné uplatniť za podmienky dodržania energetickej koncepcie, ÚPN, platnej legislatívy a noriem najmä v priemyselných podnikoch.

Obnoviteľné zdroje energie

Využívanie obnoviteľných zdrojov energie v meste Trnave je čoraz častejšie najmä z hľadiska dostupnosti a ceny primárnych energetických zdrojov a z hľadiska dopadu na okolité životné prostredie, pretože tieto druhy energie sú za určitých podmienok schopné plnohodnotne nahradiť klasické primárne energetické zdroje.

Do skupiny obnoviteľných zdrojov energie patria:

  • slnečná energia,
  • veterná energia,
  • geotermálna energia, alebo energia vnútra zeme,
  • energia prostredia,
  • energia biomasy alebo energia rýchlorastúcich rastlinných kultúr,
  • vodná energia.

V meste Trnave sú využívané najmä obnoviteľné zdroje slnečnej energie, energie biomasy a energie prostredia:

SLNEČNÁ ENERGIA

Slnečná energia je energia celkového slnečného žiarenia dopadajúca na zemský povrch. Využíva sa v technickej praxi pomocou aktívnych a pasívnych energetických systémov.
Klimatické podmienky územia Trnavy s dĺžkou slnečného svitu 800 až 1 000 hodín ročne a množstvom dopadajúceho slnečného žiarenia za deň od 1,5 do 5,4 kWh/m2deň umožňujú aplikáciu slnečných zariadení a zaručujú krytie potreby tepla na cca 80 % v priebehu roka. Z tohto dôvodu sú na území mesta podporované projekty na využívanie energie slnečného žiarenia najmä v rodinnej zástavbe, v objektoch podnikateľského sektora, v stavbách určených pre verejný sektor na účely ohrevu teplej vody a doohrev vody v nízkoteplotných vykurovacích sústavách.
Na území mesta boli povolené fotovoltaické zariadenia (FVZ) na výrobu elektriny zo slnečnej energie, umiestnené na strešných konštrukciách, ktoré slúžia primárne na výrobu elektrickej energie pre vlastnú spotrebu v budove, pričom prebytočná elektrina je vyvedená do distribučnej sústavy.

ENERGIA PROSTREDIA

Energia prostredia sa využíva z okolitého prostredia tepelnými čerpadlami na princípe voda – voda, vzduch – vzduch, vzduch – voda, resp. zem – voda. Aplikácia tepelných čerpadiel sa uplatňuje pri rodinných domoch, prevádzkach podnikateľského sektora, resp. v objektoch slúžiacich na rekreačné účely.
Príklady využitia tepelného čerpadla v meste Trnave:

  • Radnica mesta Trnavy- inštalácia plynového tepelného čerpadla s výkonom 80 kW. Inštalácia sa využíva na vykurovanie a chladenie administratívnej budovy radnice.
  • Bizniscentrum Apollo- inštalácia dvoch plynových tepelných čerpadiel s výkonom 2x67kW. Inštalácia sa využíva na vykurovanie a chladenie obchodných a administratívnych priestorov bizniscentra.
  • Stredná odborná škola elektrotechnická v Trnave- iInštalácia plynového tepelného čerpadla so systémom vzduch / voda a tepelným výkonom 25 kW. Inštalácia sa využíva na vykurovanie a chladenie učebne TZB a ako pomôcka pri výučbe študentov v odbore technik TZB.
  • Dom smútku Trnava, Kamenná cesta- inštalácia plynového tepelného čerpadla so systémom vzduch / vzduch a tepelným výkonom 80 kW. Inštalácia sa využíva na vykurovanie a chladenie priestorov domu smútku.

ENERGIA BIOMASY

Tvoria ju materiály rastlinného a živočíšneho pôvodu vhodné na energetické využitie. Okrem klasickej výroby tepla priamym spaľovaním sa v súčasnosti energia z biomasy využíva aj na výrobu elektriny. Elektrická energia sa z biomasy získava jej spaľovaním, resp. novšou metódou je spaľovanie biomasy bez prístupu vzduchu, teda splyňovanie alebo výroba bioplynu. Následne vyrobený bioplyn sa využíva v spaľovacej plynovej turbíne alebo plynovom motore, ktoré poháňajú elektrický generátor. Takýto spôsob premeny energie sa nazýva kombinovaná výroba elektriny a tepla a označuje sa skratkou KVET.

BIOPLYNOVÁ STANICA (BPS) zabezpečuje energetické zhodnotenie biologicky rozložiteľného odpadu v Trnave a okolí. Vybudovaná je v čistiarni odpadových vôd v Zelenči (ČOV), v objekte kalového hospodárstva, v kotolni. Súčasťou súboru zariadení kalového hospodárstva je kogeneračná jednotka spaľujúca bioplyn získaný pri stabilizácii kalu. Výsledkom je vyrobená elektrická a tepelná energia. Vyprodukovaná elektrická energia je odvádzaná do verejnej siete, tepelná energia je využívaná na vykurovanie budov a dodávku technologického tepla pre potreby ČOV. BPS zabezpečuje energetické zhodnotenie biologicky rozložiteľného odpadu v Trnave a okolí.
V areáli skládky odpadov (.A.S.A.) sa uvažuje o výrobe elektrickej energie zo skládkového plynu produkovaného skládkou. Dodatočným nainštalovaním energetických zariadení bude možné vyrábať z extrahovaného bioplynu elektrickú energiu, ktorú bude možné dodávať do elektrickej siete.
Zdroj: Energetická koncepcia mesta Trnava

VEREJNÉ OSVETLENIE

Súčasťou technickej infraštruktúry v meste Trnave je verejné osvetlenie. Na území mesta funguje v súčasnosti vyše 6 200 svetelných bodov. Postupné rekonštrukcie verejného osvetlenia prebiehajú v rozsahu výmeny káblového vedenia, stožiarov, vrátane výložníkov a svietidiel. V súčasnosti mesto vynakladá nemalé finančné prostriedky na prevádzkovanie, údržbu a investičné projekty v oblasti verejného osvetlenia a svetelnej signalizácie. S výdavkami z rozpočtu sa počíta na údržbu, bežné opravy, výmenu výbojok, poistiek, odstraňovanie porúch na elektrickom vedení a preventívne kontroly verejného osvetlenia, semaforov, iluminácie vrátane inštalácie vianočnej výzdoby. Trnavská mestská samospráva po úspešnom ucházaní sa o poskytnutie nenávratného finančného príspevku získala príspevok vo výške 190 085,42 eur na projekt s názvom Modernizácia verejného osvetlenia na území mesta Trnavy. V rámci realizácie projektu sa v začiatku roku 2016 zmodernizuje 240 svetelných bodov s použitím LED technológie na Prednádraží, Družbe, Linčianskej a Vodárni. Očakávaná úspora energie by mala dosiahnuť 57% (169,63 GJ/rok).
Investíciami do verejného osvetlenia mesto ušetrí v budúcnosti prevádzkové náklady – zníženie spotreby elektrickej energie, menšia poruchovosť, a teda nižšie náklady na údržbu. Modernizáciou osvetlenia v meste sa dosiahne úspora elektrickej energie až 40 – 50 %. Inštaláciou moderného LED osvetlenia sa zníži spotreba energie o 50 až 70 % a predĺži ich životnosť.
Prevádzkovateľom verejného osvetlenia v meste Trnava je Siemens, s. r. o.

ELEKTRONICKÉ KOMUNIKÁCIE

Telefónni účastníci v meste Trnava sú z hľadiska telefonizácie zaradení do MTO Trnava, z hľadiska vyššej telefónnej úrovne do UTO Trnava a TTO Bratislava.

V meste sú vybudované štyri telefónne ústredne:

  • Trnava – Starohájska
  • Trnava – sídlisko Linčianska
  • Trnava – sídlisko Prednádražie II
  • Trnava – Hlboká

Územie mesta Trnavy je v dostatočnej miere zabezpečené elektronickými komunikačnými sieťami viacerých operátorov. Elektronická komunikácia jednou z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich oblastí, a preto v tejto oblasti platia a uplatňujú sa zásady a pravidlá trhového rozvoja a i v návrhovom období budú pôsobiť konkurenčné vzťahy viacerých operátorov v pevnej i mobilnej sieti. Rozvojové lokality mesta bude potrebné zabezpečiť príslušnými telekomunikačnými zariadeniami a sieťami, čo je v kompetencii tu pôsobiacich podnikateľských subjektov.

Z poskytovateľov elektronických sietí a služieb v meste Trnava možno uviesť:

  • Slovak Telekom, a.s., námestie slobody 6, 817 62 Bratislava
  • Orange Slovensko, a. s., Prievozská 6/A, 82109 Bratislava
  • SWAN, a. s., Borská 6, 84104 Bratislava
  • Telefónica 02 Slovakia, s. r. o., Einsteinova 24, 85101 Bratislava
  • SITEL,s. r. o., Kopčianska 20/1, 85101 Bratislava
  • TT-IT, s.r.o., Trhová 2, 917 01 Trnava
  • SANET, Centrum výpočtovej techniky STU, Vazovova 5, 812 69 Bratislava
  • UPC BROADBAND SLOVAKIA, s. r. o., Zámocká 3, 81101 Batislava
  • Energotel, a.s., Miletičova 7, 821 08 Bratislava
  • GTS Slovakia, a. s., Einsteinova 24, 85101 Bratislava
  • Slovanet,a.s., Zahradnícka 151, 82108 Bratislava

TRANZITNÝ ROPOVOD

Severozápadným okrajom k. ú. Trnava je trasovaná vetva tranzitného ropovodu DN 500 (sčasti v súbehu s produktovodom) smerujúca do Slovnaftu Bratislava. Trasa je vedená mimo zastavané územie, čiastočne dochádza ku kolízii s rozvojovými zámermi v lokalite Medziháj. Pri zabezpečovaní územného rozvoja je potrebné rešpektovať stanovené ochranné pásmo tranzitného ropovodu 300 m, s odstupňovaným režimom využitia tohto územia. Prevádzkovateľom ropovodu je Transpetrol, a. s.
Zdroj: Územný plán mesta Trnava (Aktualizované znenie 2009)

PRODUKTOVOD

Severozápadným okrajom k. ú. Trnava je trasovaný produktovod DN 500 (sčasti v súbehu s tranzitným ropovodom) smerujúci zo Slovnaftu Bratislava do Čiernych Kľačian. Trasa je vedená mimo zastavané územie, čiastočne dochádza ku kolízii s rozvojovými zámermi v lokalite Medziháj.
Pri zabezpečovaní územného rozvoja je potrebné rešpektovať stanovené ochranné pásmo tranzitného ropovodu 300 m, s odstupňovaným režimom využitia tohto územia. Prevádzkovateľom produktovodu je Slovnaft, a.s.,
Zdroj: Územný plán mesta Trnava (Aktualizované znenie 2009)


Za obsahovú stránku tejto sekcie zodpovedá odbor územného rozvoja a koncepcií

 
Chcete vedieť, čo je nové?