Mesto Trnava

Životné prostredie

Administratívne územie mesta Trnavy sa skladá z dvoch katastrálnych území – Trnava a Modranka s celkovou výmerou 7 153 ha. Stav životného prostredia a jeho zložiek je podmienený geografickou polohou územia, prírodnými pomermi a krajinnoekologickými vzťahmi, historickým vývojom územia a súčasným pôsobením človeka.

Abiotické prostredie

  • malá pestrosť abiotických faktorov krajiny (abiokomplexov)
  • monofunkčné využitie extravilánu s hlavnou funkciou poľnohospodárskej veľkovýroby
  • premenené pôvodné vlastnosti jednotlivých zložiek prostredia v intraviláne vplyvom stavebnej a výrobnej činnosti

Dôsledky

  • poľnohospodárska výroba – potenciálny plošný zdroj znečistenia prostredia – pôda, podzemné vody
  • veterná a lokálna vodná erózia
  • rozrastajúce sa reálne zdroje znečistenia ovzdušia, vody, hluku zvyšujúcou sa zástavbou krajiny technickými prvkami – výrobnými prevádzkami a areálmi, skladovými a logistickými centrami, obchodnými prevádzkami, cestnými a železničnými komunikáciami
  • najvýznamnejšie znečisťujúce prvky sú areál PSA Peugeot Citroën, regionálna skládka odpadu Zavar, niektoré poľnohospodárske farmy a významné dopravné koridory – najmä diaľnica D1 a rýchlostná cesta R1
  • krajina v administratívnom území mesta Trnavy je charakteristická nízkym stupňom ekologickej stability s úplným nedostatkom prirodzených prvkov krajinnej štruktúry
  • v dôsledku negatívnych vplyvov dopravy, výrobnej činnosti a nedostatočného zastúpenia ekologicky a environmentálne významných prvkov sídla, vrátane sídelnej vegetácie, je celkový stav životného prostredia mesta Trnavy narušený, až silno narušený

Abiotické zložky životného prostredia mesta Trnavy

1. Voda

Povrchové vody

  • katastre Trnava a Modranka patria do povodia dolného Váhu
  • územím prechádzajú rozvodia medzi povodiami menších vodných tokov Krupiansky potok, Trnávka, Parná a Trnavské rybníky
  • dolinová sieť územia tvorená málo rozvetvenými suchými úvalinami a bočnými úvalinovitými dolinami bez stálych vodných tokov s výnimkou tokov Trnávky a Parnej
  • potok Trnávka – tok IV. rádu, pramení v Malých Karpatoch, celková dĺžka 43,0 km, preteká katastrom mesta Trnava v dĺžke 12,1 km, do jej povodia patrí väčšia časť katastra mesta, vodná nádrž Boleráz a viacero stavidiel ovplyvňujú prietokový režim toku, po celej dĺžke v katastri mesta tečie v umelom koryte, na dvoch úsekoch v intraviláne koryto prekryté
  • potok Parná – tok IV. rádu, pramení v Malých Karpatoch, celková dĺžka toku 38,5 km, do povodia toku patrí západná časť katastra, juhovýchodne od obce Zeleneč ústi do Trnávky, prietokový režim výrazne ovplyvnený stavidlami na sústave Trnavských rybníkov a menšími vodnými nádržami na prítokoch, v katastri mesta sa v minulosti nachádzalo viacero mlynov, v dôsledku čoho bolo popri toku Parnej vybudované druhé koryto, ktoré sa zachovalo dodnes, časť koryta v k. ú. Trnava v dĺžke asi 2,4 km relatívne prirodzená, od stavidla nad Trnavskými rybníkmi koryto upravené a na dĺžke 5,7 km napriamené
  • Krupiansky potok – tok V. rádu, pramení v Malých Karpatoch, celková dĺžka toku 31,6 km, plocha povodia 137,6 km2, do jeho povodia patrí východná časť katastra mesta Trnava, severne od Zavara ústi do kanála Blava, katastrom mesta Trnava preteká v dĺžke 1,6 km v oblasti Mníšskeho dvora, potok upravený s napriameným korytom, na strednom toku menšia vodná nádrž (Krupá).
  • Trnavské rybníky – sústava rybníkov vybudovaná v k. ú. Trnava a Hrnčiarovce nad Parnou, tvoria ich 4 väčšie a 3 menšie rybníky s plochou 0,61 km2 a celkovým zásobným objemom 517 tis. m3, slúžia prevažne na rybochovné účely, dva rybníky vyhlásené za chránený areál, v minulosti boli využívané aj ďalšie malé rybníky, ktoré sú v súčasnosti vypustené a dlhšiu dobu nevyužívané, niektoré slúžia na rekreáciu – na ploche jedného z nich je kúpalisko, vo zvyšných prebieha sekundárna sukcesia, zarastajú pôvodnými druhmi drevín a ich vývoj smeruje k lužnému lesu.
    Zdroj: Miestny územný systém ekologickej stability (MÚSES), Aktualizácia dokumentu 2008


Priemerné prietoky tokov Trnávka a Parná (m3.s-1, obdobie 2001-06)


Upravené podľa údajov SHMÚ Bratislava

Podzemné vody

  • v oblasti Trnavy sa zvodnený horizont viaže na súvrstvia niekoľko desiatok metrov mocného komplexu jazerno-riečnych sedimentov tvorených pieskami a štrkmi s veľmi dobrou pórovou priepustnosťou a s voľnou alebo mierne napätou hladinou podzemnej vody
  • mocnosť vodonosnej vrstvy je podľa Pokorného a kol. (1994) okolo 7 m
  • dotácia zásob podzemnej vody štrkopieskov je predovšetkým zrážkami a povrchovými tokmi, hladina podzemnej vody v zvodnenom súvrství je v území fluviálnej nivy potokov pomerne plytko
  • generálny smer prúdenia podzemnej vody je SZ-JV, vody tohto horizontu sú využívané na lokálne zásobovanie, najvýznamnejším zdrojom je vodný zdroj Bučianska cesta (využiteľné množstvo vody 100 l.s-1)

2. Pôda

  • podľa mapovania BPEJ prevládajú černozeme na 83,4 % (4 326 ha), čiernice sa nachádzajú na 3,4 % (179 ha), hnedozeme na 2,3 % (122 ha), regozeme – degradované pôvodné černozeme a hnedozeme – na 10,7 % (554 ha), fluvizeme na 0,1 % (6 ha) z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy, v zastavanom území sa nachádzajú kultizeme – čiastočne alebo úplne pozmenené, prípadne vytvorené činnosťou človeka
  • človek podstatne pozmenil a naďalej mení vlastnosti pôdneho krytu, najmä poľnohospodárske pôdy i mimo zastavaných území, kde prebieha proces postupnej degradácie pôd – najmä zhutňovaním, veternou a vodnou eróziou, kontamináciou škodlivými látkami, acidifikáciou vplyvom aplikácie vysokých dávok minerálnych hnojív
  • erózia pôdy, najmä veterná, sa vyskytuje na ploche cca 1 000 ha pôdy a okrem devastácie pôdy pôsobí deštrukčne na život obyvateľov mesta a narušuje estetický vzhľad krajiny
  • následky erózie pôdy je potrebné eliminovať realizáciou škály tradičných protieróznych opatrení, pričom dominantné postavenie majú systémy vegetačných pásov a plôch, najmä lokálne biokoridory a vetrolamy zapojené do celkového systému ochrany krajiny a mesta

3. Ovzdušie

Kvalita ovzdušia v meste je ovplyvňovaná

  • prašnosťou z poľnohospodárskej činnosti
  • lokálnymi kúreniskami na tuhé palivo
  • dopravou
  • činnosťou veľkých stacionárnych priemyselných zdrojov znečisťovania ovzdušia
  • celkovo je evidovaných 184 veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia, ktoré prevádzkuje 91 prevádzkovateľov
    Zdroj: Okresný úrad Trnava


Významné priemyselné zdroje znečisťovania ovzdušia na území mesta Trnava tuhými znečisťujúcimi látkami (TZL)

Prevádzkovateľ

Predmet činnosti/ zdroje znečisťovania ovzdušia

Opatrenia prispievajúce na zníženie emisií TZL

Johns Manville Slovakia a.s., Trnava, Strojárenská 1, Trnava

výroba skla, sklených vlákien a výrobkov z nich

1.1.2005sprevádzkovanie taviaceho agregátu č. 3

ŽOS Trnava, a.s.
Koniarekova 19, Trnava

údržba a opravy dopravných prostriedkov

k 30.6.2000 bola ukončená prevádzka mazutovej kotolne, celý areál bol splynofikovaný

ZLIEVÁREŇ TRNAVA s.r.o.
Coburgova 84, Trnava

kovoobrábanie, odlievanie kovov (zlievarenstvo) Výrobná činnosť sa realizuje na Kupolových peciach  - ako palivo sa používa koks.

 

SWEEDWOOD SLOVAKIA s.r.o., Nitrianska cesta 4, Trnava

výroba výrobkov pre zariadenia domácností, spracovanie dreva a výroba nábytku

plynofikácia kotolne na tuhé palivo.

PCA Slovakia s.r.o.
Automobilová 1, Trnava

 

výroba automobilov/ v r. 2004 -2006  bola výstavba spojená s veľkou stavebnou činnosťou a tiež prašnosťou. V r. 2006 bol uvedený do prevádzky veľký zdroj znečisťovania ovzdušia.

 

Fakultná nemocnica Trnava
-  spaľovňa nebezpečných odpadov

zdravotná starostlivosť/
v r. 2009 bol uvedený do prevádzky stredný zdroj znečisťovania ovzdušia

 

Trnavská teplárenská a.s., Coburgova 84, Trnava

výroba tepla

 

Poľnonákup Trnava, a.s., Chovateľská 2, Trnava

sušičky obilia

 

LYCOS Trnavské sladovne s.r.o., Sladovnícka 15, Trnava

výroba sladu/ sušiace pece na slad

r.2013, 2014 modernizácia výrobných postupov a skvalitnenie výroby sladu

PENAM Slovakia, a.s.,
Mlyn Trnava, Suchovská cesta 3

mlyny a pekáreň

 
  • prevádzkovatelia veľkých (priemyselných) zdrojov znečisťovania ovzdušia zrealizovali opatrenia na zníženie emisií tuhých znečisťujúcich látok (TZL), preto je potrebné v oblasti priemyslu zamerať sa na stredné a malé zdroje znečisťovania ovzdušia

Opatrenia na lokálne zlepšenie kvality ovzdušia sú v meste orientované na

  • zmeny v organizácii dopravy,
  • pešie zóny,
  • rozširovanie zelene,
  • čistenie ulíc a chodníkov, čistenie mesta,
  • spevňovanie povrchov,
  • znižovanie tuhých palív v lokálnom vykurovaní,
  • kontrola technického stavu a znečistenia pneumatík vozidiel,
  • yprotierózne opatrenia na staveniskách, skládkach sypkých materiálov, skládkach odpadov.

Projekty prijaté a realizované s cieľom zníženia emisií tuhých znečisťujúcich látok po nadobudnutí účinnosti smernice európskeho parlamentu a rady o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe:

  • Odprášenie areálových komunikácií, pravidelná údržba technologických zariadení (opatrenia v priemysle),
  • rozšírenie siete cyklochodníkov, výstavba – severný obchvat – II. a III. etapa, spracovanie generelu dopravy, spracovanie optimalizácie MAD,
  • zateplenia bytových domov (regulácia lokálnych zdrojov),
  • čistenie, kropenie a údržba miestnych komunikácií,
  • včasné odstraňovanie zimných posypov z komunikácií,
  • pravidelná údržba zariadení a kropenie areálových komunikácií,
  • plynofikácia autobusov MAD – 19 ks (zníženie emisii o 95 %) r. 2011,
  • nákup multifunkčných vozidiel na postrekovanie, čistenie a údržbu komunikácii – 3 ks, prevádzkované od marca 2012 ( zníženie koncentrácie znečisťujúcich látok PM10.).

Meracia stanica

  • k prekročeniu limitných hodnôt prispievajú najmä činnosti pochádzajúce z dopravy, lokálnych kúrenísk, zo zimných posypov, zo stavebnej činnosti a z neznámych zdrojov
  • doprava je významným činiteľom podieľajúcim sa na prekračovaní limitnej hodnoty pre PM10
  • na meranie znečisťujúcich látok bola umiestnená meracia stanica na križovatke ulíc Dohnányho a Kollárovej v Trnave, v blízkosti železničnej a autobusovej stanice 2 m od cesty I/51 Z, do prevádzky uvedená 1. 3. 2003, merané znečisťujúce látky: SO2, NO-NO2-NOx, Co PM10, Pb, Cd, Ni, As benzén
  • na území mesta najčastejšie prekročenie počtu limitných hodnôt tuhých častíc do veľkosti 10 ug.m-3 – znečisťujúca látka PM10, v roku 2013 bola limitná hodnota pre PM10 prekročená 32 x
  • v r. 2013 bol vypracovaný akčný plán na zabezpečenie kvality ovzdušia, ktorý určuje kritériá a mechanizmy krátkodobých opatrení, ktoré vykonávajú subjekty v prípade, ak denný priemer koncentrácie PM 10 je nad 45 ug.m-3 (vydaný Všeobecnou záväznou vyhláškou OÚ ŽP Trnava č. 1/2013 z 20.02.2013, ktorou sa vydáva akčný plán na zabezpečenie kvality ovzdušia pre oblasť riadenia kvality ovzdušia pre katastrálne územie mesta Trnava a tuhé znečisťujúce látky PM10.)
  • opatrenia navrhované v prípade prekročenia PM10 – zvýšené čistenie a kropenie ciest, obmedzenie spaľovania tuhých palív v lokálnych kúreniskách a skrápanie zariadení stavenísk stavieb
  • opatrenia v oblasti dopravy sa zamerali na vybudovanie severného obchvatu mesta Trnava, na plynulosť mestskej dopravy výstavbou okružných križovatiek, rekonštrukciou ciest, vybudovaním cyklistických trás, a podobne

Opatrenia mesta prispievajúce k zníženiu emisií tuhých znečisťujúcich látok v oblasti dopravy
r. 1999 – vybudovanie okružnej križovatky Tamaškovičova – Dohnányho
r. 2000 – vybudovanie kruhovej križovatky Veterná – Clementisova
r. 2003 – vybudovanie kruhovej križovatky Clementisova – Starohájska
r. 2003 – kruhová križovatka pri Tescu
r. 2004 – okružná križovatka na Zelenečskej ulici
r. 2009 – vybudovanie kruhovej križovatky Trstínska – Cukrová
r. 2009 – vybudovanie kruhovej križovatky Tamaškovičova – Nitrianska
r. 2009 – 2012 – rozšírenie cyklistických trás (Cukrová ulica, Ulica Terézie Vansovej I. a II. etapa)
r. 2011 – výstavba III. etapy severného obchvatu
r. 2011 – upokojenie dopravy na Vajslovej ulici a spustenie prevádzky inteligentných dopravných systémov
r. 2011 – optimalizácia MAD
r. 2012 – sfunkčnenie severného obchvatu a jeho odovzdanie verejnosti (21. 6. 2012)
r. 2012 – rekonštrukcia okružnej križovatky Ružindolská – Suchovská – Moyzesova
r. 2012 – okružná križovatka na Piešťanskej ceste
r. 2012 – zmena organizácie dopravy v lokalite Kopánka
Pri spracovávaní strategických dokumentov (územný plán, generel dopravy) sa pozdĺž komunikácií vytvorili plochy pre funkčnú izolačnú zeleň a ochranné izolačné plochy zelene medzi obytným územím a voľnou, poľnohospodársky využívanou krajinou.

4. Hluk a vibrácie

  • zdrojom hluku v Trnave sú okrem výrobných procesov v priemysle a stavebnej výrobe predovšetkým doprava
  • veľmi výrazný hluk zapríčiňuje v Trnave železnica (80 – 82 dB(A), ide najmä o železničnú trať č. 120 Bratislava – Trnava – Žilina, ktorá priamo pretína mesto a zbiehajú sa sem trate č. I/116 Trnava – Kúty a I/133 Trnava – Sereď
  • mestom prechádzajú aj dôležité komunikácie vybranej cestnej siete: cesta I/61 a cesta I/51, automobilová doprava vytvára v Trnave ekvivalentné hladiny hluku v rozmedzí 62 – 74 dB(A), a tento údaj (stav z r. 2000) stále narastá vzhľadom na výrazne rastúcu intenzitu dopravnej záťaže
  • najviac zaťažené komunikácie sú Dohnányho, Nitrianska, Rybníková, Hospodárska, Hlboká, Tamaškovičova, Špačinská, Bučianska cesta
  • najväčší podiel na znížení hlučnosti z cestnej dopravy bude mať vonkajší obchvat mesta, ktorý prevezme tranzitnú nákladnú a osobnú dopravu, ako aj nákladnú dopravu – prepravu tovarov a výrobkov z priemyselných a logistických zón, ktoré budú na vonkajší obchvat napojené
  • potrebné bude vypracovať hlukovú štúdiu cestnej dopravy a hlukovú štúdiu železničnej dopravy

Na zníženie nadmerného hluku z dopravy v dotyku s obytným územím navrhuje územný plán mesta realizovať účinné stavebno-technické opatrenia (protihlukové steny a izolačnú zeleň) minimálne v rozsahu:

Od železničnej prevádzky pozdĺž

  • Janáčkovej ulice,
  • Beethovenovej ulice,
  • Čajkovského ulice,
  • úseku Coburgovej ulice, nemocnice,
  • sídliska Ľ. Podjavorinskej,
  • lokality Za traťou,
  • lokality Kamenný mlyn – Výhybňa,
  • Nobelovej ulice,

od cestnej dopravy pozdĺž

  • severného obchvatu I/51- úsek Kopánka, Pekné pole, Krupská cesta, Sibírska ul., Zátvor II
  • jestvujúceho obchvatu I/51 – úsek Zavarská cesta, Od Zavarského, Nitrianska cesta
  • južného obchvatu I/61 – úsek Nitrianska cesta – Bratislavská cesta
  • rýchlostnej cesty R1 I/51 – Modranka (západná strana)
  • západného cestného prepojenia Trstínskej cesty s Bratislavskou cestou v dotyku s obytným územím, najmä v úseku Modranská cesta – Výhybňa (lokality Nad Kamennou cestou a Kamenný mlyn) a v prognóznom období i v úseku Orešanská cesta – Modranská

Na zníženie nadmerného hluku z výrobných zariadení v dotyku s obytným územím navrhuje územný plán realizovať technické, stavebno-akustické a organizačné opatrenia, aby sa zamedzil ich negatívny dopad na obytné územie.

Pre zníženie hlučnosti v meste je potrebné:
Regulovať dopravu pri zásobovaní v dobe dopravných špičiek, udržiavať povrch vozoviek, križovatky navrhovať s koordinovaným riadením tak, aby väčšina vozidiel prechádzala nerušene a vyhradiť na komunikáciách priestor na peší pohyb a pohyb cyklistov

5. Organoleptické zápachy

  • Zdroj zápachov – poľnohospodárske areály, výrobné podniky, najmä so zameraním na spracovanie plastov, izolačných materiálov, tlačiarne
  • najviac ovplyvnené lokality zápachom pochádzajúcich z týchto zdrojov sú obytné územia nachádzajúce sa v ich dotyku
  • územný plán mesta navrhuje eliminovať nedostatky s organoleptoickými zápachmi postupnou reprofiláciou problematických výrobných areálov na areály s výrobou bez sprievodného zápachu
    Zdroj: MÚSES, Aktualizácia dokumentu 2008, Územný plán mesta Trnava (Aktualizované znenie 2009)

Biotické pomery v meste Trnave

6. Zeleň

Pôvodná prirodzená vegetácia


Lužné lesy nížinné, Lužné lesy podhorské, Dubovo-hrabové lesy panónske, Dubové erotermorfilné,  Dubovo-cerové lesy
Zdroj: MÚSES, Aktualizácia dokumentu 2008

Súčasná vegetácia

Administratívne územie mesta Trnavy je charakteristické nízkym stupňom ekologickej stability s nedostatkom prirodzených prvkov krajinnej štruktúry.

Súčasná vegetácia – zeleň v administratívnom území mesta Trnava sa člení na

  • krajinnú – mimo zastavaného územia (extravilán)
  • urbánnu – mestskú – v zastavanom území (intravilán)

Podiel zelene v administratívnom území mesta Trnavy

Zeleň podľa ÚPN-u mesta Trnava

Reálne množstvo v ha

v r. 2008

Reálny podiel zelene v území  v %

v r.2008

Navrhované zvýšenie podielu zelene

v %  do r. 2025

Navrhované zvýšenie podielu zelene v %  do r. 2035

Optimálny podiel zelene v území v %

Krajinná - mimo zastavané územie -  prvky ÚSES 

115,10

2,18

8,57

14,65

15

Urbánna  - v zastavanom území 

661,33

35,40

40,61

42,09

60

 

Krajinná zeleň

  • 2,18 % plôch extravilánu je zastúpených prvkami územného systému ekologickej stability (biocentrá, biokoridory, interakčné prvky) a plochami s ekostabilizačnou funkciou
  • 85,4 % (6 121 ha) výmery územia je ekologicky nestabilných
  • v porovnaní s prirodzeným stavom je biotické prostredie extravilánu úplne pretvorené
  • v súčasnosti je katastrálne územie mesta Trnavy úplne odlesnené a v dôsledku poľnohospodárskeho využitia je charakteristické veľmi nízkou biodiverzitou s nedostatočným zastúpením pozitívnych prvkov krajinnej štruktúry a prvkov územného systému ekologickej stability (ďalej ÚSES)
  • výnimkou je oblasť Kamenného mlyna a Trnavských rybníkov (klasifikovaná ako regionálne biocentrum), ktorá je jedinou prírodnou lokalitou na realizovanie prímestskej rekreácie obyvateľov mesta
  • významnejšie biokoridory vedúce územím (vodné toky Parná, Trnávka a Krupiansky potok) majú nepriaznivú štruktúru a vyžadujú realizáciu renaturačných opatrení

Urbánna zeleň

  • vykazuje deficit oproti doporučenému množstvu (normatívu) 34 m2 na 1 obyvateľa
  • celkový deficit na celomestskej úrovni je 225 ha, deficit verejne dostupných parkov, lesoparkov a zelene pri bytových domoch s relaxačno-rekreačnou funkciou je 374,11 ha, zeleň pri bytových domoch sa môže dostať po postupnom dobudovaní chýbajúcich parkovacích státí výhradne na teréne do deficitu až o cca 24 ha
  • zastúpenie plôch verejne dostupnej zelene je nedostatočné, chýba zázemie na rekreáciu, systém sídelnej zelene nie je efektívny, malý podiel kvalitných plôch zelene, silná antropogénna záťaž, vysoký podiel zaburinených plôch a ornej pôdy a aktuálna potreba realizácie opatrení na zlepšenie kvality a množstva urbánnej zelene
  • plošné zastúpenie jednotlivých komponentov urbánnej zelene sa nachádza celkovo na 35,4 % zastavaného územia. Pre mesto Trnavu je optimálne zastúpenie zelene, vzhľadom na nepriaznivé prírodné podmienky v akých sa mesto nachádza, 60 %
  • pre kvalitu prostredia a kvalitu života občanov mesta majú najväčší význam verejne dostupné lesoparky a parky s výmerou nad 0,5 ha
  • z hľadiska trvalej udržateľnosti kvality prostredia mesta má význam aj dostupnosť verejne dostupných plôch zelene s výmerou do 5 ha do vzdialenosti 300 m a s výmerou nad 5 ha do vzdialenosti 500 m. V sídelnej štruktúre je toto hľadisko naplnené len pre cca 40 zastavaného územia. Táto skutočnosť poukazuje v porovnaní so 100 %-nou potrebou na trvalú neudržateľnosť systému urbánnej zelene v zastavanom území

Stav verejnej zelene v administratívnom území mesta Trnava

Kategória verejnej urbánnej zelene

Reálny stav v r. 2008 v ha

Potreba verejnej  zelene  podľa normatívu      v ha

+Prebytok /- Deficit

v  ha

Parky a parková zeleň

30,11

99,21

         -69,10

Lesoparky

22,42

330,71

       -308,29

Zeleň pri bytových domoch

82,65

79,37

           +3,28

VEREJNÁ ZELEŇ spolu

189,06

548,98

        -374,11


Najvýznamnejšími lokalitami v zastavanom území sú:
Jadrá systému sídelnej zelene
(z hľadiska trvalej udržateľnosti – TUR sú to významné polyfunkčné plochy zelene s výmerou nad 5 ha a ekologicko-environmentálnou funkciou)

  • Lesopark Kamenný mlyn (jediné rekreačné zázemie mesta)
  • Lesopark pri Kamennej ceste
  • Park Janka Kráľa
  • Beethovenov park

Subjadrá systému sídelnej zelene
(z hľadiska trvalej udržateľnosti sú to polyfunkčné plochy zelene s výmerou 0,5 – 5 ha a ekologicko-environmentálnou funkciou)

  • Lesopark za sídliskom Družba
  • Park Antona Bernoláka – západná strana mestského opevnenia
  • Park na Hlbokej ulici – východná strana mestského opevnenia
  • Park na Kalvárii
  • Ružový park
  • Park pri OD Tesco
  • Územie bývalej botanickej záhrady v areáli MTF STU na Bottovej ulici

Opatrenia na zvýšenie kvality a množstva prvkov systému urbánnej zelene

Na zvýšenie kvality a množstva systému urbánnej zelene je potrebné realizovať najmä nasledovné opatrenia:

  • Postupne znižovať deficit lesoparkov (308,29 ha) a parkov (69,10 ha),
  • zvyšovať podiel existujúcich verejne dostupných jadier a subjadier urbánnej zelene dostupných do vzdialenosti 300 m, 500 m a 800 m tak, aby boli postupne naplnené potreby územia na 100 % oproti súčasným 40 %,
  • budovať a udržiavať verejné plochy zelene v intraviláne vo verejnom záujme,
  • v rámci investičných aktivít na území mesta regulovať budovanie predpísaného podielu zelene (25 – 30 %) podľa ukazovateľov intenzity využitia územia v zmysle územného plánu,
  • rešpektovať plochy zelene určené na nezastavanie,
  • vytvoriť podmienky na sprístupnenie plôch zelene a športovej vybavenosti školských areálov verejnosti v určenom režime s možnosťou transformácie celej plochy areálu alebo časti areálu na parkovú zeleň tvoriacu subjadro systému sídelnej zelene,
  • zvyšovať hygienu prostredia budovaním prstenca účinnej izolačno-hygienickej viacetážovej zelene na vnútornej strane dopravných koridorov a v dotyku s obytným územím, zakladaním účinnej viacetážovej izolačnej zelene na vnútornom obvode výrobných, priemyselných a ostatných areálov; budovaním, rekonštrukciou alebo revitalizáciou obojstranných alebo 1-stranných uličných stromoradí; budovaním a obnovou stromovej zelene na spevnených plochách, parkoviskách a zariadeniach parkovania na úrovni terénu,
  • riešiť v zastavanom území primerané hospodárenie s dažďovou vodou, vodný tok Trnávka v intraviláne povýšiť na „zelenú urbanizačnú os“,
  • budovať stromoradia na prepojenie urbánnej zelene v zastavanom území s krajinným prostredím,
  • budovať ekodukty a ekopodchody pre bezkolízny pohyb živočíchov medzi zastavaným územím a krajinným prostredím,
  • pre vymedzené plochy zelene, stromoradia a stromy vo veku nad 100 rokov zabezpečiť osobitnú legislatívnu ochranu,
  • v administratívnom území mesta, ktoré leží takmer celé v 1. stupni ochrany prírody a krajiny, zabezpečovať dodržiavanie všeobecnej, územnej a druhovej ochrany prírody a krajiny a ochrany drevín najmä v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny.
    Zdroj: MÚSES, Aktualizácia dokumentu 2008, Územný plán mesta Trnava (Aktualizované znenie 2009)

Prehľad chránených území

  • pre celé administratívne územie mesta platí všeobecná ochrana v prvom stupni ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
  • v území sa nachádza Chránený areál (CHA) Trnavské rybníky v 4. stupni ochrany s ochranným pásmom v 3. stupni ochrany a dva chránené stromy na lokalite Kalvária v intraviláne mesta
  • areál Trnavské rybníky bol vyhlásený za chránený k 1.6.1974 na ochranu vodného vtáctva a vodných biocenóz na vedecko-výskumné a náučné ciele, podľa miestneho územného systému ekologickej stability je regionálnym biocentrom a hodnotným ekostabilizujúcim prvkom v území
  • v súčasnosti je genofondovou lokalitou vtákov, má hospodársky význam pre chov rýb a spolu s areálom Kamenného mlyna je jediným rekreačným zázemím mesta Trnava
  • CHA Trnavské rybníky podlieha správe Štátnej ochrany prírody – chránená krajinná oblasť (ŠOP-S-CHKO) Malé Karpaty
  • aby nedošlo k znehodnoteniu lokality Kamenného mlyna nadmernou návštevnosťou, mesto hľadá ďalšie možnosti pre budúce rozšírenie prímestskej rekreácie na svojom území.

Ochrana zelene na území mesta

  • mesto zabezpečuje zvýšenú ochranu zelene, doporučenú ÚPN-om mesta a MÚSES-om, zaradením najvýznamnejších plôch do zoznamu pamätihodností mesta.
  • Jedná sa o: Park Janka Kráľa, Park Antona Bernoláka, zeleň areálu Kalvárie, zeleň areálu Kamenný mlyn, Trnavské rybníky, zeleň areálu Štrky, zeleň v lokalite Štrky- pri vodnom stave, bývalá botanická záhrada na Hospodárskej ulici, bývalá botanická záhrada medzi Bottovou a Botanickou ulicou, parčík pri sladovni Sessler, zeleň ulice Kapitulská, Jeruzalemská, areál futbalového štadióna A. Malatinského, Starý cintorín a kalvária, cintoríny – Nový, Evanjelický, Židovský, Vojenský, solitérny dub na Hornopotočnej ulici
  • územnú ochranu najvýznamnejších parkových plôch chce mesto posilniť ich vyhlásením za obecné chránené územia podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, v súčasnosti sa pripravuje návrh všeobecne záväzného nariadenia pre park Janka Kráľa, ktorý je cenný aj ako historicky pôvodná plocha s vysokým zastúpením dospelých stromov s tým, že sa tu pravdepodobne nachádza najstaršia aleja a jedny z najstarších stromov v meste
  • zvýšená ochrana ďalších významných parkových plôch na území mesta bude zabezpečovaná postupne

Investície do životného prostredia

Množstvo a kvalita zelene ako v krajinnom, tak v urbánnom prostredí významne ovplyvňujú klimatické podmienky znižovaním priemerných denných teplôt s pozitívnym dosahom na hospodárenie so zrážkovou vodou a hygienu ovzdušia pohlcovaním prachových a tuhých znečisťujúcich častíc PM10 z mobilných a stacionárnych zdrojov. Nezastupiteľnou schopnosťou produkovať kyslík sa stáva dostatočné množstvo zelene v prostredí mesta hygienicky zaťaženom limitujúcim faktorom pre jeho ďalší rozvoj.
Preto Mesto Trnava realizuje v praxi už niekoľko rokov opatrenia na skvalitnenie a zvýšenie množstva zelene vlastnou investičnou činnosťou, správou zelene na svojich pozemkoch a na pozemkoch v oprávnenom užívaní a uplatňovaním zásad a záväzných regulatívov z územného plánu na vybudovanie alebo zachovanie povinného podielu zelene v územiach riešených v stavebných konaniach inými investormi.

Investície mesta Trnava do úprav verejných priestorov a do výsadby zelene

Najvýznamnejšie investície v rámci revitalizácie verejných priestorov:

  • rekonštrukcia mestského amfiteátra, r. 2006 až 2010, prípravné práce 2005
  • prípravné predprojektové a projektové práce pre obnovu verejných priestranstiev v obytných súboroch Zátvor, Vodáreň, Vajanského, V. Clementisa, herný areál L.van Beethovena - spádová herná a oddychová zóna pre mestskú časť Trnava – západ, verejný priestor za pamätníkom M.R.Štefánika, r. 2007 až 2013
  • obnova detského ihriska Dolné Bašty – herná zóna pre mestskú časť Trnava – stred, r. 2008
  • rekonštrukcia verejne dostupných priestorov v obytných súboroch - Prednádražie II., Linčianska - MŠ Limbová, Spartakovská, A. Kubinu, Na hlinách, r. 2008 až 2013
  • výstavba detského multifunkčného ihriska v areáli ZŠ Mozartova, r. 2009
  • výstavba parku za daňovým úradom – spádová herná a oddychová zóna pre mestskú časť Trnava – východ, r. 2009 až 2010
  • výstavba Univerzitného parčíka, r. 2012 až 2013
  • revitalizácia areálu Kamenný mlyn 1. a 2. etapa – obnova vstupnej prírodnej časti s detským ihriskom a prírodným amfiteátrom, r. 2011 až 2014
  • rekonštrukcia pešej zóny Hlavnej ulice, r.2013 až 2014, projektová príprava r. 2007 a 2012

Celková výmera upravených plôch na verejných priestranstvách v administratívnom území mesta Trnava v r.2007-2013

Úprava verejných priestranstiev a výsadba stromov 

 

 

r. 2007

r. 2008

r. 2009

r. 2010

r. 2011

r. 2012

r. 2013

SPOLU

 
 

Upravená plocha v obytných súboroch v m2

0

1825

2734

2000

1000

0

3900

11459

 

Novoupravené oddychovorekreačné územia v m2

0

0

663

0

21500

7556

3900

33619

 

Obnova verejných priestorov CMZ v m2

 

8511

 

 

 

 

11864

20375

 

Výsadba stromov

v ks

19

161

96

150

158

97

391

1 072

 


Mestský amfiteáter


Detské ihrisko Dolné Bašty - herná zóna pre mestskú časť Trnava – stred, r.2008


Park za daňovým úradom - herná zóna pre mestskú časť Trnava – východ, r.2009/2010


Revitalizácia areálu Kamenný mlyn - prímestská rekreačná zóna - I. etapa, r.2011/2012 detské ihrisko - vľavo pôvodný stav, vpravo stav po rekonštrukcii


Revitalizácia areálu Kamenný mlyn - prímestská rekreačná zóna - II. etapa, r.2013/2014 prírodný amfiteáter - vľavo pôvodný stav, vpravo stav po rekonštrukcii


Univerzitný parčík, výstavba r.2012/2013


Humanizácia Spartakovskej ulice 2013


Ozelenenie Trojičného námestia r. 2013/2014


Obnova Univerzitného námestia r. 2013/2014 (začatie prác r. 2013, ukončenie r. 2014 začatie prác r. 2013, ukončenie r. 2014)


Humanizácia V. Clementisa 58-67, príprava investície r. 2011, začatie prác r. 2014, vľavo pôvodný stav, vpravo navrhovaný stav


Revitalizácia verejného priestoru za pamätníkom M.R.Štefánika - príprava investície r. 2013/2014, vľavo pôvodný stav, vpravo navrhovaný stav


Pešia zóna

 

Za obsahovú stránku tejto sekcie zodpovedá odbor územného rozvoja a koncepcií