Mesto Trnava

Doprava

Miestne, okresné, krajské aj nadregionálne funkcie mesta tvoria základ na zabezpečenie dopravných potrieb obyvateľstva a návštevníkov mesta. Dopravná situácia v Trnave je závislá na mnohých faktoroch.

Najdôležitejšie faktory sú:

  • Rozloha kraja dosahuje 4 148 km2. Mesto Trnava má rozlohu 71,54 km2 a spolu so svojím spádovým územím vymedzuje veľkosť, ktorú musí dopravný systém obslúžiť.
  • Geografická poloha mesta limituje možnosti rozvinutia dopravných sietí polohou diaľnice a železničných tratí. Rovinatý charakter územia napomáha rozvoju územia.
  • Napojenie na ostatnú dopravnú sieť ovplyvňuje rozloženie dopravných pohybov po komunikačnej sieti mesta.

Cestná doprava

Dĺžka cestnej siete v katastri mesta (km):

Komunikácie 2008 2009 2010 2011 2012
D1 2 2 2 2 2
R1 3,83 3,83 3,83 3,83 3,83
Cesty I. triedy 15,81 15,81 15,81 16,34 16,34
Cesty II. triedy 15,74 15,74 15,74 14,06 14,06
Cesty III. triedy 12,26 12,26 12,26 12,74 12,74
Miestne komunikácie 104 114 114 114,9 125,25


Trnava tvorí dôležitú križovatku nielen vnútroštátnej cestnej siete, ale aj ciest európskeho významu. Cez mesto prechádzajú dôležité dopravné trasy – cesta č. I/51, ktorá prechádza z Českej republiky na južné Slovensko, známa tiež ako Via Bohemica, ktorá zároveň napája mesto na Rýchlostnú cestu R1 smer Nitra a úsek diaľnice D1 – Bratislava – Žilina a cesta č. I/61 z Bratislavy na Považie, súbežná s diaľnicou D1.
Základom dopravnej kostry mesta je vnútorný mestský okruh okolo jeho centra. Jeho úlohou je nielen distribúcia obslužnej dopravy Centrálnej mestskej zóny (CMZ), ale aj ochrana územia pred nežiaducou tranzitnou dopravou. Z okruhu ďalej pokračuje systém mestských radiál v smeroch hlavných dopravných vstupov mesta. Vnútorný mestský okruh spolu s mestskými radiálami tvorí radiálno-okružný dopravný systém.

Vnútorný mestský okruh je vedený po týchto uliciach:

  • Severná časť – je vedená po uliciach Zelený kríčok/Šrobárova ulica (MZ 12/60 – B1) a Rybníková ulica (MZ 9/60 – B1, výhľadovo MZ 15,5/40 – B1),
  • východná časť – po uliciach Hlboká ulica (MZ 15,5/50 – B2) a Sladovnícka ulica (MZ 15,5/50 – B2),
  • južná časť – Tamaškovičova ulica (MZ 9/60 – B1, výhľadovo MZ 15,5/60 – B1),
  • západná časť – Dohnányho ulica (MZ 9/60 – B1, výhľadovo MZ 15,5/50 – B1) a Hospodárska ulica (MZ 15,5/50 – B1).

Medzi hlavné nedostatky vnútorného mestského okruhu patria bodové nedostatky dvoch križovaní železnice Bratislava – Žilina s ulicami Dohnányho a Sladovnícka. Tieto dva podjazdy pod železnicu sú už dnes kapacitne nevyhovujúce, tvoria dopravné štuple a v čase denných špičiek spôsobujú rozsiahle kongescie.
Dopravná sieť je v uplynulých rokoch posilňovaná výstavbou vonkajšieho okruhu (obchvatu) mesta. Obchvat je zatiaľ tvorený jeho juhovýchodnou časťou a od 20. 6. 2012 aj severnou. Realizované úseky zabezpečujú odklon tranzitnej dopravy z rýchlostnej cesty R1 (diaľničný privádzač smer diaľnica D1 Bratislava – Žilina a rýchlostnej cesty R1 Nitra) ciest I triedy I/51 (smer Holíč a Senica) a I/61 (smer Piešťany) a zároveň zlepšujú dopravné napojenia mestských priemyselných zón. Tranzitná doprava v trase cesty I/61 smer Bratislava zatiaľ nie je riešená. Odklon tohto smeru zabezpečí až realizácia južnej časti obchvatu, ktorá je v štádiu usporadúvania pozemkov a vybavovania potrebných povolení. Začiatok realizácie je stanovený na 01/2016. Posledným úsekom obchvatu mesta je severozápadná časť, ktorá zabezpečí prepojenie cesty I/51 od Trstínskej cesty po cestu II/504 Ružindolskú cestu. Celkovou realizáciou navrhovaného obchvatu mesta bude zabezpečený odklon tranzitnej dopravy všetkých ciest vyššej triedy, ktoré sú na mestský systém napojené.

Na dopravnú kostru mesta sa napájajú nasledovné dopravné smery vyšších tried:

  • R1 zo smeru Nitra, po diaľnicu D1
  • I/51 zo smeru Trstín
  • I/61 zo smeru Senec
  • I/61 zo smeru Piešťany
  • II/504 zo smeru Modra
  • II/560 zo smeru Špačince
  • II/504 zo smeru V. Kostoľany
  • III/06118 zo smeru Zeleneč
  • III/50406 zo smeru Suchá nad Parnou
  • III/50410 zo smeru Dolná Krupá
  • III/05131 zo smeru Zavar


Obchvat mesta v realizovaných úsekoch je v kategórii C 11,5/80 s výhľadom jeho rozšírenia na C 22,5/80. Zatiaľ nerealizovaný južný obchvat je podľa očakávaných intenzít navrhovaný na kategóriu C 22,5/80 s realizáciou dvoch mimoúrovňových križovatiek cesty II/06118 Zelenečská cesta a cesty I/61 Bratislavská cesta s napojením na priemyselný areál bývalých TAZ – Trnavských automobilových závodov. Posledný chýbajúci úsek – severozápadný obchvat je podľa ÚPN navrhovaný v kategórii C 11,5/80. K dotvoreniu uceleného vonkajšieho mestského okruhu najmä pre potreby vnútromestskej dopravy a novovytvorených lokalít bývania (IBV Za traťou, IBV Kamenný mlyn a IBV Kočišské) je v ÚPN zabezpečená územná rezerva na realizáciu západného dopravného prepojenia v kategórii MZ 8,5/50 – B2. Trasa západného dopravného prepojenia bola navrhnutá tak, aby nekolidovala s chráneným areálom Trnavské rybníky a rekreačným areálom Kamenný mlyn. Zároveň musí zabezpečiť krátke dostupné dopravné vzdialenosti obyvateľov spomínaných IBV a návštevníkov rekreačných oblastí, aby rozdistribuovala dopravu rovnomerne z vybraných zdrojov a cieľov ciest.


Severný obchvat (kolaudácia 19. 6. 2012)

Statická doprava

Rozvoj statickej dopravy úzko súvisí s rozvojom mesta a jeho komunikačnej siete. Závažným problémom všetkých väčších miest je parkovanie a odstavovanie vozidiel. To vyplýva zo skutočnosti, že v priemere sa vozidlo pohybuje len 10% času a 90% musí byť dočasne alebo trvalo odstavené. Pri vozidlách súkromných vlastníkov je tento pomer spravidla ešte menej priaznivý. V 70 až 80-tych rokoch, pri rozsiahlej výstavbe panelových domov, sa neuvažovalo s takým vysokým rastom automobilizácie ako v posledných rokoch.
Samostatnú problematiku tvorí krátkodobé parkovanie v CMZ, kde sa koncentrujú nároky nielen automobilistov z celej Trnavy, ale aj zo spádovej oblasti trnavského regiónu, vzhľadom na fakt, že Trnava je sídlom regiónu.
Súčasná situácia v oblasti statickej dopravy sa vyznačuje intenzívnym využívaním verejných komunikácií na parkovanie. Vysoké požiadavky a obsadenosť parkovacích plôch má za následok predĺženie ciest pri hľadaní voľných plôch na parkovanie, celkové zvýšenie zaťaženia komunikácií a „divoké parkovanie“ – využívanie komunikácií, chodníkov a zelene na parkovanie.

Keďže statická doprava nových obytných súborov je riešená v rámci konkrétnych lokalít, mesto v zásade rieši dva závažné problémy statickej dopravy:
1. Nároky na odstavovanie vozidiel na jestvujúcich sídliskách bytových domov,
2. nároky na parkovanie v centrálnej mestskej zóne (CMZ).

Významným limitujúcim faktorom, ktorý ovplyvňuje spôsob riešenia statickej dopravy, je mestská zeleň. Doposiaľ sa statická doprava rieši výhradne na úkor zelene, spevňovaním povrchov, čo má viaceré negatívne dopady na životné prostredie a život v meste. Z tohto dôvodu sa zabezpečovanie statickej dopravy musí zamerať na výstavbu viacpodlažných parkovacích systémov, parkovacích, respektíve garážových domov, prípadne s ohľadom na ekonomické hľadisko ľahkých montovaných nadstavieb jestvujúcich parkovísk. Generálny dopravný plán spolu s ÚPN uvažujú na tieto účely o vytipovaní vhodných územných rezerv v existujúcich obytných súboroch:

1. Rybníková
2. Kollárova – futbalový štadión
3. Kollárova – železničná stanica
4. J. Bottu
5. G. Dusíka
6. Kalinčiakova
7. A. Kubinu
8. Na hlinách
9. Hlboká
10. Juraja Slottu
11. Starohájska
12. V. Clementisa
13. Linčianska


Parkovací dom Na hlinách

Riešenie cieľovej dopravy nákupných centier a priemyselných areálov je zabezpečované výstavbou vysokokapacitných parkovísk. Cieľovú dopravu CMZ čiastočne pokrývajú záchytné parkoviská na jej okraji s kapacitou 632 stojísk. Ďalšie parkovacie miesta sú riešené na komunikáciách, na teréne a v parkovacích domoch (Malý Paríž, Leonardo) kde je dostupných 1 757 stojísk. Spolu je dostupných 2 389 stojísk. Na potreby statickej dopravy chýba v CMZ cca 1 368 stojísk. Riešenie situácie spočíva v realizácii viacpodlažných nadstavieb záchytných parkovísk CMZ, výstavbe viacpodlažného parkovacieho domu na ploche súčasného veľkokapacitného parkoviska pri križovatke ulíc Halenárska – Dolnopotočná, zjednosmerňovaní ulíc a vytváraní priestoru na parkovanie, vybudovaní záchytných parkovísk na okraji mesta systémov Park & Ride a zmene spoplatnenia regulácie dopravy.
Mesto v roku 2012 prešlo z celodennej platby 1€ za parkovanie v CMZ na hodinovú sadzbu. Aj týmto spôsobom sa snaží zvýšiť využiteľnosť parkovacích miest v centre zvýšením ich striedavého využívania viacerými vodičmi a zároveň presunutím určitej časti obyvateľstva na pešiu a cyklistickú dopravu.
Doprava patrí medzi najvýznamnejšie civilizačné fenomény z hľadiska jej prínosu, aj z hľadiska jej negatívnych dopadov. tento problém nebude nikdy bezo zvyšku vyriešený. Riešia ho všetky civilizované krajiny, niektoré viac, niektoré menej úspešne. Je našou úlohou hľadať cesty a prostriedky ako tieto negatívne dopady eliminovať na najnižšiu možnú mieru. Možno si to vyžaduje razantné riešenie, avšak odkladanie tohto problému iba znásobí problémy, ktoré sa v budúcnosti budú o to ťažšie odstraňovať.

Verejná hromadná doprava VHD

Počet prepravených osôb MAD (Mestská autobusová doprava) Trnava za rok (tis. osôb):

Rok 2009 2010 2011 2012 2013
Linky MAD 16 16 16 15 14
Prepravené osoby
MAD (tisíc osôb)
3 383 3 380 3 278 2 998 2 904

Obsluha územia mesta Trnavy VHD je zabezpečená najmä autobusovou a železničnou dopravu.
MAD zabezpečuje spoločnosť SAD Trnava, a. s. Na území mesta prevádzkuje 14 liniek. Denná priemerná výkonnosť systému MAD je 25 021 osôb/deň (2007). V rámci modernizácie vozového parku SAD Trnava nakúpila a 14. 4. 2014 dala do prevádzky 19 nových ekologických nízkopodlažných autobusov na stlačený zemný plyn CNG (14 autobusov dĺžky 12 m a 5 dĺžky 10,5 m). Zároveň bola odovzdaná do prevádzky čerpacia stanica CNG na Trstínskej ceste. Nákup autobusov a čerpacia stanica boli zabezpečené s finančnou podporou Európskeho fondu pre regionálny rozvoj v rámci Operačného programu Životné prostredie.


Irisbus Citelis 12M CNG

Mesto sa snaží zatraktívniť VHD rôznymi spôsobmi. Okrem nákupu nových ekologických autobusov zabezpečilo v roku 2012 optimalizáciu liniek MAD, 2013 zaviedlo sms cestovné lístky a 2014 zaviedlo voľný prístup na internet prostredníctvom wifi na všetkých 32 mestských autobusoch. Zároveň vytvorilo prehľadné mapky liniek MAD umiestnené vo všetkých vozidlách a na všetkých zastávkach, zabezpečilo osadenie nových prístreškov na zastávky a plánuje zavedenie elektronického informačného systému informujúceho o čase a príchode jednotlivých vozidiel. Okrem uvedeného zvyšuje dostupnosť MAD lepším pokrytím priemyselných, obchodných a obytných lokalít, ktoré sa neustále rozrastajú, výstavbou nových zastávok a predlžovaním, prípadne zriaďovaním nových liniek. Ďalším dôležitým nástrojom zatraktívnenia a najmä zefektívnenia VHD je preferencia, či už aktívna – uprednostňovaním vozidiel na svetelných križovatkách, alebo pasívna – vytvorením samostatných BUS pruhov na najzaťaženejších komunikáciách vnútorného mestského okruhu.
Predpokladá sa ďalší rozvoj MAD v lokalitách nových IBV Za traťou, IBV Kamenný mlyn, IBV Kočišské, IBV Rybník, IBV Piešťanská a komerčno-podnikateľských lokalitách od Zavarského, a pod.
VHD je ďalej zabezpečovaná s napojením na okolité obce prímestskou autobusovou dopravou PAD a diaľkovou dopravou. PAD je vo väčšine prevádzkovaná SAD Trnava, a. s..
Pre vnútromestskú VHD je z pohľadu železničnej dopravy zaujímavé len spojenie medzi zastávkami žel. stanica Trnava a Trnava – predmestie.

Dvomi najvýznamnejšími prestupnými uzlami sú železničná a autobusová stanica a zastávky PAD a MAD Zelený kríčok so Šrobárovou ulicou. Tieto prestupové body sú dôležité aj ako budúce prvky integrovaného dopravného systému (IDS) Trnavského kraja, ktorý by mal byť úzko napojený na už jestvujúci IDS Bratislavského kraja. Najvyšší obrat cestujúcich predstavoval dopravný uzol autobusovej stanice – 9 725 osôb/10(2007).
Železničná a autobusová stanica tvoria významný prvok systémov Park & Ride, Kiss & Ride a Bike & Ride. Podpora systému Bike & Ride sa neustále zlepšuje. Mestu sa podarilo zrealizovať v roku 2013 cykloprístrešok pre 64 bicyklov. Rekonštrukcia železničnej stanice má priniesť ďalších cca 30 parkovacích miest. Systémy Kiss & Ride a Park & Ride však budú potrebovať rozsiahle zásahy, lebo záchytné parkovisko železničnej stanice je v súčasnosti hlboko poddimenzované. Jediným možným riešením je realizácia viacpodlažného parkovacieho domu.

Cyklistická doprava

Sieť mestských cyklotrás (km):

Cyklotrasy/rok 2010 2011 2012 2013
Existujúce 7,1 8,41 8,99 11,16
S vypracovanou PD 8,20 7,13 6,55 6,25
Navrhované 35,78 35,54 35,54 33,67
Spolu 51,08 51,08 51,08 51,08

Cyklistická doprava v meste a jej blízkom okolí je značne rozšírená. Napomáha tomu najmä konfigurácia terénu, dochádzkové vzdialenosti a aj historicky zaužívaný zvyk obyvateľov používajúcich tento dopravný prostriedok. Podiel cyklistickej dopravy na všetkých cestách obyvateľstva predstavuje cca 6,6 %.

Najviac frekventované trasy sú:
1. Ul. A. Žarnova (pri nemocnici)
2. Ul. Kollárova pri ŽS
3. Bernolákova brána
4. Park J. Kráľa
5. Ul. Dohnányho


Priechod na Hospodárskej ulici

Samotné mesto je rozdelené na šesť obvodov s viacerými funkciami, ktoré treba v meste prepojiť. Medzi funkciami obytných zón, veľkých výrobných celkov, rekreačnými oblasťami a zónami nákupu sú vytvorené vzťahy, ktoré určujú najväčší podiel využitia samotných cyklotrás. Hlavnými vzťahmi, určujúcimi trasy a smery vedenia cyklotrás sú bývanie – práca, bývanie – rekreácia, prípadne kombinácia týchto troch funkcií s polohami nákupných centier. Cyklistickou dopravou sa zaoberajú aj GDP a ÚPN mesta, ktoré sú ďalej podrobnejšie rozpracované v Koncepcii rozvoja cyklotrás mesta Trnava. Plánovaná sieť cyklotrás spája sídliská s CMZ, sídliská s veľkými priemyselnými areálmi, sídliská navzájom a sídliská s rekreačnými oblasťami. Realizáciou ucelenej siete bude zabezpečená kvalitná dostupnosť každej atraktívnej oblasti mesta a prímestských rekreačných oblastí.
Snahou mesta je tam, kde je to fyzicky možné, realizovať predovšetkým bezpečné samostatné cyklotrasy (obojsmerné šírky 2,5 m a jednosmerné v polovičnom profile). V trasách, kde to šírkové pomery neumožňujú, sú cyklotrasy značené vodorovným a zvislým dopravným značením.

Realizované úseky na území mesta:

Úsek cyklotrasy Dĺžka [km] Úsek cyklotrasy Dĺžka [km]
Bernolákov sad 1,00 Ul. Sladovnícka 0,13
Bratislavská ul. 0,50 Ul. Spartakovská 0,60
Cukrová ul. 0,70 Ul. Strelecká 0,17
Kamenný cesta 1,50 Ul. Šafárikova - Ul. J. Bottu 0,35
Starohájska ul. 0,40 Ul. T. Vansovej 1,07
Námestie SNP 0,20 Ul. V. Clementisa 0,40
Park J. Kráľa 0,95 Ul. V. Clementisa - Ul. Tehelná 0,30
Pri Kalvárii 0,37 Ul. Veterná 0,33
Zelenečská ul. 1,00 Ul. Zavarská 0,40
Ul. Hlboká pri mestskom amfiteátri 0,20 Park za daňovým úradom 0,18
Ul. Hospodárska 0,41 Spolu 11,16



Cyklistická doprava nespočíva len v budovaní a značení nových úsekov cyklotrás, ale aj v podpore riešenia bezpečného odstavovania bicyklov a budovaní siete špecifických služieb (predajní bicyklov, opravovní bicyklov, požičovní bicyklov, zriadením cyklodielní a realizácii propagačných akcií). V roku 2013 sa mestu podarilo zrealizovať cykloprístrešok v priestore medzi autobusovou a železničnou stanicou pre 64 bicyklov. Rekonštrukcia železničnej stanice má priniesť ďalších cca 30 parkovacích miest. Mesto spracovalo v roku 2014 Koncepciu umiestňovania cyklostojanov v meste Trnava, ktorou sa bude snažiť zabezpečiť dopyt po parkovacích miestach pre bicykle. Riešenie predajní, opravovaní, či požičovní bicyklov je zatiaľ výhradne v rukách súkromného sektora, avšak rozvojom infraštruktúry a podporou cyklodopravy v uplynulých rokoch vznikli záujmové skupiny, cyklonadšenci a prevádzky, ktoré dostatočne pokrývajú všetky spomínané aktivity. Mesto Trnava spustilo v septembri 2018 systém zdieľaných bicyklov (tzv. bikesharing) v skúšobnej prevádzke. Stovky záujemcov testovali výpožičky a pomohli nastaviť systém do ostrej prevádzky. Od 1. marca 2019 sa môže k trnavskému bikesharingu pridať každý vo veku nad 18 rokov, kto sa príde zaregistrovať do Kancelárie prvého kontaktu na Mestskom úrade v Trnave, prípadne sa zaregistruje online. Koncom apríla 2019 sa flotila zdieľaných elektrobicyklov rozšírila o tridsať nových kusov.
Podpora dopravnej výchovy je zabezpečená detským dopravným ihriskom, ktoré zriadila firma RM Jet v roku 2013 a sprístupnila širokej verejnosti. Zahŕňa simuláciu pešej, cyklistickej, ale aj motorovej dopravy.

Pešia doprava

V súčasnosti možno konštatovať, že aj pri veľkom rozvoji IAD neustále stúpa význam peších ciest. Pešia dostupnosť v našom meste má krátke časové intervaly. Chodec sa za krátky čas dostane z priľahlých sídlisk do centra mesta. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že pešia doprava tvorí v súčasnosti najvyšší podiel zo všetkých druhov dopráv (44 %).
Ranná špička pešej dopravy bola zistená medzi 7.00 – 8.00 hod. Išlo najmä o chodcov zo železničnej stanice migrujúcich denne za prácou a vzdelaním, ale aj o chodcov prechádzajúcich z priľahlých sídlisk do centra mesta.

Najfrekventovanejšie ulice sú:
(Údaje zistené prieskumom z roka 2007 v osobách za 10 hod.)
1. Hlavná ul. 10 320
2. Stanica ŽSR 6 834
3. Štefánikova ul. 4 364
4. Park J. Kráľa 3 758
5. Nám. SNP 3 682

Najfrekventovanejšie trasy sú:
1. Stanica ŽSR – park J. Kráľa – sídlisko Prednádražie
2. Stanica ŽSR – centrum mesta
3. Hlavná ulica – Štefánikova ulica
4. Poliklinika Družba – Nám. Sv. Mikuláša – Ulica M. Sch. Trnavského – Hviezdoslavova ul. – Trojičné námestie – Bernolákova brána
5. Bernolákov sad

Podpora pešej dopravy je prioritou mesta. Aj preto mestská samospráva zabezpečuje neustále zlepšovanie bezpečnosti na priechodoch pre chodcov, realizácie bezbariérových úprav, rekonštrukcie chodníkov a ulíc a rozširovanie peších koridorov. V roku 2013 zabezpečilo významné zlepšenia bezpečnosti chodcov dopravnými ostrovčekmi na križovatke ulíc Rybníková – Zelený kríčok, bezbariérovú úpravu všetkých priechodov na križovatke ulíc Hlboká –Rybníková, osvetlenie priechodu a realizácia chodníka na uliciach Bučianska – Tehelná, systém detekcie a následného osvetlenia priechodu cez Sladovnícku ulicu, atď.

Hlavná ulica - vľavo rok 2012, vpravo rok 2014

V 2014 bola dokončená rekonštrukcia pešej zóny na Hlavnej ulici a pripravovaná je rekonštrukcia Hviezdoslavovej ulice. Vo výhľade sa uvažuje o rozšírení pešej zóny na ďalšie významné ulice v centre – Hviezdoslavovu a Štefánikovu. Uvažované zásahy do pešej dopravy sú riešené výhradne bezbariérovo. Všetky svetelne riadené priechody sú dopĺňané zvukovou signalizáciou.

Železničná doprava

V júni 1846 bol daný do prevádzky prvý úsek konskej železnice v Uhorsku, trať z Bratislavy do Trnavy. Tento krok pomohol rastu mesta a jeho dopravnému významu a položil základy rozvoja železničnej dopravy mesta. Neskôr bola trať zmodernizovaná a elektrifikovaná (1985). Modernizácia trate na rýchlosť 160 km/h úsek Bratislava – Trnava bola ukončená v roku 2006. Trať tvorí hlavnú os systému železničných tratí. Je dvojkoľajná, celoštátneho významu s označením č. 120 Bratislava – Žilina. Trať je taktiež súčasťou medzinárodných železničných tratí AGC/AGTC s označením E63/C – E63 a medzinárodného multimodálneho koridoru VA. V medzinárodnej osobnej doprave je využívaná vlakmi EC a IC a v medzinárodnej nákladnej doprave vlakmi AGTC. V súčasnosti prebiehajú práce na rekonštrukcii staničných priestorov budov a nástupísk. Okrem spomínanej trate č. 120 Bratislava – Žilina mestom prechádza aj jednokoľajná elektrifikovaná trať č. 116 Trnava – Kúty a Trnava – Sereď. V ÚPN mesta je navrhované jej rozšírenie na dvojkoľajnú trať.
Na území mesta sa nachádzajú dve železničné zastávky: železničná stanica Trnava a železničná zastávka Predmestie.

Železničná stanica - vľavo rok 2012, vpravo rok 2014
 

Vodná doprava

Mesto nemá priamu väzbu na vodnú dopravu. Najbližší medzinárodný prístav je v Bratislave 50 km (40 min.)

Letecká doprava

Mesto nemá ani priamu väzbu na leteckú dopravu, avšak pre obyvateľov mesta, turistov a priemysel sú k dispozícii relatívne blízko situované letiská vo Viedni – 95 km (75 min.), v Bratislave – 50 km (40 min.) a v Piešťanoch – 35 km (20 min.). Na poľnohospodárske účely je prevádzkované menšie agroletisko na severovýchodnom okraji mesta.

 

Za obsahovú stránku tejto sekcie zodpovedá odbor územného rozvoja a koncepcií